Ruský veľvyslanec na Slovensku pre HN: Sputnik V je zbraň. Dajte taký titulok
Produkcia našej vakcíny sa zvyšuje, budú ju vyrábať vo viacerých štátoch, tvrdí exkluzívne pre HN Igor Bratčikov, ruský veľvyslanec na Slovensku.
Pavol Novotný: Slovensko vo februári zakúpilo 2 milióny vakcíny Sputnik V. Máte informácie o tom, ako prebiehala príprava dohody? Pomáhali ste slovenskej alebo ruskej strane pri nadväzovaní kontaktov?
Veľvyslanec Bratčikov: Nebudem to tajiť, skutočne sme prispeli k tomu, aby sa nadviazali priame kontakty medzi slovenskou a ruskou vládou. A urobili sme všetko preto, aby slovenské lietadlo mohlo rýchlo a bez problémov dopraviť vakcínu na Slovensko.
Pavol Novotný: Tento kontrakt sa zrejme nezrodil zo dňa na deň, ani z týždňa na týždeň, môžete prezradiť, ako dlho sa pripravoval?
Veľvyslanec Bratčikov Bolo to urobené veľmi operatívne.
Pavol Novotný: Rusko poskytlo Sputnik V okrem Slovenska mnohým ďalším krajinám po celom svete. Množia sa obavy, či bude výrobca vôbec schopný produkovať a dodávať vakcínu do iných krajín podľa dohodnutého harmonogramu a zmluvných objemov. Je tu záruka, že všetky šarže budú dodané včas?
Veľvyslanec Bratčikov: Nie je nijaký dôvod na obavy, pretože výroba sa zvyšuje, vakcínu Sputnik V budú vyrábať v Bielorusku, Indii, Brazílii, Južnej Kórei a iných krajinách, možno aj v Európe. Budú to dodávky nielen na vlastný trh, ale aj na trhy iných krajín.
Pavol Novotný: Takisto počúvame vyhlásenia a obavy, že Sputnik V je súčasťou hybridnej vojny Moskvy, ktorá chce takýmto spôsobom rozdeliť jednotu EÚ. Napokon ako prvé začalo očkovať Maďarsko, ktoré má s Bruselom dlhodobé problémy a premiér Orbán sa netají dobrými vzťahmi s Vladimírom Putinom. Čo na to hovoríte?
Veľvyslanec Bratčikov: Ja by som na Vašu otázku odpovedal Takto: Sputnik V samozrejme, je zbraň, môžete to dať hoci aj do názvu rozhovoru, je to zbraň efektívna, ibaže je zameraná proti spoločnému nepriateľovi, proti globálnej pandémii koronavírusu. A tí, čo o hybridnej vojne uvažujú v klasickom ponímaní, tým by som odporučil, aby sa pozreli na reálne hrozby bezpečnosti, ako v konkrétnych krajinám, tak ľudstvu vcelku. A čo sa týka názorov na Sputnik v Európe, ja vidím, že je tu prvok nekalej konkurencie, aj snaha problém politizovať. Radšej sa tomu vyhýbať.
Pavol Novotný: Predmetom diskusií je tiež fakt, že Európska lieková agentúra zatiaľ Sputnik V nesertifikovala. Sledujete osobne proces jeho registrácie?
Veľvyslanec Bratčikov: Áno, sledujeme ten proces, a chcel by som zdôrazniť, že by sme sa chceli vyhnúť aj politizácii tejto témy, aj nekalej konkurencii. Rátame s profesionálnym prístupom k danému problému. Rátame so štandardnou procedúrou Európskej liekovej agentúry. Predpokladáme, že k tomu dôjde v najbližšom čase.
Pavol Novotný: V súvislosti s vakcínami proti COVID-19 sa občas objavujú názory, že predsa nie je možné vyvinúť účinnú látku v takom krátkom čase. Viete o Sputniku V povedať niečo bližšie? Vyvinuli ju ruskí vedci alebo im v tom pomohli západné laboratóriá?
Veľvyslanec Bratčikov: Sputnik V vyvinuli vo Federálnom výskumnom centre Gamaleja, je to jedno z popredných svetových vedeckých ústavov mikrobiológie a epidemiológie, základná platforma vakcíny bola vyvinutá v našej krajine ešte koncom 80-tych rokov minulého storočia a na tejto báze sa pristúpilo k vývinu Sputnika V. Chcel by som pripomenúť, že ešte v roku 2015 na tejto technologickej platforme bola vyvinutá vakcína proti zimnici ebola. A bola zaregistrovaná, zapatentovaná. Takže v tejto súvislosti môžem povedať, že vyvinutie Sputnika nie je vec včerajška, ale má za sebou už niekoľko desaťročí.
