MUDr. Ivan David:
https://www.facebook.com/MUdrIDavid/posts/1518900781883761
Emmanuel Macron: Nech sa Európa vysporiada s nelegálnou migráciou podľa maďarského modelu
Súboj Titanov sa blíži v EÚ. Blíži sa čas, aby Európska rada a Rada ministrov pre konkurencieschopnosť konali o tom, ako minúť 337,5 miliardy eur z Fondu obnovy a 575,73 miliárd eur z rozpočtu EÚ do roku 2027. Podľa viacročného fiškálneho rámca na roky 2021 – 2027 sa má 45 % z rozpočtu EÚ vyčleniť na projekty Green Fortune. Rovnaký podiel finančných prostriedkov sa má vynaložiť na protiuhlíkové opatrenia a z Fondu obnovy. A teraz nariadenie o taxonómii rozhodne, ktoré opatrenia budú považované za "klimatické priaznivé" a teda splatné z rozpočtu EÚ. Únia je rozdelená na 2 bloky zhruba rovnakej hrúbky. A zrazu sa vytvoria spojenectvá, ktoré nikto nepredpovedal.
Základom tejto zaujímavej situácie je kolaps osi Berlín-Paríž, ktorá doteraz presadila všetky integračné projekty spoločne. Aspoň v tejto veci. Nemecko a Francúzsko sú teraz hlavnými rivalmi v spore o to, ako sa míňajú peniaze na zelenizáciu EÚ. Nemecko tlačí na dotácie pre solárne a veterné elektrárne z rozpočtu EÚ a Fondu obnovy. Nová spolková vláda Sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholza pod tlakom zelených sa v koaličnej dohode zaviazala, že 8 % Nemecka bude pridelených na tieto tzv. "obnoviteľné zdroje" energie. 28 590,88 km2 by mali vybudovať solárne a veterné elektrárne. Ktoré územie zodpovedá spolkovému štátu Brandiborg, ktorý je piatou najväčšou krajinou únie.
Po prečítaní programového vyhlásenia novej nemeckej vlády som pochopil, prečo Komisia v rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ presadila, aby sa 10 % poľnohospodárskej pôdy prestalo využívať na poľnohospodárstvo. Pôda mala byť obetovaná slnečným a veterným elektrárňam. Počas rokovaní v trialógu Rada presadila zníženie podielu pozemkov ležiacich na podlahe na 4,5 %. Nový domnelý predseda nemeckej CDU Friedrich Merz, ktorý má nahradiť neúspešného kandidáta na kancelára Armina Lascheta, už varoval, že zelení využijú tlak cez Brusel na zvýšenie podpory slnečnej a veternej energie rastliny.
Olaf Scholz je dnes v Nemecku považovaný za „špeciálneho tajomníka“ šéfky zelených a ministerky zahraničných vecí Annaleny Boerbockovej v kancelárii federálneho kancelárstva. Ešte v piatok 10. 12. 2021 Scholz v Bruseli v rozhovoroch so svojou krajankou a vedúcou Európskej komisie Ursulou von der Leyen (CDU) propagoval plynárne ako nástroj, ktorým by mali riadiť prechod z uhlia na čistejšie zdroje energie. Včera však Baerbocková zmietla zo stola všetku svoju snahu, keď vyhlásila, že Zelení nedovolia spustiť nemecko-ruský Nord Stream 2. Podľa nej porušuje pravidlá EÚ stanovené v plynovom balíku.
Zelený minister zjavne nezdržal čítanie celého balíka nariadení. Nemecko má výnimku pre Nord Stream 2. V nariadení sa konštatuje, že sa nevzťahuje na zariadenia, ktoré už boli vo výstavbe v čase schválenia v roku 2009 alebo ktoré mali schválené stavebné povolenia. Objednávka sa tak plne dotkla len krajín ako Bulharsko, ktoré Brusel/Berlín prinútili zrušiť plánovanú výstavbu plynovodu, ktorý mal byť súčasťou South Stream – t.j. potrubnej siete privážajúcej plyn z Ruska do Európy cez juh. Turecko nakoniec dostalo smotanu vo forme tranzitných poplatkov, čo umožnilo ruskému Gazpromu pripojiť do svojho systému potrubie pod Čiernym morom, ktorý do EÚ priváža plyn z Azerbajdžanu.
