Krajiny G20 prijali na summite v Ríme záverečnú deklaráciu
Predovšetkým predstavitelia štátov požadujú opatrenia na obmedzenie nárastu globálneho otepľovania o 1,5 stupňa Celzia.
Lídri G20 uznali potrebu dosiahnuť globálnu uhlíkovú neutralitu do polovice 21. storočia. Uvádza sa to vo vyhlásení po samite G20 v Ríme.
„Uvedomujeme si potrebu dosiahnuť globálne čisté nulové emisie skleníkových plynov alebo uhlíkovú neutralitu do polovice storočia alebo približne do polovice storočia,“ píše sa v dokumente.
Naznačuje tiež, že členské krajiny majú v úmysle sformulovať dlhodobé stratégie na dosiahnutie nulových emisií do roku 2030. Krajiny zároveň uznávajú nielen existujúce ciele na dosiahnutie tohto ukazovateľa, ale aj nové, ktoré sa môžu objaviť pred alebo počas 26. konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP26) v Glasgowe v Spojenom kráľovstve.
Krajiny G20 požadujú opatrenia na obmedzenie nárastu globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia. „Stále sme zaviazaní k cieľu Parížskej dohody – udržať nárast priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 stupňami Celzia a pokračovať v úsilí obmedziť ho na 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnymi úrovňami,“ píše sa v dokumente.
Poznamenáva tiež, že toto opatrenie si od štátov vyžiada značné úsilie. "Uvedomujeme si, že dopady zmeny klímy pri 1,5 stupňoch Celzia sú oveľa nižšie ako pri 2 stupňoch. Udržanie [oteplenia] o 1,5 stupňa si bude vyžadovať zmysluplné a efektívne kroky a odhodlanie všetkých krajín," uvádza sa v deklarácii.
Okrem toho sa krajiny G20 dohodli, že zintenzívnia opatrenia na zastavenie a zvrátenie poklesu biodiverzity do roku 2030. Lídri G20 tiež vyzvali na podporu snáh viacerých krajín, ktorých cieľom je zabezpečiť do roku 2030 ochranu aspoň 30 % pevniny a rovnakej plochy svetových oceánov. Uznali tiež potrebu ukončiť nadmerný rybolov a riešiť zločiny, ktoré majú vplyv na životné prostredie, ako je nezákonná ťažba dreva, ťažba, obchod s voľne žijúcimi zvieratami a pohyb odpadu a nebezpečných látok.
Globálne výzvy
Lídri krajín G20 budú čeliť globálnym výzvam, ktoré ovplyvňujú ich ekonomiky, vrátane predchádzania narušeniam dodávateľského reťazca.
"Zostávame ostražití voči globálnym výzvam, ktoré ovplyvňujú našu ekonomiku, ako sú prerušenia dodávateľského reťazca. Budeme spolupracovať na identifikácii a riešení týchto problémov, keď sa naše ekonomiky zotavia a udržia stabilitu globálnej ekonomiky," píše sa v dokumente. ...
"Budeme pokračovať v podpore [hospodárskeho] oživenia tým, že sa vyhneme predčasnému zrušeniu podporných opatrení pri zachovaní finančnej stability a dlhodobej finančnej stability, ako aj v boji proti hrozbe hospodárskeho poklesu," uvádza sa vo vyhlásení.
Táto klauzula deklarácie je okrem iného reakciou svetových lídrov na krízu v európskom plynárenskom priemysle, ktorá eskalovala tento rok na jeseň po tom, čo spotové ceny plynu začali prudko stúpať a dosiahli takmer 2000 dolárov za 1000 metrov kubických. m na pozadí nízkej obsadenosti zásobníkov plynu.
Krajiny G20 zdôraznili kľúčovú úlohu investícií do kvalitnej infraštruktúry pri zotavovaní sa z pandemickej krízy.
"Uvedomujeme si kritickú úlohu investícií do kvalitnej infraštruktúry počas fázy obnovy. Uvedomujeme si, že odolné, správne financované, dobre udržiavané a optimálne spravované systémy sú nevyhnutné na zachovanie aktív infraštruktúry počas ich životného cyklu, minimalizáciu strát a výpadkov a zaistenie bezpečnosti a zabezpečenia dodávky a vysokokvalitné infraštruktúrne služby,“ píše sa v dokumente. Zároveň sa naznačuje, že krajiny G20 budú pokračovať v rozvoji ďalšej spolupráce medzi verejnými a súkromnými investormi s cieľom mobilizovať súkromný kapitál.