Pavol Novotný: Pred niekoľkými dňami sa dal očkovať aj prezident Putin, nepovedla však, akou vakcínou, čo vyvolalo isté pochybnosti. Dôverujete Vy osobne Sputniku V a ste ochotný sa ním dať zaočkovať?
Veľvyslanec Bratčikov: Áno, dôverujem jej a dám sa zaočkovať. Lenže chcem povedať, že my máme tri zaregistrované vakcíny. A keď som čítal kritiky, že prezident nehovorí, akou vakcínou bol zaočkovaný, myslím si, že je to správne, aby sa nevytvárala konkurencia, nekalá konkurencia už na našom trhu vakcín.
Pavol Novotný: Ak Európska lieková agentúra napokon Sputnik V schváli, bude ho treba vyrábať aj na území EÚ. Hovorí sa napríklad o Rakúsku, prvé kontakty prebehli v Nemecku. Naši vládni predstavitelia nevylúčili, že by sa mohol vyrábať aj na Slovensku. Považujete to za reálne a viete niečo aj o tejto možnosti?
Veľvyslanec Bratčikov: Na toto odpoviem krátko, to je skôr záležitosť slovenskej vlády a vlád iných štátov Európskej únie. My sme otvorení vyjsť v ústrety takýmto ponukám.
Pavol Novotný: V mediách sa hovorí aj o pomalej vakcinácii v Rusku? Ako u vás prebieha očkovanie? Využívajú sa len spomínané tri ruské vakcíny alebo ste siahli aj oi iných, napríklad západných, čínskych či indickýcg látkach?
Veľvyslanec Bratčikov: V Rusku sa očkuje, očkovanie prebieha dostatočne úspešne troma našimi vakcínami, k dnešnému dňu je zaočkovaných približne 9 miliónov občanov, samozrejme, boli by sme radi, keby ich bolo viac, ale našťastie počet nakazených klesá a zrejme zapracovala aj ruská psychika, ktorá spočíva v spoliehaní na náhodu.
Pavol Novotný: Ako to myslíte?
Veľvyslanec Bratčikov: Ľudia sa spoliehajú na to, že sa zaobídu aj bez očkovania. Problémy s očkovaním nie sú, dôvera vôči ruským vakcínam je, ale ako by som ešte raz chcel zdôrazniť, pandemická vlna ustupuje, takže si mnohí myslia, že sa zaobídu aj bez týchto preparátov.
Pavol Novotný: Môže to do istej miery súvisieť aj s konšpiračnými teóriami zameranými proti očkovaniu?
Veľvyslanec Bratčikov: Chýry sa šíria v každej krajine, Ale celkove, znova by som to rád zdôraznil naši občania dôverujú očkovaniu a myslím si, že v lete bude dosiahnutá potrebná úroveň vakcinácie, že bude možno hovoriť o kolektívnej imunite.
Pavol Novotný: Zlepšenie vzťahov so Slovenskom aj celou EÚ stále brzdia politické témy, ako je väzenie opozičného lídra Alexeja Navaľného či ruská anexia Krymu. Je to vôbec reálny návrat tohto polostrova pod kontrolu Ukrajiny?
Veľvyslanec Bratčikov: Pokiaľ ide o vrátenie niekomu Krymu, odpovedal by som, ako odpovedali starí Rimania - Ad Calendas graecas, čiže nikdy. Kyjev a všetci tí, čo podporujú súčasnú ukrajinskú vládu, by chceli asi vrátiť Krym bez obyvateľstva. Chcel by som pripomenúť, že 96 percent obyvateľov Krymu hlasovalo v roku 2014 v referende za pripojenie k Rusku.
Pavol Novotný:Lenže Ukrajina aj Západ odmietajú legitimitu tohto referenda...
