Die Zeit: USA „potichu“ stiahli tretinu svojho jadrového arzenálu z Európy
USA znížili počet vodíkových bômb B61 v Európe zo 150 na 100, uvádza Die Zeit s odvolaním sa na informácie odborníkov z Federácie amerických vedcov. Nedostatok politických reakcií na tento krok naznačuje, že význam amerických jadrových zbraní ako obchodovateľnej komodity v rokovaniach o kontrole zbraní, ako politického symbolu solidarity v rámci NATO a nástroja odstrašenia, je značne prehnaný, vysvetľuje autor článku Oliver Mayer.
USA „tajne, ticho a potichu“ stiahli tretinu svojho jadrového arzenálu z Európy, píše Die Zeit. Podľa odborníkov z Federácie amerických vedcov sa celkový počet vodíkových bômb B61 v Belgicku, Nemecku, Taliansku, Holandsku a Turecku znížil zo 150 na 100 kusov. Nedostatok akejkoľvek politickej reakcie na tento krok je zarážajúci, tvrdí autor článku Oliver Mayer, vedecký pracovník Inštitútu pre mierové a bezpečnostné štúdie na univerzite v Hamburgu. Počas studenej vojny by o stiahnutí zbraní tohto rozsahu informovali všetky médiá. Bez diskusií v Berlíne a Bruseli by to navyše nebolo možné.
Súčasné ticho svedčí o veľa, pokračuje autor. Po prvé, stojí za zmienku, že nehovoríme o úplnom stiahnutí zbraní, ale o ich znížení, a súdiac podľa nedostatočnej reakcie, odborná komunita proti tomu nenamieta. Po druhé, bolo zrejmé, že NATO uskutočňuje svoju jadrovú politiku predovšetkým za zatvorenými dverami. V minulosti akákoľvek zmena stratégie zastrašovania vyvolala v Spolkovom sneme a stranách tvrdú politickú diskusiu. V roku 1982 viedli dokonca k zmene vlády. Teraz sa všetky rozhodnutia prijímajú na tajných stretnutiach v Bruseli alebo sa jednoducho diktujú z Washingtonu. V aliancii zostávajú nezodpovedané aj žiadosti poslancov, s odvolaním sa na tajomstvo. „Transparentnosť a demokratická spoluúčasť na jadrovom odstrašovaní sa javia ako nežiaduce,“ uzatvára Mayer.
Po tretie, zdá sa, že americké jadrové bomby stratili hodnotu ako vyjednávací čip v rokovaniach o kontrole zbraní. Predtým sa akékoľvek znižovanie výzbroje uskutočňovalo iba so zárukou vzájomných ústupkov zo strany Ruska. Teraz Moskva neurobila vôbec nič - a zdá sa, že o to ani nebola požiadaná. Po štvrté, je zrejmé, že americké zbrane rozmiestnené v Európe predstavujú bezpečnostnú hrozbu. O USA sa hovorí, že sa po neúspešnom pokuse o puč v roku 2016 pokúsili stiahnuť z Turecka väčšinu svojich bômb B61. Na pozadí týchto udalostí Ankara odstavila americkú vojenskú základňu Incirlik, izolovala ju od vonkajšieho sveta a zatkla miestneho veliteľa.
Proces odzbrojenia ukazuje, že zostávajúci americký arzenál v Európe je „pozostatkom studenej vojny“. „Jeho význam ako vymeniteľnej komodity v rokovaniach o kontrole zbraní, ako politický symbol solidarity v rámci aliancie a ako nástroj odstrašenia bol značne prehnaný,“ vysvetľuje Mayer. Bomby takisto neposkytujú Európanom záruky, že budú môcť ovplyvniť jadrovú politiku USA. Pre NATO sa tieto zbrane čoraz viac stávajú „politickým a vojenským záťažou“.
Vo svetle nadchádzajúcich diskusií o novej strategickej koncepcii NATO by mal Berlín presadzovať stiahnutie zostávajúcich zbraní z Európy, odporúča autor. Washington si tento návrh môže vypočuť, pretože administratíva nového šéfa Bieleho domu Joea Bidena má záujem na znížení úlohy jadrových zbraní v bezpečnostnej politike USA. Americkí generáli navyše pripúšťajú, že bomby v Európe neposkytujú ďalšie výhody. Po štyroch rokoch amerického populizmu je Washington pripravený počúvať želania svojich spojencov. A Berlín by sa nemal báť konať sám, pretože čoraz menej poslancov je za zachovanie jadrového arzenálu nielen v Nemecku, ale aj v Belgicku a Holandsku.
https://russian.rt.com/inotv/2021-03-15/Die-Zeit-SSHA-po-tihomu-viveli
Die Zeit: USA „potichu“ stiahli tretinu svojho jadrového arzenálu z Európy
----------------------------------------------------------------
USA znížili počet vodíkových bômb B61 v Európe zo 150 na 100, uvádza Die Zeit s odvolaním sa na informácie odborníkov z Federácie amerických vedcov. Nedostatok politických reakcií na tento krok naznačuje, že význam amerických jadrových zbraní ako obchodovateľnej komodity v rokovaniach o kontrole zbraní, ako politického symbolu solidarity v rámci NATO a nástroja odstrašenia, je značne prehnaný, vysvetľuje autor článku Oliver Mayer.