Francúzsko na druhej strane tlačí na zaradenie jadrovej energie do zoznamu bezemisných zdrojov. V krajine galského kohúta pochádza 80 % elektriny z jadrových elektrární. Francúzsko v posledných rokoch obnovilo svoju výstavbu a jeho spoločnosť AREVA by sa chcela presadzovať v iných krajinách novými jadrovými reaktormi. A teraz do hry vstúpila slávna francúzska diplomacia. Včera francúzsky prezident Emmanuel Macron (LREM) pristál v Budapešti na štátnej návšteve Maďarska. Po stretnutí s premiérom Viktorom Orbánom (FIDESZ) verejne pochválil Maďarsko za výnimočne tvrdé konanie proti nelegálnej migrácii. Na spoločnej tlačovej konferencii dokonca uviedol, že dve krajiny budú spolupracovať na tom, aby EÚ prehodnotila svoj prístup k migrácii podľa maďarského modelu. „Súčasná situácia na poľsko-bieloruskej hranici nás núti zamyslieť sa nad reorganizáciou s cieľom zabrániť prílevu migrantov, lepšie chrániť naše hranice a úspešne nájsť spôsoby a prostriedky na efektívnejšiu spoluprácu medzi Európanmi i n tejto oblasti. ", povedal včera Macron v Budapešti. Maďarsko je jednou z krajín, ktoré Európsky súdny dvor odsúdil na pokutu za neprijímanie migrantov. Súd stále rieši sťažnosť na plot, ktorý postavilo Maďarsko na hraniciach proti migrantom.
Francúzsko preberá predsedníctvo Európskej rady v januári na šesť mesiacov. Práve teraz počas prvého. polovica roka 2022 vyvrcholí rokovania o definícii energetických zdrojov šetrných klímu. Je možné, že hlasovanie o tom, na čo minúť viac ako 913 miliárd eur sa udeje v momente, keď bude Macron viesť zastupiteľstvo. A francúzsky prezident teraz ukazuje, že vie kráčať po stopách slávneho ministra zahraničných vecí Charlesa Maurice de Talleyranda. Dnes plánuje pokračovať v rokovaniach s celou skupinou zasadnutia Vyšehradskej štvorky v Budapešti. Už včera Macron verejne prisľúbil, že bude počas francúzskeho predsedníctva chrániť Maďarsko a Poľsko. Európska komisia sa snaží uvaliť na Poľsko a Maďarsko sankcie v podobe zastavenia dotácií a obidve krajiny o hlasovacie právo v Rade za údajné porušenie princípov právneho štátu. Macron sa včera na tlačovej konferencii verejne postavil s oboma "Rebelmi z Únie". "Môžeme mať rôzne názory, ale je dôležité, aby bol rešpektovaný každý členský štát, aby človek pochopil, ako v týchto otázkach vzniká napätie. A hlavne kráčať spoločne po ceste dialógu a rešpektu. ", povedal Macron, ktorého citovali rakúske noviny Expres. Toto diplomatické vyhlásenie možno preložiť do: „Počas francúzskeho predsedníctva nebudú žiadne sankcie. A ak sa zhodneme na jadre - tak nikdy neskôr. „
Francúzsko vedie blok 10 krajín, ktoré sa snažia presadiť, aby bola jadrová energia zaradená do zoznamu nulových emisií.
Ďalšími členmi skupiny sú Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Fínsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. Macron sa snaží zo všetkých síl získať ďalších 6 krajín, s ktorými by si skupina mohla presadiť svoje proti Nemecku. Krajina prevádzkujúca jadrovú elektráreň je teraz v EÚ 14. Medzitým je medzi nimi Nemecko, ktoré však plánuje budúci rok odstaviť všetky jadrové elektrárne. Stiahnutie jadrovej energie riešia aj vlády Belgicka a Španielska. Zatiaľ však váhajú s stanovením dátumu, pretože očakávajú, že odstavenie nemeckých jadrových elektrární nespôsobí veľký európsky výpadok.
Skupinu atómových krajín by mohlo doplniť Holandsko, ktorého vláda uvažuje o výstavbe jadrovej elektrárne. Cenová dostupnosť časti stavebných nákladov je veľmi príťažlivá pre holandského premiéra Marka Rutteho (VVD), ktorý svoju politiku zakladá na rozpočtových úsporných opatreniach. Estónska vláda hovorí aj o opätovnom pripojení do atómového klubu. Poľská vláda sa zaujíma aj o výstavbu jadrového zdroja. Macronovej snahe o podporu jadrovej energie výrazne pomáha aj nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbockková, ktorá svojím správaním doslova naháňa spojencov. Nemecko po stretnutí so španielskym vysokým predstaviteľom EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josepom Borrellom minulý týždeň v Bruseli prinúti Európsku komisiu uvaliť sankcie voči Poľsku a Maďarsku. Baerbock skutočne prehral s Macronovým tímom na včerajšom koši.