Veľvyslanec Bratčikov: Toto referndum bolo konané v súlade s normami medzinárodného práva a čl. 2. Charty OSN za pripojenie k Rusku. A došlo k tomu, ešte raz to chcem zdôrazniť po násilnom puči v Kyjeve, ktorý vyvolali radikáli a nacionalisti a jedným z prvých legislatívnych aktov bolo porušenie práv rusky hovoriaceho obyvateľstva a oklieštenie používania ruského jazyka. Takže veľmi jednoducho by som odpovedal : otázka Krymu je uzavretá.
Pavol Novotný: Západ však podmieňujú opätovné nadviazanie vzťahov s Moskvou práve vyriešením krymskej otázky...
Veľvyslanec Bratčikov: Čo sa týka vzťahov s EÚ , vzťahy by naozaj mali byť lepšie. A aktuálna situácia nás neteší . Rusko potrebuje s EÚ dobré vzťahy , práve tak ako to potrebuje EÚ. Takže v danej situácii sme na jednej lodi, a ja predpokladám, že sa vzťahy zlepšia.
Pavol Novotný: Vaša pozícia veľvyslanca v Bratislave je dôležitá aj preto, že Slovensko je priamym susedom Ukrajiny, kde už sedem rokov na Donbase pretrváva vojenský konflikt. Kyjev dokonca obviňuje Moskvu z priamej vojenskej prítomnosti na Ukrajine...
Veľvyslanec Bratčikov: Jediným právnym aktom, prostredníctvom ktorého možno tento konflikt urovnať, je komplexné dodržiavanie Minských dohôd. Je dôležité podčiarknúť, že naša krajina nie je a nikdy nebola jednou zo strán konfliktu. Sú nimi Kyjev, Doneck, Luhansk. V spomínanom komplexe Minských dohôd sa nikde nehovorí o odsune akýchsi mytologických ruských vojsk z Donbasu.
Pavol Novotný: Akú úlohu tu teda zohrávate?
Veľvyslanec Bratčikov: Ruská strana ako sprostredkovateľ je ochotná poskytovať nevyhnutnú pomoc pri urovnaní tohto ťažkého občianskeho konfliktu. Pri jeho posudzovaní však odporúčam opierať sa o fakty, a nie na domnienky, či dokonca výmysly.
Pavol Novotný: Snaží sa Moskva vôbec prispieť nejakým spôsobom k urovnaniu tohto konfliktu? Kyjev totiž tvrdí, že ho, naopak, podporujete.
Veľvyslanec Bratčikov: Moskva sa aj usiluje „prispieť“, ako ste zdôraznili, k urovnaniu tohto konfliktu, pretože je to konflikt krvavý, tam zomierali a bohužiaľ zomierajú ľudia. My máme záujem na tom, aby na našich západných hraniciach existovala stabilná, prosperujúca Ukrajina.
Pavol Novotný: Západ protestuje tiež voči uväzneniu Alexeja Navaľného v kolónii s prísnym režimom. Za akých podmienok sa môže dostať na slobodu?
Veľvyslanec Bratčikov: Tuto otázku netreba politizovať. V súlade s ruskou legislatívou momentálne nie je pravný dôvod na oslobodenie tejto osoby, ktorá sa nachádza, to by som chcel zdôrazniť, v kolónii pre hospodárske delikty. Toto sa akosi zamlčuje. Ako hovorí známe latinské príslovie - dura lex, cet lex, teda tvrdý zákon, ale zákon. To musí byť naprosto axiomou v každom právnom štáte.
Pavol Novotný: Ostrá kritika sa ozýva aj na adresu tvrdých a násilných zásahov proti demonštrantom požadujúcim jeho prepustenie...
Veľvyslanec Bratčikov: Ak ide o obvinenia, ktoré niekedy počuváme na adresu ruskej polície zasahujúcej pri nepovolených protivládnych akciách, tak hovorím len jedno - buďme objektivní. Pozrime sa na to, ako pri podobných nepovolených masovýcg protivládnych akciách postupujú orgány činné v trestnom konaní v Spojených štátoch či v západnej Európe. Zatiaľ ešte nikto nezrušil biblickú múdrosť, ktorá hovorí, že netreba vidieť slámku v oku cudzom a vo vlastnom nevidieť brvno.
Pavol Novotný: Existuje podľa vás šanca, že ak bude Sputnik V napokon schválený a používaný, môže to byť tým povestným bodom zlomu, ktorý pomôže k reštarty vzájomných vzťahov a možno aj k priblíženiu sa k riešeniu v sporných otázkach?