„Zdôrazňujeme dôležitosť podpory výmeny vedomostí medzi miestnymi orgánmi a národnými vládami, aby sme pomohli vytvoriť inkluzívnejšiu infraštruktúru,“ zdôrazňuje deklarácia. Zároveň sa upresňuje, že štáty G20 budú naďalej „podporovať prácu súvisiacu s princípmi G20 o investíciách do kvalitnej infraštruktúry“.
Okrem toho sa krajiny G20 dohodli na predĺžení mandátu Global Infrastructure Hub do konca roku 2024, centra na podporu rozvoja platformy a siete na výmenu poznatkov a skúseností medzi vládami, súkromným sektorom, rozvojovými bankami. a ďalšie medzinárodné organizácie na zlepšenie prevádzky a financovania trhov súvisiacich s infraštruktúrnymi projektmi.
Digitálna ekonomika
Lídri G20 uznávajú dôležitosť verejných politík na vytvorenie otvorenej a spravodlivej digitálnej ekonomiky.
"Uznávame úlohu technológií a inovácií pri globálnej hospodárskej obnove a trvalo udržateľnom rozvoji. Chápeme dôležitosť politík na vytvorenie posilňujúcej, inkluzívnej, otvorenej, konkurencieschopnej digitálnej ekonomiky, ktorá podporuje nové technológie, umožňuje podnikom a podnikateľom prosperovať a chráni a dáva práva spotrebiteľom,“ píše sa vo vyhlásení. Zároveň sa poznamenáva, že takáto štátna politika by mala riešiť problémy súvisiace s dôvernosťou a ochranou osobných údajov, duševného vlastníctva.
Lídri G20 poznamenávajú potrebu začleniť malé a stredné podniky do digitálnej ekonomiky, rozvíjať počítačovú gramotnosť obyvateľstva a štandardizovať ekonomické vzťahy v digitálnom prostredí.
„Vzhľadom na potrebu podpory väčšej účasti malých a stredných podnikov v digitálnej ekonomike deklarujeme náš záväzok k medzinárodnej spolupráci zameranej na digitálnu transformáciu výroby, procesov, služieb a obchodných modelov, a to aj prostredníctvom medzinárodných štandardov založených na konsenze. a zlepšenie ochrany spotrebiteľa, rozvoj digitálnych zručností a gramotnosti,“ uvádza sa vo vyhlásení. Úrady krajín už začali zvažovať možnosť využitia blockchainových technológií na ochranu spotrebiteľov, uvádza dokument.
V tejto súvislosti sa diskutuje aj o dôležitosti spolupráce medzi štátmi v digitálnom prostredí. "Berieme na vedomie potrebu riešiť zvýšené hrozby pre digitálnu bezpečnosť vrátane ransomvéru a iných typov počítačovej kriminality. Budeme pracovať na posilnení bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce v oblasti informačných technológií, budeme diskutovať a odstraňovať bežné zraniteľnosti a hrozby a bojovať proti s kyberzločincami, “- povedali šéfovia krajín G20.
Digitálna transformácia
Lídri zdôraznili vysoký potenciál digitálnej transformácie na urýchlenie zotavenia sa z koronavírusovej krízy a na podporu spoločnej prosperity.
„Digitálna transformácia má potenciál zvýšiť produktivitu, posilniť obnovu a podporiť zdieľanú prosperitu na širokom základe,“ píše sa v dokumente. Zároveň sa zdôrazňuje, že štáty G20 budú naďalej diskutovať o politikách zameraných na udržanie rastu produktivity a podporu spravodlivého rozdelenia výhod v rámci krajín a sektorov hospodárstva, ako aj medzi štátmi.
Krajiny G20 zároveň zdôraznili potrebu výmeny skúseností, integrácie a rozvoja medzinárodnej spolupráce pri využívaní príležitostí pre rast digitalizácie. „Uvedomujeme si dôležitosť dobrého podnikového riadenia a dobre fungujúcich kapitálových trhov na podporu oživenia a tešíme sa na revíziu princípov podnikového riadenia G20/Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Boj proti nerovnosti
Krajiny G20 sa zaviazali posilniť svoje sociálne záchranné siete s cieľom znížiť nerovnosť a odstrániť chudobu.
„Aby sme znížili nerovnosť, odstránili chudobu, podporili pohyb a reintegráciu pracovníkov na trhoch práce a podporili inkluzívny a udržateľný rast, posilníme sociálne záchranné siete,“ píše sa v dokumente. Zdôrazňuje, že pandémia „prehĺbila nerovnosti na trhoch práce a vážne postihla zraniteľných pracovníkov“. „V spolupráci so sociálnymi partnermi budeme uplatňovať politické prístupy zamerané na človeka, aby sme podporili sociálny dialóg a väčšiu sociálnu spravodlivosť, bezpečné a zdravé pracovné podmienky, dôstojnú prácu pre všetkých,“ zdôraznili lídri.