Orbán s Macronom sa verejne dohodli, že výstavba jadrových elektrární, podpora a ochrana vlastného poľnohospodárstva a výstavba vlastných zbrojov sú kľúčom k suverenite európskych krajín. Macron spolu s bývalým rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom ( ÖVP) už v Európskej rade vetoval Obchodnú dohodu medzi EÚ a MERCOSUR, ktorou chce Európska komisia otvoriť spoločný trh Únie väčšiemu dovozu potravín a ag rikultúrne produkty z juhoamerického ja.
Zdá sa, že v Kurzových šľapajách ide nový - tretí za sebou od zvrhnutia Sebastiana Kurza - rakúskeho kancelára Karla Nehammera, ktorý sa odváži opäť vzdorovať Nemecku. Nemôže očakávať jadrovú podporu, jeho negatívny postoj k jadrovým elektrárňam je v Rakúsku cementovaný ako postavený a nikdy nespustil JE Zwentendorf, ale v rozhovore pre WELT povedal, že sa postavil proti americkej línii vzhľadom na kontroverziu l rusko-nemecký plynovod Nord Stream 2. „Očakávam, že Nord Stream 2 bude v blízkej budúcnosti fungovať podľa plánu,“ potvrdil rakúsku podporu projektu nový šéf ÖVP, na ktorom sa podieľa štátna energetická spoločnosť OMV.
Tiež si myslí, že „nič, čo by spájalo operáciu Nord Stream 2 s ruským správaním na Ukrajine,“ uviedol Nehammer. Toto by len poškodilo Európsku úniu. Nord Stream 2 je „európsky projekt, ktorý by nemal byť použitý ako prostriedok nátlaku proti Moskve“. Pokiaľ ide o otázku migrácie, Rakúsko nezľavilo ani zo svojich politík. „Nesmieme preťažiť náš sociálny systém,“ povedal Nehammer.
Nasledujúcich šesť mesiacov bude vzrušujúcich, najmä pre tých, ktorí nakoniec zaplatia za celý boj reality a ideológie, t.j. za „koncových spotrebiteľov“ v EÚ a ich udržateľný spôsob života.
MUDr. Ivan David:
https://www.facebook.com/MUdrIDavid/posts/1518900781883761
### Emmanuel Macron: Nech sa Európa vysporiada s nelegálnou migráciou podľa maďarského modelu
Súboj Titanov sa blíži v EÚ. Blíži sa čas, aby Európska rada a Rada ministrov pre konkurencieschopnosť konali o tom, ako minúť 337,5 miliardy eur z Fondu obnovy a 575,73 miliárd eur z rozpočtu EÚ do roku 2027. Podľa viacročného fiškálneho rámca na roky 2021 – 2027 sa má 45 % z rozpočtu EÚ vyčleniť na projekty Green Fortune. Rovnaký podiel finančných prostriedkov sa má vynaložiť na protiuhlíkové opatrenia a z Fondu obnovy. A teraz nariadenie o taxonómii rozhodne, ktoré opatrenia budú považované za "klimatické priaznivé" a teda splatné z rozpočtu EÚ. Únia je rozdelená na 2 bloky zhruba rovnakej hrúbky. A zrazu sa vytvoria spojenectvá, ktoré nikto nepredpovedal.
Základom tejto zaujímavej situácie je kolaps osi Berlín-Paríž, ktorá doteraz presadila všetky integračné projekty spoločne. Aspoň v tejto veci. Nemecko a Francúzsko sú teraz hlavnými rivalmi v spore o to, ako sa míňajú peniaze na zelenizáciu EÚ. Nemecko tlačí na dotácie pre solárne a veterné elektrárne z rozpočtu EÚ a Fondu obnovy. Nová spolková vláda Sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholza pod tlakom zelených sa v koaličnej dohode zaviazala, že 8 % Nemecka bude pridelených na tieto tzv. "obnoviteľné zdroje" energie. 28 590,88 km2 by mali vybudovať solárne a veterné elektrárne. Ktoré územie zodpovedá spolkovému štátu Brandiborg, ktorý je piatou najväčšou krajinou únie.