Veľvyslanec Bratčikov: Chcel by som dúfať, že to bude jedným z tých faktorov, ktorý pomôže uviesť vzťahy na novú úroveň.
Pavol Novotný: Ak ide o bilaterálne vzťahy so Slovenskom, kde vidíte miesto našej krajiny v ruskej zahraničnej politike?
Veľvyslanec Bratčikov: My sme mali so Slovenskom v minulých rokoch vzťahy plne dôvery a vzájomného rešpektu. Boli rovnocenné aj napriek rozdielom vo veľkosti oboch krajín či v ekonomickom alebo politickom potenciáli. Samozrejme, želáme si, aby takými zostali aj naďalej. Vieme, že občania Slovenska i Ruska majú o rozvoj našich dvojstranných kontaktov záujem. Čo sa týka našich obchodných vzťahov, žiaľ, tu nastal istý pokles.
Pavol Novotný: Prečo?
Veľvyslanec Bratčikov: Z dvoch príčin. Spôsobili ho predovšetkým obmedzenia v obchode a neskôr aj pandémia koronavírusu. V minulom roku došlo k prepadu bilaterálnych ekonomických vzťahov o štvrtinu. Prirodzene, nie je to zdravá tendencia. Predpokladáme že sa nám podarí túto tendenciu zlepšiť.
Pavol Novotný: Po skončení pandémie a zlepšení politických vzťahov by sa zrejme otvoril priestor na zintenzívnenie vzájomnej ekonomickej spolupráce. V ktorých oblastiach vidíte najväčšie perspektívy?
Veľvyslanec Bratčikov: Máte absolútnu pravdu. Rezervy pre jej ďalší rozvoj vidím okrem ochodu aj vo sfére energetiky, dopravy, vysokých technológií, medicíny. Veľký potenciál takisto v rozvoji vzťahov medzi regiónmi. Teda nielen na úrovni dvoch štátov, ale tiež medzi jednotlivými subjektmi Ruskej federácie a krajmi Slovenska.
Pavol Novotný: Je to pre vás osobne priorita?
Veľvyslanec Bratčikov: Každý veľvyslanec si želá, aby bol rozvoj vo všetkých smeroch čoraz lepší. Ja počítam s tým, že to tak bude aj za moje pôsobenia na Slovensku.
Pavol Novotný: Okrem politiky či biznesu je u nás už tradične záujem aj o ruskú kultúru a históriu...
Veľvyslanec Bratčikov: V našich medziľudských a kultúrnych vzťahoch sa môžeme opierať o dávne dejiny. Ľudia v Rusku dobre poznajú a vážia si Ľudovíta Štúra. Veľmi dobre vedia, že prvým rektorom Petrohradskej imperátorskej univerzity bol Мichal Baluďanský. Známe je takisto priezvisko Dušana Makovického, lekára a pomerne blízkeho priateľa Leva Tolstého. Práve toto je ten základ, o ktorý sa opierame, keď sa obrácime do 19. storočia. Taktiež môžeme spomenúť Cyrila a Metóda. Ja by som sa vrátil aj do nedávnej minulosti, ktorá nás spája.
Pavol Novotný: Čo máte konkrétne na mysli?
Veľvyslanec Bratčikov: Pamiatka na spoločný boj proti fašizmu počas druhej svetovej vojny. Som presvedčený, že práve bližiace sa výročie oslobodenia Bratislavy štvertého apríla, ako aj májového Dňa veľkého víťazstva bude dobrou príležitosťou na to, aby sme si spomenuli na nemiznúci historický historický vzťah medzi našimi národmi, ktorý stále existuje.
Pavel Novotný: Na Slovensku pôsobíte štyri mesiace. Súčasná pandemická situácia pravdepodobne pribrzdila aj vaše plány...
Veľvyslanec Bratčikov: Máte pravdu v tom, že epidémia sa veľmi negatívne prejavila aj na našich vzťahoch. Raz sa to však skončí. Máme ďalekosiahle plány, ktoré len sú presunuté, ale nie úplne zrušené. Počkajme, kým sa situácia znormalizuje. Potom znova budeme hovoriť o veľkých projektoch, ktoré sú a budú.
https://focus.hnonline.sk/publicistika/clanok/2325303-sputnik-je-zbran-dajte-taky-titulok?fbclid=IwAR3Syn0oDJP35kUPIjLRYlx2FQvYgxH6Rpu71xEHjXOxmkbb-0a1nu03PDM
Ruský veľvyslanec na Slovensku pre HN: Sputnik V je zbraň. Dajte taký titulok
Produkcia našej vakcíny sa zvyšuje, budú ju vyrábať vo viacerých štátoch, tvrdí exkluzívne pre HN Igor Bratčikov, ruský veľvyslanec na Slovensku.