Lídri G20 tiež poznamenali, že budú „pracovať na zabezpečení dôstojných pracovných podmienok pre tých, ktorí pracujú na diaľku“. Podľa deklarácie sa krajiny budú „snažiť prispôsobiť právne a regulačné rámce novým formám práce, pričom zabezpečia, aby boli spravodlivé a inkluzívne“. Ako bolo uvedené, pozornosť sa sústredí aj na problém „digitálnej rodovej priepasti a nerovnosti medzi generáciami“.
"Zdôrazňujeme náš záväzok k ďalšej medzinárodnej spolupráci s cieľom posilniť zdravé a bezpečné pracovné podmienky pre všetkých pracovníkov," uvádza sa vo vyhlásení.
Firemná daň
Lídri krajín G20 podporili návrh OECD na zavedenie minimálnej globálnej dane pre nadnárodné korporácie na úrovni 15 %.
Dokument nazýva takúto iniciatívu OECD „historickým úspechom, s pomocou ktorého „štáty G20“ vybudujú stabilnejší a spravodlivejší medzinárodný daňový systém. Lídri G20 tiež vyzvali OECD, aby urýchlene vypracovala vhodné modelové pravidlá a multilaterálne nástroje, aby nové daňové pravidlá nadobudli účinnosť na celom svete v roku 2023.
Dialóg medzi výrobcami a spotrebiteľmi
Lídri krajín G20 sa zaviazali uľahčiť dialóg medzi výrobcami energie a spotrebiteľmi.
„G20 spolu s Medzinárodným energetickým fórom uľahčia dialóg medzi výrobcami a spotrebiteľmi s cieľom posilniť efektívnosť, transparentnosť a stabilitu energetických trhov,“ píše sa v dokumente.
Lídri G20 tiež poznamenali, že je dôležité zachovať neprerušované toky energie z rôznych zdrojov, od rôznych dodávateľov a pozdĺž rôznych trás. Summit okrem toho vyzdvihol úlohu digitalizácie pri zlepšovaní energetickej bezpečnosti a odolnosti trhu a zároveň poukázal na to, že elektronické systémy musia mať spoľahlivú ochranu proti malvéru.
Internetová bezpečnosť
Krajiny G20 poukázali na dôležitosť bezplatného prenosu údajov na internete a zaviazali sa pracovať na zlepšení bezpečnosti v digitálnom prostredí v roku 2022.
„Uvedomujúc si zodpovednosť poskytovateľov digitálnych služieb, budeme v roku 2022 pracovať na budovaní dôvery v digitálne prostredie zlepšením internetovej bezpečnosti a bojom proti online zneužívaniu, nenávistným prejavom, digitálnemu násiliu a terorizmu, pričom budeme chrániť ľudské práva a základné slobody,“ uvádza dokument. hovorí.
Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že krajiny „uznávajú dôležitosť voľného cezhraničného toku údajov“. "Budeme pokračovať v práci na riešení problémov, ako sú otázky týkajúce sa súkromia, ochrany údajov, bezpečnosti a práv duševného vlastníctva," uvádza sa v dokumente.
Kultúrne dedičstvo
Lídri krajín G20 vyzvali na elimináciu ohrozenia kultúrnych pamiatok a zachovanie kultúrneho dedičstva.
„Zdôrazňujeme dôležitosť riešenia hrozieb nenahraditeľných kultúrnych zdrojov, ako aj ochrany a zachovania kultúrneho dedičstva poškodeného, obchodovaného alebo ohrozeného konfliktmi a prírodnými katastrofami, pričom pripomíname ciele rezolúcie BR OSN 2347. Žiadame naše príslušné inštitúcie, aby pokračovali v spolupráci G20 v oblasti kultúry,“ píše sa v dokumente.
Deklarácia podčiarkuje úlohu odborníkov v oblasti kultúry, kultúry a kreativity a podnikania v oblasti kultúry ako hnacích síl trvalo udržateľného rozvoja. Lídri G20 zdôraznili dôležitosť medzinárodného úsilia o zachovanie a podporu kultúry, v ktorej musí kľúčovú úlohu zohrávať Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), a potrebu podporovať kultúrnych pracovníkov, a to aj uľahčením prístupu k zamestnaniu, sociálnym opatrenia na ochranu, digitalizáciu a podporu podnikania.