Po prečítaní programového vyhlásenia novej nemeckej vlády som pochopil, prečo Komisia v rámci reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ presadila, aby sa 10 % poľnohospodárskej pôdy prestalo využívať na poľnohospodárstvo. Pôda mala byť obetovaná slnečným a veterným elektrárňam. Počas rokovaní v trialógu Rada presadila zníženie podielu pozemkov ležiacich na podlahe na 4,5 %. Nový domnelý predseda nemeckej CDU Friedrich Merz, ktorý má nahradiť neúspešného kandidáta na kancelára Armina Lascheta, už varoval, že zelení využijú tlak cez Brusel na zvýšenie podpory slnečnej a veternej energie rastliny.
Olaf Scholz je dnes v Nemecku považovaný za „špeciálneho tajomníka“ šéfky zelených a ministerky zahraničných vecí Annaleny Boerbockovej v kancelárii federálneho kancelárstva. Ešte v piatok 10. 12. 2021 Scholz v Bruseli v rozhovoroch so svojou krajankou a vedúcou Európskej komisie Ursulou von der Leyen (CDU) propagoval plynárne ako nástroj, ktorým by mali riadiť prechod z uhlia na čistejšie zdroje energie. Včera však Baerbocková zmietla zo stola všetku svoju snahu, keď vyhlásila, že Zelení nedovolia spustiť nemecko-ruský Nord Stream 2. Podľa nej porušuje pravidlá EÚ stanovené v plynovom balíku.
Zelený minister zjavne nezdržal čítanie celého balíka nariadení. Nemecko má výnimku pre Nord Stream 2. V nariadení sa konštatuje, že sa nevzťahuje na zariadenia, ktoré už boli vo výstavbe v čase schválenia v roku 2009 alebo ktoré mali schválené stavebné povolenia. Objednávka sa tak plne dotkla len krajín ako Bulharsko, ktoré Brusel/Berlín prinútili zrušiť plánovanú výstavbu plynovodu, ktorý mal byť súčasťou South Stream – t.j. potrubnej siete privážajúcej plyn z Ruska do Európy cez juh. Turecko nakoniec dostalo smotanu vo forme tranzitných poplatkov, čo umožnilo ruskému Gazpromu pripojiť do svojho systému potrubie pod Čiernym morom, ktorý do EÚ priváža plyn z Azerbajdžanu.
Francúzsko na druhej strane tlačí na zaradenie jadrovej energie do zoznamu bezemisných zdrojov. V krajine galského kohúta pochádza 80 % elektriny z jadrových elektrární. Francúzsko v posledných rokoch obnovilo svoju výstavbu a jeho spoločnosť AREVA by sa chcela presadzovať v iných krajinách novými jadrovými reaktormi. A teraz do hry vstúpila slávna francúzska diplomacia. Včera francúzsky prezident Emmanuel Macron (LREM) pristál v Budapešti na štátnej návšteve Maďarska. Po stretnutí s premiérom Viktorom Orbánom (FIDESZ) verejne pochválil Maďarsko za výnimočne tvrdé konanie proti nelegálnej migrácii. Na spoločnej tlačovej konferencii dokonca uviedol, že dve krajiny budú spolupracovať na tom, aby EÚ prehodnotila svoj prístup k migrácii podľa maďarského modelu. „Súčasná situácia na poľsko-bieloruskej hranici nás núti zamyslieť sa nad reorganizáciou s cieľom zabrániť prílevu migrantov, lepšie chrániť naše hranice a úspešne nájsť spôsoby a prostriedky na efektívnejšiu spoluprácu medzi Európanmi i n tejto oblasti. ", povedal včera Macron v Budapešti. Maďarsko je jednou z krajín, ktoré Európsky súdny dvor odsúdil na pokutu za neprijímanie migrantov. Súd stále rieši sťažnosť na plot, ktorý postavilo Maďarsko na hraniciach proti migrantom.