Pavol Novotný: Slovensko vo februári zakúpilo 2 milióny vakcíny Sputnik V. Máte informácie o tom, ako prebiehala príprava dohody? Pomáhali ste slovenskej alebo ruskej strane pri nadväzovaní kontaktov?
Veľvyslanec Bratčikov: Nebudem to tajiť, skutočne sme prispeli k tomu, aby sa nadviazali priame kontakty medzi slovenskou a ruskou vládou. A urobili sme všetko preto, aby slovenské lietadlo mohlo rýchlo a bez problémov dopraviť vakcínu na Slovensko.
Pavol Novotný: Tento kontrakt sa zrejme nezrodil zo dňa na deň, ani z týždňa na týždeň, môžete prezradiť, ako dlho sa pripravoval?
Veľvyslanec Bratčikov Bolo to urobené veľmi operatívne.
Pavol Novotný: Rusko poskytlo Sputnik V okrem Slovenska mnohým ďalším krajinám po celom svete. Množia sa obavy, či bude výrobca vôbec schopný produkovať a dodávať vakcínu do iných krajín podľa dohodnutého harmonogramu a zmluvných objemov. Je tu záruka, že všetky šarže budú dodané včas?
Veľvyslanec Bratčikov: Nie je nijaký dôvod na obavy, pretože výroba sa zvyšuje, vakcínu Sputnik V budú vyrábať v Bielorusku, Indii, Brazílii, Južnej Kórei a iných krajinách, možno aj v Európe. Budú to dodávky nielen na vlastný trh, ale aj na trhy iných krajín.
Pavol Novotný: Takisto počúvame vyhlásenia a obavy, že Sputnik V je súčasťou hybridnej vojny Moskvy, ktorá chce takýmto spôsobom rozdeliť jednotu EÚ. Napokon ako prvé začalo očkovať Maďarsko, ktoré má s Bruselom dlhodobé problémy a premiér Orbán sa netají dobrými vzťahmi s Vladimírom Putinom. Čo na to hovoríte?
Veľvyslanec Bratčikov: Ja by som na Vašu otázku odpovedal Takto: Sputnik V samozrejme, je zbraň, môžete to dať hoci aj do názvu rozhovoru, je to zbraň efektívna, ibaže je zameraná proti spoločnému nepriateľovi, proti globálnej pandémii koronavírusu. A tí, čo o hybridnej vojne uvažujú v klasickom ponímaní, tým by som odporučil, aby sa pozreli na reálne hrozby bezpečnosti, ako v konkrétnych krajinám, tak ľudstvu vcelku. A čo sa týka názorov na Sputnik v Európe, ja vidím, že je tu prvok nekalej konkurencie, aj snaha problém politizovať. Radšej sa tomu vyhýbať.
Pavol Novotný: Predmetom diskusií je tiež fakt, že Európska lieková agentúra zatiaľ Sputnik V nesertifikovala. Sledujete osobne proces jeho registrácie?
Veľvyslanec Bratčikov: Áno, sledujeme ten proces, a chcel by som zdôrazniť, že by sme sa chceli vyhnúť aj politizácii tejto témy, aj nekalej konkurencii. Rátame s profesionálnym prístupom k danému problému. Rátame so štandardnou procedúrou Európskej liekovej agentúry. Predpokladáme, že k tomu dôjde v najbližšom čase.
Pavol Novotný: V súvislosti s vakcínami proti COVID-19 sa občas objavujú názory, že predsa nie je možné vyvinúť účinnú látku v takom krátkom čase. Viete o Sputniku V povedať niečo bližšie? Vyvinuli ju ruskí vedci alebo im v tom pomohli západné laboratóriá?
Veľvyslanec Bratčikov: Sputnik V vyvinuli vo Federálnom výskumnom centre Gamaleja, je to jedno z popredných svetových vedeckých ústavov mikrobiológie a epidemiológie, základná platforma vakcíny bola vyvinutá v našej krajine ešte koncom 80-tych rokov minulého storočia a na tejto báze sa pristúpilo k vývinu Sputnika V. Chcel by som pripomenúť, že ešte v roku 2015 na tejto technologickej platforme bola vyvinutá vakcína proti zimnici ebola. A bola zaregistrovaná, zapatentovaná. Takže v tejto súvislosti môžem povedať, že vyvinutie Sputnika nie je vec včerajška, ale má za sebou už niekoľko desaťročí.