Kontinuita lekárskych služieb
Krajiny G20 sa dohodli, že podporia kontinuitu zdravotníckych služieb po pandémii COVID-19 a pomôžu posilniť národné zdravotnícke systémy a služby primárnej zdravotnej starostlivosti vzhľadom na vplyv pandémie na duševné zdravie a pohodu v dôsledku izolácie a nezamestnanosti. .
„Budeme naďalej podporovať iniciatívy zamerané na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii,“ píše sa v dokumente.
Krajiny G20 sa zaväzujú pokračovať v úsilí o zintenzívnenie inovácií v oblasti digitálnych a iných technológií súvisiacich so zdravím, berúc do úvahy „potrebu chrániť osobné zdravotné údaje“. Majú tiež v úmysle "podporovať dobrovoľný transfer technológií za vzájomne dohodnutých podmienok a spolupracovať so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) na obnove a posilnení práce pracovnej sily v oblasti verejného zdravotníctva."
Lídri G20 sa rozhodli pokračovať „v spolupráci s Globálnym centrom pre inovácie na zlepšenie hodnoty zdravia (spustené koncom októbra a slúžiace ako platforma pre spoločnú prácu na zrýchlení tempa transformácie zdravotníckych systémov na celom svete – poznámka TASS )." Krajiny G20 privítali otvorenie Akadémie WHO a iniciatívy, ako napríklad vytvorenie laboratória pre ľudské zdravie, ktoré navrhlo Taliansko.
Práva žien
Lídri G20 podporili posilnenie postavenia žien.
„Opätovne potvrdzujeme náš záväzok k rodovej rovnosti a zdôrazňujeme kľúčovú úlohu posilnenia postavenia žien a dievčat a ich vodcovstva na všetkých úrovniach pre inkluzívny a trvalo udržateľný rozvoj,“ píše sa v dokumente. Lídri G20 sa zároveň dohodli „umiestniť centrum žien a dievčat neúmerne zasiahnutých pandémiou koronavírusu pri vytváraní lepšej budúcnosti“.
Krajiny zdôraznili potrebné aktivity G20, ako je zabezpečenie rovnakého prístupu k vzdelaniu, podpora podnikania žien, odstránenie rodovo podmieneného násilia, ako aj prekonanie rodových stereotypov a riešenie nerovnomerného rozdelenia neplatenej práce v domácnosti.
potravinová bezpečnosť
Lídri krajín skupiny G20 (G20) sa zaviazali posilniť svetovú potravinovú bezpečnosť a bojovať proti hladu.
„Zaviazali sme sa dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a primeranú výživu pre všetkých, aby nikto nezostal pozadu,“ píše sa v texte. „Znepokojujú nás podmienky pre hlad a vážna potravinová neistota, ktorú poháňajú ozbrojené konflikty v mnohých častiach sveta,“ uviedli účastníci stretnutia.
„Budeme podporovať udržateľné a odolné potravinové systémy a poľnohospodárske inovácie, ktoré sú životne dôležité pre ukončenie hladu a podvýživy, ukončenie chudoby a zabezpečenie odolnosti,“ zaviazali sa krajiny G20. Ide najmä o „zvýšenie prístupu k financiám prostredníctvom zodpovedných investícií, vytváranie a zlepšovanie systémov včasného varovania, znižovanie potravinových strát a plytvania v hodnotovom reťazci“.
Lídri G20 v tejto súvislosti opätovne potvrdili svoj záväzok voči deklarácii o potravinovej bezpečnosti, ktorú koncom júna v talianskej Matere prijali šéfovia a vysokí predstavitelia ministerstiev zahraničných vecí krajín G20. Vyzvali tiež "partnerov a záujmové skupiny, aby spolupracovali alebo sa pripojili k potravinovej koalícii, ktorú spustila FAO (Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo)." V dokumente sa uvádza, že vytvorenie trvalo udržateľných potravinových systémov vo svete prispeje nielen k potravinovej bezpečnosti, ale prispeje aj k boju proti klimatickým zmenám a strate biodiverzity.
Boj proti klimatickým zmenám
Štáty G20 požiadali rozvojové krajiny o pomoc vo výške 100 miliárd dolárov ročne na zmiernenie klimatických zmien do roku 2025.
„Pripomíname a opätovne potvrdzujeme záväzok rozvinutých krajín k cieľu spoločne mobilizovať 100 miliárd dolárov ročne do roku 2025 na uspokojenie potrieb rozvojových krajín v kontexte zmysluplných opatrení na zmiernenie klimatických zmien,“ píše sa v dokumente.
Spresňuje, že dosiahnutie tohto cieľa sa musí zabezpečiť čo najskôr.
https://tass.ru/obschestvo/12811107
**Krajiny G20 prijali na summite v Ríme záverečnú deklaráciu**
Predovšetkým predstavitelia štátov požadujú opatrenia na obmedzenie nárastu globálneho otepľovania o 1,5 stupňa Celzia.