Francúzsko preberá predsedníctvo Európskej rady v januári na šesť mesiacov. Práve teraz počas prvého. polovica roka 2022 vyvrcholí rokovania o definícii energetických zdrojov šetrných klímu. Je možné, že hlasovanie o tom, na čo minúť viac ako 913 miliárd eur sa udeje v momente, keď bude Macron viesť zastupiteľstvo. A francúzsky prezident teraz ukazuje, že vie kráčať po stopách slávneho ministra zahraničných vecí Charlesa Maurice de Talleyranda. **Dnes plánuje pokračovať v rokovaniach s celou skupinou zasadnutia Vyšehradskej štvorky v Budapešti. Už včera Macron verejne prisľúbil, že bude počas francúzskeho predsedníctva chrániť Maďarsko a Poľsko.** Európska komisia sa snaží uvaliť na Poľsko a Maďarsko sankcie v podobe zastavenia dotácií a obidve krajiny o hlasovacie právo v Rade za údajné porušenie princípov právneho štátu. Macron sa včera na tlačovej konferencii verejne postavil s oboma "Rebelmi z Únie". "Môžeme mať rôzne názory, ale je dôležité, aby bol rešpektovaný každý členský štát, aby človek pochopil, ako v týchto otázkach vzniká napätie. A hlavne kráčať spoločne po ceste dialógu a rešpektu. ", povedal Macron, ktorého citovali rakúske noviny Expres. Toto diplomatické vyhlásenie možno preložiť do: „Počas francúzskeho predsedníctva nebudú žiadne sankcie. A ak sa zhodneme na jadre - tak nikdy neskôr. „
Francúzsko vedie blok 10 krajín, ktoré sa snažia presadiť, aby bola jadrová energia zaradená do zoznamu nulových emisií.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Ďalšími členmi skupiny sú Bulharsko, Chorvátsko, Česko, Fínsko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko. Macron sa snaží zo všetkých síl získať ďalších 6 krajín, s ktorými by si skupina mohla presadiť svoje proti Nemecku. Krajina prevádzkujúca jadrovú elektráreň je teraz v EÚ 14. Medzitým je medzi nimi Nemecko, ktoré však plánuje budúci rok odstaviť všetky jadrové elektrárne. Stiahnutie jadrovej energie riešia aj vlády Belgicka a Španielska. Zatiaľ však váhajú s stanovením dátumu, pretože očakávajú, že odstavenie nemeckých jadrových elektrární nespôsobí veľký európsky výpadok.
Skupinu atómových krajín by mohlo doplniť Holandsko, ktorého vláda uvažuje o výstavbe jadrovej elektrárne. Cenová dostupnosť časti stavebných nákladov je veľmi príťažlivá pre holandského premiéra Marka Rutteho (VVD), ktorý svoju politiku zakladá na rozpočtových úsporných opatreniach. Estónska vláda hovorí aj o opätovnom pripojení do atómového klubu. Poľská vláda sa zaujíma aj o výstavbu jadrového zdroja. Macronovej snahe o podporu jadrovej energie výrazne pomáha aj nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbockková, ktorá svojím správaním doslova naháňa spojencov. Nemecko po stretnutí so španielskym vysokým predstaviteľom EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josepom Borrellom minulý týždeň v Bruseli prinúti Európsku komisiu uvaliť sankcie voči Poľsku a Maďarsku. Baerbock skutočne prehral s Macronovým tímom na včerajšom koši.
**Orbán s Macronom sa verejne dohodli, že výstavba jadrových elektrární, podpora a ochrana vlastného poľnohospodárstva a výstavba vlastných zbrojov sú kľúčom k suverenite európskych krajín.** Macron spolu s bývalým rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom ( ÖVP) už v Európskej rade vetoval Obchodnú dohodu medzi EÚ a MERCOSUR, ktorou chce Európska komisia otvoriť spoločný trh Únie väčšiemu dovozu potravín a ag rikultúrne produkty z juhoamerického ja.
Zdá sa, že v Kurzových šľapajách ide nový - tretí za sebou od zvrhnutia Sebastiana Kurza - rakúskeho kancelára Karla Nehammera, ktorý sa odváži opäť vzdorovať Nemecku. Nemôže očakávať jadrovú podporu, jeho negatívny postoj k jadrovým elektrárňam je v Rakúsku cementovaný ako postavený a nikdy nespustil JE Zwentendorf, ale v rozhovore pre WELT povedal, že sa postavil proti americkej línii vzhľadom na kontroverziu l rusko-nemecký plynovod Nord Stream 2. „Očakávam, že Nord Stream 2 bude v blízkej budúcnosti fungovať podľa plánu,“ potvrdil rakúsku podporu projektu nový šéf ÖVP, na ktorom sa podieľa štátna energetická spoločnosť OMV.
Tiež si myslí, že „nič, čo by spájalo operáciu Nord Stream 2 s ruským správaním na Ukrajine,“ uviedol Nehammer. Toto by len poškodilo Európsku úniu. Nord Stream 2 je „európsky projekt, ktorý by nemal byť použitý ako prostriedok nátlaku proti Moskve“. Pokiaľ ide o otázku migrácie, Rakúsko nezľavilo ani zo svojich politík. „Nesmieme preťažiť náš sociálny systém,“ povedal Nehammer.
Nasledujúcich šesť mesiacov bude vzrušujúcich, najmä pre tých, ktorí nakoniec zaplatia za celý boj reality a ideológie, t.j. za „koncových spotrebiteľov“ v EÚ a ich udržateľný spôsob života.