Pavol Novotný: Pred niekoľkými dňami sa dal očkovať aj prezident Putin, nepovedla však, akou vakcínou, čo vyvolalo isté pochybnosti. Dôverujete Vy osobne Sputniku V a ste ochotný sa ním dať zaočkovať?
Veľvyslanec Bratčikov: Áno, dôverujem jej a dám sa zaočkovať. Lenže chcem povedať, že my máme tri zaregistrované vakcíny. A keď som čítal kritiky, že prezident nehovorí, akou vakcínou bol zaočkovaný, myslím si, že je to správne, aby sa nevytvárala konkurencia, nekalá konkurencia už na našom trhu vakcín.
Pavol Novotný: Ak Európska lieková agentúra napokon Sputnik V schváli, bude ho treba vyrábať aj na území EÚ. Hovorí sa napríklad o Rakúsku, prvé kontakty prebehli v Nemecku. Naši vládni predstavitelia nevylúčili, že by sa mohol vyrábať aj na Slovensku. Považujete to za reálne a viete niečo aj o tejto možnosti?
Veľvyslanec Bratčikov: Na toto odpoviem krátko, to je skôr záležitosť slovenskej vlády a vlád iných štátov Európskej únie. My sme otvorení vyjsť v ústrety takýmto ponukám.
Pavol Novotný: V mediách sa hovorí aj o pomalej vakcinácii v Rusku? Ako u vás prebieha očkovanie? Využívajú sa len spomínané tri ruské vakcíny alebo ste siahli aj oi iných, napríklad západných, čínskych či indickýcg látkach?
Veľvyslanec Bratčikov: V Rusku sa očkuje, očkovanie prebieha dostatočne úspešne troma našimi vakcínami, k dnešnému dňu je zaočkovaných približne 9 miliónov občanov, samozrejme, boli by sme radi, keby ich bolo viac, ale našťastie počet nakazených klesá a zrejme zapracovala aj ruská psychika, ktorá spočíva v spoliehaní na náhodu.
Pavol Novotný: Ako to myslíte?
Veľvyslanec Bratčikov: Ľudia sa spoliehajú na to, že sa zaobídu aj bez očkovania. Problémy s očkovaním nie sú, dôvera vôči ruským vakcínam je, ale ako by som ešte raz chcel zdôrazniť, pandemická vlna ustupuje, takže si mnohí myslia, že sa zaobídu aj bez týchto preparátov.
Pavol Novotný: Môže to do istej miery súvisieť aj s konšpiračnými teóriami zameranými proti očkovaniu?
Veľvyslanec Bratčikov: Chýry sa šíria v každej krajine, Ale celkove, znova by som to rád zdôraznil naši občania dôverujú očkovaniu a myslím si, že v lete bude dosiahnutá potrebná úroveň vakcinácie, že bude možno hovoriť o kolektívnej imunite.
Pavol Novotný: Zlepšenie vzťahov so Slovenskom aj celou EÚ stále brzdia politické témy, ako je väzenie opozičného lídra Alexeja Navaľného či ruská anexia Krymu. Je to vôbec reálny návrat tohto polostrova pod kontrolu Ukrajiny?
Veľvyslanec Bratčikov: Pokiaľ ide o vrátenie niekomu Krymu, odpovedal by som, ako odpovedali starí Rimania - Ad Calendas graecas, čiže nikdy. Kyjev a všetci tí, čo podporujú súčasnú ukrajinskú vládu, by chceli asi vrátiť Krym bez obyvateľstva. Chcel by som pripomenúť, že 96 percent obyvateľov Krymu hlasovalo v roku 2014 v referende za pripojenie k Rusku.
Pavol Novotný:Lenže Ukrajina aj Západ odmietajú legitimitu tohto referenda...