Lídri G20 uznali potrebu dosiahnuť globálnu uhlíkovú neutralitu do polovice 21. storočia. Uvádza sa to vo vyhlásení po samite G20 v Ríme.
„Uvedomujeme si potrebu dosiahnuť globálne čisté nulové emisie skleníkových plynov alebo uhlíkovú neutralitu do polovice storočia alebo približne do polovice storočia,“ píše sa v dokumente.
Naznačuje tiež, že členské krajiny majú v úmysle sformulovať dlhodobé stratégie na dosiahnutie nulových emisií do roku 2030. Krajiny zároveň uznávajú nielen existujúce ciele na dosiahnutie tohto ukazovateľa, ale aj nové, ktoré sa môžu objaviť pred alebo počas 26. konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (COP26) v Glasgowe v Spojenom kráľovstve.
Krajiny G20 požadujú opatrenia na obmedzenie nárastu globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia. „Stále sme zaviazaní k cieľu Parížskej dohody – udržať nárast priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 stupňami Celzia a pokračovať v úsilí obmedziť ho na 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnymi úrovňami,“ píše sa v dokumente.
Poznamenáva tiež, že toto opatrenie si od štátov vyžiada značné úsilie. "Uvedomujeme si, že dopady zmeny klímy pri 1,5 stupňoch Celzia sú oveľa nižšie ako pri 2 stupňoch. Udržanie [oteplenia] o 1,5 stupňa si bude vyžadovať zmysluplné a efektívne kroky a odhodlanie všetkých krajín," uvádza sa v deklarácii.
Okrem toho sa krajiny G20 dohodli, že zintenzívnia opatrenia na zastavenie a zvrátenie poklesu biodiverzity do roku 2030. Lídri G20 tiež vyzvali na podporu snáh viacerých krajín, ktorých cieľom je zabezpečiť do roku 2030 ochranu aspoň 30 % pevniny a rovnakej plochy svetových oceánov. Uznali tiež potrebu ukončiť nadmerný rybolov a riešiť zločiny, ktoré majú vplyv na životné prostredie, ako je nezákonná ťažba dreva, ťažba, obchod s voľne žijúcimi zvieratami a pohyb odpadu a nebezpečných látok.
Globálne výzvy
Lídri krajín G20 budú čeliť globálnym výzvam, ktoré ovplyvňujú ich ekonomiky, vrátane predchádzania narušeniam dodávateľského reťazca.
"Zostávame ostražití voči globálnym výzvam, ktoré ovplyvňujú našu ekonomiku, ako sú prerušenia dodávateľského reťazca. Budeme spolupracovať na identifikácii a riešení týchto problémov, keď sa naše ekonomiky zotavia a udržia stabilitu globálnej ekonomiky," píše sa v dokumente. ...
"Budeme pokračovať v podpore [hospodárskeho] oživenia tým, že sa vyhneme predčasnému zrušeniu podporných opatrení pri zachovaní finančnej stability a dlhodobej finančnej stability, ako aj v boji proti hrozbe hospodárskeho poklesu," uvádza sa vo vyhlásení.
Táto klauzula deklarácie je okrem iného reakciou svetových lídrov na krízu v európskom plynárenskom priemysle, ktorá eskalovala tento rok na jeseň po tom, čo spotové ceny plynu začali prudko stúpať a dosiahli takmer 2000 dolárov za 1000 metrov kubických. m na pozadí nízkej obsadenosti zásobníkov plynu.
Krajiny G20 zdôraznili kľúčovú úlohu investícií do kvalitnej infraštruktúry pri zotavovaní sa z pandemickej krízy.
"Uvedomujeme si kritickú úlohu investícií do kvalitnej infraštruktúry počas fázy obnovy. Uvedomujeme si, že odolné, správne financované, dobre udržiavané a optimálne spravované systémy sú nevyhnutné na zachovanie aktív infraštruktúry počas ich životného cyklu, minimalizáciu strát a výpadkov a zaistenie bezpečnosti a zabezpečenia dodávky a vysokokvalitné infraštruktúrne služby,“ píše sa v dokumente. Zároveň sa naznačuje, že krajiny G20 budú pokračovať v rozvoji ďalšej spolupráce medzi verejnými a súkromnými investormi s cieľom mobilizovať súkromný kapitál.