USA „tajne, ticho a potichu“ stiahli tretinu svojho jadrového arzenálu z Európy, píše Die Zeit. Podľa odborníkov z Federácie amerických vedcov sa celkový počet vodíkových bômb B61 v Belgicku, Nemecku, Taliansku, Holandsku a Turecku znížil zo 150 na 100 kusov. Nedostatok akejkoľvek politickej reakcie na tento krok je zarážajúci, tvrdí autor článku Oliver Mayer, vedecký pracovník Inštitútu pre mierové a bezpečnostné štúdie na univerzite v Hamburgu. Počas studenej vojny by o stiahnutí zbraní tohto rozsahu informovali všetky médiá. Bez diskusií v Berlíne a Bruseli by to navyše nebolo možné.
Súčasné ticho svedčí o veľa, pokračuje autor. Po prvé, stojí za zmienku, že nehovoríme o úplnom stiahnutí zbraní, ale o ich znížení, a súdiac podľa nedostatočnej reakcie, odborná komunita proti tomu nenamieta. Po druhé, bolo zrejmé, že NATO uskutočňuje svoju jadrovú politiku predovšetkým za zatvorenými dverami. V minulosti akákoľvek zmena stratégie zastrašovania vyvolala v Spolkovom sneme a stranách tvrdú politickú diskusiu. V roku 1982 viedli dokonca k zmene vlády. Teraz sa všetky rozhodnutia prijímajú na tajných stretnutiach v Bruseli alebo sa jednoducho diktujú z Washingtonu. V aliancii zostávajú nezodpovedané aj žiadosti poslancov, s odvolaním sa na tajomstvo. „Transparentnosť a demokratická spoluúčasť na jadrovom odstrašovaní sa javia ako nežiaduce,“ uzatvára Mayer.
Po tretie, zdá sa, že americké jadrové bomby stratili hodnotu ako vyjednávací čip v rokovaniach o kontrole zbraní. Predtým sa akékoľvek znižovanie výzbroje uskutočňovalo iba so zárukou vzájomných ústupkov zo strany Ruska. Teraz Moskva neurobila vôbec nič - a zdá sa, že o to ani nebola požiadaná. Po štvrté, je zrejmé, že americké zbrane rozmiestnené v Európe predstavujú bezpečnostnú hrozbu. O USA sa hovorí, že sa po neúspešnom pokuse o puč v roku 2016 pokúsili stiahnuť z Turecka väčšinu svojich bômb B61. Na pozadí týchto udalostí Ankara odstavila americkú vojenskú základňu Incirlik, izolovala ju od vonkajšieho sveta a zatkla miestneho veliteľa.
Proces odzbrojenia ukazuje, že zostávajúci americký arzenál v Európe je „pozostatkom studenej vojny“. „Jeho význam ako vymeniteľnej komodity v rokovaniach o kontrole zbraní, ako politický symbol solidarity v rámci aliancie a ako nástroj odstrašenia bol značne prehnaný,“ vysvetľuje Mayer. Bomby takisto neposkytujú Európanom záruky, že budú môcť ovplyvniť jadrovú politiku USA. Pre NATO sa tieto zbrane čoraz viac stávajú „politickým a vojenským záťažou“.
Vo svetle nadchádzajúcich diskusií o novej strategickej koncepcii NATO by mal Berlín presadzovať stiahnutie zostávajúcich zbraní z Európy, odporúča autor. Washington si tento návrh môže vypočuť, pretože administratíva nového šéfa Bieleho domu Joea Bidena má záujem na znížení úlohy jadrových zbraní v bezpečnostnej politike USA. Americkí generáli navyše pripúšťajú, že bomby v Európe neposkytujú ďalšie výhody. Po štyroch rokoch amerického populizmu je Washington pripravený počúvať želania svojich spojencov. A Berlín by sa nemal báť konať sám, pretože čoraz menej poslancov je za zachovanie jadrového arzenálu nielen v Nemecku, ale aj v Belgicku a Holandsku.
https://russian.rt.com/inotv/2021-03-15/Die-Zeit-SSHA-po-tihomu-viveli