Veľvyslanec Bratčikov: Toto referndum bolo konané v súlade s normami medzinárodného práva a čl. 2. Charty OSN za pripojenie k Rusku. A došlo k tomu, ešte raz to chcem zdôrazniť po násilnom puči v Kyjeve, ktorý vyvolali radikáli a nacionalisti a jedným z prvých legislatívnych aktov bolo porušenie práv rusky hovoriaceho obyvateľstva a oklieštenie používania ruského jazyka. Takže veľmi jednoducho by som odpovedal : otázka Krymu je uzavretá.
Pavol Novotný: Západ však podmieňujú opätovné nadviazanie vzťahov s Moskvou práve vyriešením krymskej otázky...
Veľvyslanec Bratčikov: Čo sa týka vzťahov s EÚ , vzťahy by naozaj mali byť lepšie. A aktuálna situácia nás neteší . Rusko potrebuje s EÚ dobré vzťahy , práve tak ako to potrebuje EÚ. Takže v danej situácii sme na jednej lodi, a ja predpokladám, že sa vzťahy zlepšia.
Pavol Novotný: Vaša pozícia veľvyslanca v Bratislave je dôležitá aj preto, že Slovensko je priamym susedom Ukrajiny, kde už sedem rokov na Donbase pretrváva vojenský konflikt. Kyjev dokonca obviňuje Moskvu z priamej vojenskej prítomnosti na Ukrajine...
Veľvyslanec Bratčikov: Jediným právnym aktom, prostredníctvom ktorého možno tento konflikt urovnať, je komplexné dodržiavanie Minských dohôd. Je dôležité podčiarknúť, že naša krajina nie je a nikdy nebola jednou zo strán konfliktu. Sú nimi Kyjev, Doneck, Luhansk. V spomínanom komplexe Minských dohôd sa nikde nehovorí o odsune akýchsi mytologických ruských vojsk z Donbasu.
Pavol Novotný: Akú úlohu tu teda zohrávate?
Veľvyslanec Bratčikov: Ruská strana ako sprostredkovateľ je ochotná poskytovať nevyhnutnú pomoc pri urovnaní tohto ťažkého občianskeho konfliktu. Pri jeho posudzovaní však odporúčam opierať sa o fakty, a nie na domnienky, či dokonca výmysly.
Pavol Novotný: Snaží sa Moskva vôbec prispieť nejakým spôsobom k urovnaniu tohto konfliktu? Kyjev totiž tvrdí, že ho, naopak, podporujete.
Veľvyslanec Bratčikov: Moskva sa aj usiluje „prispieť“, ako ste zdôraznili, k urovnaniu tohto konfliktu, pretože je to konflikt krvavý, tam zomierali a bohužiaľ zomierajú ľudia. My máme záujem na tom, aby na našich západných hraniciach existovala stabilná, prosperujúca Ukrajina.
Pavol Novotný: Západ protestuje tiež voči uväzneniu Alexeja Navaľného v kolónii s prísnym režimom. Za akých podmienok sa môže dostať na slobodu?
Veľvyslanec Bratčikov: Tuto otázku netreba politizovať. V súlade s ruskou legislatívou momentálne nie je pravný dôvod na oslobodenie tejto osoby, ktorá sa nachádza, to by som chcel zdôrazniť, v kolónii pre hospodárske delikty. Toto sa akosi zamlčuje. Ako hovorí známe latinské príslovie - dura lex, cet lex, teda tvrdý zákon, ale zákon. To musí byť naprosto axiomou v každom právnom štáte.
Pavol Novotný: Ostrá kritika sa ozýva aj na adresu tvrdých a násilných zásahov proti demonštrantom požadujúcim jeho prepustenie...
Veľvyslanec Bratčikov: Ak ide o obvinenia, ktoré niekedy počuváme na adresu ruskej polície zasahujúcej pri nepovolených protivládnych akciách, tak hovorím len jedno - buďme objektivní. Pozrime sa na to, ako pri podobných nepovolených masovýcg protivládnych akciách postupujú orgány činné v trestnom konaní v Spojených štátoch či v západnej Európe. Zatiaľ ešte nikto nezrušil biblickú múdrosť, ktorá hovorí, že netreba vidieť slámku v oku cudzom a vo vlastnom nevidieť brvno.
Pavol Novotný: Existuje podľa vás šanca, že ak bude Sputnik V napokon schválený a používaný, môže to byť tým povestným bodom zlomu, ktorý pomôže k reštarty vzájomných vzťahov a možno aj k priblíženiu sa k riešeniu v sporných otázkach?