„Zdôrazňujeme dôležitosť podpory výmeny vedomostí medzi miestnymi orgánmi a národnými vládami, aby sme pomohli vytvoriť inkluzívnejšiu infraštruktúru,“ zdôrazňuje deklarácia. Zároveň sa upresňuje, že štáty G20 budú naďalej „podporovať prácu súvisiacu s princípmi G20 o investíciách do kvalitnej infraštruktúry“.
Okrem toho sa krajiny G20 dohodli na predĺžení mandátu Global Infrastructure Hub do konca roku 2024, centra na podporu rozvoja platformy a siete na výmenu poznatkov a skúseností medzi vládami, súkromným sektorom, rozvojovými bankami. a ďalšie medzinárodné organizácie na zlepšenie prevádzky a financovania trhov súvisiacich s infraštruktúrnymi projektmi.
Digitálna ekonomika
Lídri G20 uznávajú dôležitosť verejných politík na vytvorenie otvorenej a spravodlivej digitálnej ekonomiky.
"Uznávame úlohu technológií a inovácií pri globálnej hospodárskej obnove a trvalo udržateľnom rozvoji. Chápeme dôležitosť politík na vytvorenie posilňujúcej, inkluzívnej, otvorenej, konkurencieschopnej digitálnej ekonomiky, ktorá podporuje nové technológie, umožňuje podnikom a podnikateľom prosperovať a chráni a dáva práva spotrebiteľom,“ píše sa vo vyhlásení. Zároveň sa poznamenáva, že takáto štátna politika by mala riešiť problémy súvisiace s dôvernosťou a ochranou osobných údajov, duševného vlastníctva.
Lídri G20 poznamenávajú potrebu začleniť malé a stredné podniky do digitálnej ekonomiky, rozvíjať počítačovú gramotnosť obyvateľstva a štandardizovať ekonomické vzťahy v digitálnom prostredí.
„Vzhľadom na potrebu podpory väčšej účasti malých a stredných podnikov v digitálnej ekonomike deklarujeme náš záväzok k medzinárodnej spolupráci zameranej na digitálnu transformáciu výroby, procesov, služieb a obchodných modelov, a to aj prostredníctvom medzinárodných štandardov založených na konsenze. a zlepšenie ochrany spotrebiteľa, rozvoj digitálnych zručností a gramotnosti,“ uvádza sa vo vyhlásení. Úrady krajín už začali zvažovať možnosť využitia blockchainových technológií na ochranu spotrebiteľov, uvádza dokument.
V tejto súvislosti sa diskutuje aj o dôležitosti spolupráce medzi štátmi v digitálnom prostredí. "Berieme na vedomie potrebu riešiť zvýšené hrozby pre digitálnu bezpečnosť vrátane ransomvéru a iných typov počítačovej kriminality. Budeme pracovať na posilnení bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce v oblasti informačných technológií, budeme diskutovať a odstraňovať bežné zraniteľnosti a hrozby a bojovať proti s kyberzločincami, “- povedali šéfovia krajín G20.
Digitálna transformácia
Lídri zdôraznili vysoký potenciál digitálnej transformácie na urýchlenie zotavenia sa z koronavírusovej krízy a na podporu spoločnej prosperity.
„Digitálna transformácia má potenciál zvýšiť produktivitu, posilniť obnovu a podporiť zdieľanú prosperitu na širokom základe,“ píše sa v dokumente. Zároveň sa zdôrazňuje, že štáty G20 budú naďalej diskutovať o politikách zameraných na udržanie rastu produktivity a podporu spravodlivého rozdelenia výhod v rámci krajín a sektorov hospodárstva, ako aj medzi štátmi.
Krajiny G20 zároveň zdôraznili potrebu výmeny skúseností, integrácie a rozvoja medzinárodnej spolupráce pri využívaní príležitostí pre rast digitalizácie. „Uvedomujeme si dôležitosť dobrého podnikového riadenia a dobre fungujúcich kapitálových trhov na podporu oživenia a tešíme sa na revíziu princípov podnikového riadenia G20/Organizácie pre európsku hospodársku spoluprácu,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Boj proti nerovnosti
Krajiny G20 sa zaviazali posilniť svoje sociálne záchranné siete s cieľom znížiť nerovnosť a odstrániť chudobu.
„Aby sme znížili nerovnosť, odstránili chudobu, podporili pohyb a reintegráciu pracovníkov na trhoch práce a podporili inkluzívny a udržateľný rast, posilníme sociálne záchranné siete,“ píše sa v dokumente. Zdôrazňuje, že pandémia „prehĺbila nerovnosti na trhoch práce a vážne postihla zraniteľných pracovníkov“. „V spolupráci so sociálnymi partnermi budeme uplatňovať politické prístupy zamerané na človeka, aby sme podporili sociálny dialóg a väčšiu sociálnu spravodlivosť, bezpečné a zdravé pracovné podmienky, dôstojnú prácu pre všetkých,“ zdôraznili lídri.
Lídri G20 tiež poznamenali, že budú „pracovať na zabezpečení dôstojných pracovných podmienok pre tých, ktorí pracujú na diaľku“. Podľa deklarácie sa krajiny budú „snažiť prispôsobiť právne a regulačné rámce novým formám práce, pričom zabezpečia, aby boli spravodlivé a inkluzívne“. Ako bolo uvedené, pozornosť sa sústredí aj na problém „digitálnej rodovej priepasti a nerovnosti medzi generáciami“.
"Zdôrazňujeme náš záväzok k ďalšej medzinárodnej spolupráci s cieľom posilniť zdravé a bezpečné pracovné podmienky pre všetkých pracovníkov," uvádza sa vo vyhlásení.
Firemná daň
Lídri krajín G20 podporili návrh OECD na zavedenie minimálnej globálnej dane pre nadnárodné korporácie na úrovni 15 %.
Dokument nazýva takúto iniciatívu OECD „historickým úspechom, s pomocou ktorého „štáty G20“ vybudujú stabilnejší a spravodlivejší medzinárodný daňový systém. Lídri G20 tiež vyzvali OECD, aby urýchlene vypracovala vhodné modelové pravidlá a multilaterálne nástroje, aby nové daňové pravidlá nadobudli účinnosť na celom svete v roku 2023.
Dialóg medzi výrobcami a spotrebiteľmi
Lídri krajín G20 sa zaviazali uľahčiť dialóg medzi výrobcami energie a spotrebiteľmi.
„G20 spolu s Medzinárodným energetickým fórom uľahčia dialóg medzi výrobcami a spotrebiteľmi s cieľom posilniť efektívnosť, transparentnosť a stabilitu energetických trhov,“ píše sa v dokumente.
Lídri G20 tiež poznamenali, že je dôležité zachovať neprerušované toky energie z rôznych zdrojov, od rôznych dodávateľov a pozdĺž rôznych trás. Summit okrem toho vyzdvihol úlohu digitalizácie pri zlepšovaní energetickej bezpečnosti a odolnosti trhu a zároveň poukázal na to, že elektronické systémy musia mať spoľahlivú ochranu proti malvéru.
Internetová bezpečnosť
Krajiny G20 poukázali na dôležitosť bezplatného prenosu údajov na internete a zaviazali sa pracovať na zlepšení bezpečnosti v digitálnom prostredí v roku 2022.
„Uvedomujúc si zodpovednosť poskytovateľov digitálnych služieb, budeme v roku 2022 pracovať na budovaní dôvery v digitálne prostredie zlepšením internetovej bezpečnosti a bojom proti online zneužívaniu, nenávistným prejavom, digitálnemu násiliu a terorizmu, pričom budeme chrániť ľudské práva a základné slobody,“ uvádza dokument. hovorí.
Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že krajiny „uznávajú dôležitosť voľného cezhraničného toku údajov“. "Budeme pokračovať v práci na riešení problémov, ako sú otázky týkajúce sa súkromia, ochrany údajov, bezpečnosti a práv duševného vlastníctva," uvádza sa v dokumente.
Kultúrne dedičstvo
Lídri krajín G20 vyzvali na elimináciu ohrozenia kultúrnych pamiatok a zachovanie kultúrneho dedičstva.
„Zdôrazňujeme dôležitosť riešenia hrozieb nenahraditeľných kultúrnych zdrojov, ako aj ochrany a zachovania kultúrneho dedičstva poškodeného, obchodovaného alebo ohrozeného konfliktmi a prírodnými katastrofami, pričom pripomíname ciele rezolúcie BR OSN 2347. Žiadame naše príslušné inštitúcie, aby pokračovali v spolupráci G20 v oblasti kultúry,“ píše sa v dokumente.
Deklarácia podčiarkuje úlohu odborníkov v oblasti kultúry, kultúry a kreativity a podnikania v oblasti kultúry ako hnacích síl trvalo udržateľného rozvoja. Lídri G20 zdôraznili dôležitosť medzinárodného úsilia o zachovanie a podporu kultúry, v ktorej musí kľúčovú úlohu zohrávať Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO), a potrebu podporovať kultúrnych pracovníkov, a to aj uľahčením prístupu k zamestnaniu, sociálnym opatrenia na ochranu, digitalizáciu a podporu podnikania.