Veľvyslanec Bratčikov: Chcel by som dúfať, že to bude jedným z tých faktorov, ktorý pomôže uviesť vzťahy na novú úroveň.
Pavol Novotný: Ak ide o bilaterálne vzťahy so Slovenskom, kde vidíte miesto našej krajiny v ruskej zahraničnej politike?
Veľvyslanec Bratčikov: My sme mali so Slovenskom v minulých rokoch vzťahy plne dôvery a vzájomného rešpektu. Boli rovnocenné aj napriek rozdielom vo veľkosti oboch krajín či v ekonomickom alebo politickom potenciáli. Samozrejme, želáme si, aby takými zostali aj naďalej. Vieme, že občania Slovenska i Ruska majú o rozvoj našich dvojstranných kontaktov záujem. Čo sa týka našich obchodných vzťahov, žiaľ, tu nastal istý pokles.
Pavol Novotný: Prečo?
Veľvyslanec Bratčikov: Z dvoch príčin. Spôsobili ho predovšetkým obmedzenia v obchode a neskôr aj pandémia koronavírusu. V minulom roku došlo k prepadu bilaterálnych ekonomických vzťahov o štvrtinu. Prirodzene, nie je to zdravá tendencia. Predpokladáme že sa nám podarí túto tendenciu zlepšiť.
Pavol Novotný: Po skončení pandémie a zlepšení politických vzťahov by sa zrejme otvoril priestor na zintenzívnenie vzájomnej ekonomickej spolupráce. V ktorých oblastiach vidíte najväčšie perspektívy?
Veľvyslanec Bratčikov: Máte absolútnu pravdu. Rezervy pre jej ďalší rozvoj vidím okrem ochodu aj vo sfére energetiky, dopravy, vysokých technológií, medicíny. Veľký potenciál takisto v rozvoji vzťahov medzi regiónmi. Teda nielen na úrovni dvoch štátov, ale tiež medzi jednotlivými subjektmi Ruskej federácie a krajmi Slovenska.
Pavol Novotný: Je to pre vás osobne priorita?
Veľvyslanec Bratčikov: Každý veľvyslanec si želá, aby bol rozvoj vo všetkých smeroch čoraz lepší. Ja počítam s tým, že to tak bude aj za moje pôsobenia na Slovensku.
Pavol Novotný: Okrem politiky či biznesu je u nás už tradične záujem aj o ruskú kultúru a históriu...
Veľvyslanec Bratčikov: V našich medziľudských a kultúrnych vzťahoch sa môžeme opierať o dávne dejiny. Ľudia v Rusku dobre poznajú a vážia si Ľudovíta Štúra. Veľmi dobre vedia, že prvým rektorom Petrohradskej imperátorskej univerzity bol Мichal Baluďanský. Známe je takisto priezvisko Dušana Makovického, lekára a pomerne blízkeho priateľa Leva Tolstého. Práve toto je ten základ, o ktorý sa opierame, keď sa obrácime do 19. storočia. Taktiež môžeme spomenúť Cyrila a Metóda. Ja by som sa vrátil aj do nedávnej minulosti, ktorá nás spája.
Pavol Novotný: Čo máte konkrétne na mysli?
Veľvyslanec Bratčikov: Pamiatka na spoločný boj proti fašizmu počas druhej svetovej vojny. Som presvedčený, že práve bližiace sa výročie oslobodenia Bratislavy štvertého apríla, ako aj májového Dňa veľkého víťazstva bude dobrou príležitosťou na to, aby sme si spomenuli na nemiznúci historický historický vzťah medzi našimi národmi, ktorý stále existuje.
Pavel Novotný: Na Slovensku pôsobíte štyri mesiace. Súčasná pandemická situácia pravdepodobne pribrzdila aj vaše plány...
Veľvyslanec Bratčikov: Máte pravdu v tom, že epidémia sa veľmi negatívne prejavila aj na našich vzťahoch. Raz sa to však skončí. Máme ďalekosiahle plány, ktoré len sú presunuté, ale nie úplne zrušené. Počkajme, kým sa situácia znormalizuje. Potom znova budeme hovoriť o veľkých projektoch, ktoré sú a budú.
https://focus.hnonline.sk/publicistika/clanok/2325303-sputnik-je-zbran-dajte-taky-titulok?fbclid=IwAR3Syn0oDJP35kUPIjLRYlx2FQvYgxH6Rpu71xEHjXOxmkbb-0a1nu03PDM