Kontinuita lekárskych služieb
Krajiny G20 sa dohodli, že podporia kontinuitu zdravotníckych služieb po pandémii COVID-19 a pomôžu posilniť národné zdravotnícke systémy a služby primárnej zdravotnej starostlivosti vzhľadom na vplyv pandémie na duševné zdravie a pohodu v dôsledku izolácie a nezamestnanosti. .
„Budeme naďalej podporovať iniciatívy zamerané na boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii,“ píše sa v dokumente.
Krajiny G20 sa zaväzujú pokračovať v úsilí o zintenzívnenie inovácií v oblasti digitálnych a iných technológií súvisiacich so zdravím, berúc do úvahy „potrebu chrániť osobné zdravotné údaje“. Majú tiež v úmysle "podporovať dobrovoľný transfer technológií za vzájomne dohodnutých podmienok a spolupracovať so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) na obnove a posilnení práce pracovnej sily v oblasti verejného zdravotníctva."
Lídri G20 sa rozhodli pokračovať „v spolupráci s Globálnym centrom pre inovácie na zlepšenie hodnoty zdravia (spustené koncom októbra a slúžiace ako platforma pre spoločnú prácu na zrýchlení tempa transformácie zdravotníckych systémov na celom svete – poznámka TASS )." Krajiny G20 privítali otvorenie Akadémie WHO a iniciatívy, ako napríklad vytvorenie laboratória pre ľudské zdravie, ktoré navrhlo Taliansko.
Práva žien
Lídri G20 podporili posilnenie postavenia žien.
„Opätovne potvrdzujeme náš záväzok k rodovej rovnosti a zdôrazňujeme kľúčovú úlohu posilnenia postavenia žien a dievčat a ich vodcovstva na všetkých úrovniach pre inkluzívny a trvalo udržateľný rozvoj,“ píše sa v dokumente. Lídri G20 sa zároveň dohodli „umiestniť centrum žien a dievčat neúmerne zasiahnutých pandémiou koronavírusu pri vytváraní lepšej budúcnosti“.
Krajiny zdôraznili potrebné aktivity G20, ako je zabezpečenie rovnakého prístupu k vzdelaniu, podpora podnikania žien, odstránenie rodovo podmieneného násilia, ako aj prekonanie rodových stereotypov a riešenie nerovnomerného rozdelenia neplatenej práce v domácnosti.
potravinová bezpečnosť
Lídri krajín skupiny G20 (G20) sa zaviazali posilniť svetovú potravinovú bezpečnosť a bojovať proti hladu.
„Zaviazali sme sa dosiahnuť potravinovú bezpečnosť a primeranú výživu pre všetkých, aby nikto nezostal pozadu,“ píše sa v texte. „Znepokojujú nás podmienky pre hlad a vážna potravinová neistota, ktorú poháňajú ozbrojené konflikty v mnohých častiach sveta,“ uviedli účastníci stretnutia.
„Budeme podporovať udržateľné a odolné potravinové systémy a poľnohospodárske inovácie, ktoré sú životne dôležité pre ukončenie hladu a podvýživy, ukončenie chudoby a zabezpečenie odolnosti,“ zaviazali sa krajiny G20. Ide najmä o „zvýšenie prístupu k financiám prostredníctvom zodpovedných investícií, vytváranie a zlepšovanie systémov včasného varovania, znižovanie potravinových strát a plytvania v hodnotovom reťazci“.
Lídri G20 v tejto súvislosti opätovne potvrdili svoj záväzok voči deklarácii o potravinovej bezpečnosti, ktorú koncom júna v talianskej Matere prijali šéfovia a vysokí predstavitelia ministerstiev zahraničných vecí krajín G20. Vyzvali tiež "partnerov a záujmové skupiny, aby spolupracovali alebo sa pripojili k potravinovej koalícii, ktorú spustila FAO (Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo)." V dokumente sa uvádza, že vytvorenie trvalo udržateľných potravinových systémov vo svete prispeje nielen k potravinovej bezpečnosti, ale prispeje aj k boju proti klimatickým zmenám a strate biodiverzity.
Boj proti klimatickým zmenám
Štáty G20 požiadali rozvojové krajiny o pomoc vo výške 100 miliárd dolárov ročne na zmiernenie klimatických zmien do roku 2025.
„Pripomíname a opätovne potvrdzujeme záväzok rozvinutých krajín k cieľu spoločne mobilizovať 100 miliárd dolárov ročne do roku 2025 na uspokojenie potrieb rozvojových krajín v kontexte zmysluplných opatrení na zmiernenie klimatických zmien,“ píše sa v dokumente.
Spresňuje, že dosiahnutie tohto cieľa sa musí zabezpečiť čo najskôr.
https://tass.ru/obschestvo/12811107
