Učiteľky na jednej stranke fb oplakávajú kadernika a tvrdia čo vsetko dobré mal v plane a čo vsetko dobré urobil....no pardón...ja teda nič nevidím....
Na moje tvrdenie sa zlietli ako včely a utočili klasika....vraj mam vymenovať kto bol lepší....a ako mu psychopat hadzal polená pod nohy a pidobné hlúposti....to, ze je plagiator im nevadí...tipujem rocniky po 90.rokoch podla profil foto....tak som im tam naložila statočne...nech si vygooglia čo je 3.sektor ako ovplyvňujú nie len školstvo a ich nerealne plany ale aj to, že nie je odbornik .... proste zaslepené 30tničky čo porovnavaju školstvo s minulou vladou pričom nemaju paru ako fungovalo školstvo pre 89.r...proste nemôžu niečo tvrdit ak nemajú zivotnú skusenosť...nemaju to s čim porovnať...varia z vody a su totalne mimo...a potom toto učí naše deti...ach bože, čoho som sa to dožila

Presne tak, Zuzka ste jedna z mála učiteľiek, čo vedia aj o svete okolo seba a nielen o jednom učive čo učia.
Ja poznám viac učiteľiek z druhého tábora a je to na plač, nechápu kam sa naše školstvo rúti a ospevujú pokrokové reformy a fuj fuj to zastarané učenie. A ako píšete 30-40 tničky.

milá Zuzka, palec hore, že ste sa snažili šíriť osvetu, ale úprimne učiteľky (a teda určite sú výnimky ako aj Vy), sú veľmi osobitá kategória. Ja teda pána exministra poznám z fitka, a teda chápem, že pre niekoho môže mat určitý šarm. No a takto malo stačí. On sú mysli, že keď má sieť kaderníctve, vie niečo povedat k duálnemu vzdelávaniu. Prd makový. Ešte ani len na normálnej VS nebol.

Ja som si tiež myslela, že aké je to jednoduché, kým som sa nezapísala na PdF. Štúdium nie je náročné (a malo by byt), skôr koľko všetkého zo psychológie, a vývinu človeka je fajn vedieť. O odbornosti ani nevravím.

Takze pán minister nemá ani sajnu. Obklopil sa kdekym, a skutoční odborníci z ministerstva odišli. O tom, čo sa deje v rezorte ani netusi. To, že nezabezpečil podporu od operátorov pre učiteľov, technickú podporu, aby mohli dištančné vzdelávať, to ani nevravím. Ale pani ucitelky sú namakko, lebo sa prkne usmieva a obklieka. No koniec. Pamäť davu plus minus 2 tyzdne.

No ale môže to byt sj horšie. I keď v porovnani s týmito, mi aj Janko Luptak príde ako hviezda.

Ešte na záver by som rada zdôrazniť, že mám hlboký rešpekt k učiteľom a učiteľkám. Ale zdecimované školstvo robí svoje, žiaľ.

S týmto sa dá len súhlasiť.

Informácie, čo nám ministerstvo v rámci "reformy" školstva pre 21. storočie pripravilo, dáva pani Nachtmannová, bývalá štátna tajomníčka.

https://player.vimeo.com/video/528741842?color=00ef18&title=0&byline=0&portrait=0

Je dost problematicke sa vyjadrovat k dnesnemu skolstvu. Ako sa aj pise v mudrych knihach KSB, doba dobehla ucitelov. To co sa ucitelia naucili ucit, to uz davno nie je aktualne, musia ist s dobou, naberat nove znalosti, spracovavat, podavat dalej a akosi na to nemaju cas. Najviac je to vidno v sfere IT. Ak sa clovek prihlasi na vysoku skolu IT tak jednoducho sa tam neda stretnut cloveka co "vie vsetko" pretoze ten sektor sa tak rychlo vyvija, ze len moze naucit studenta pouzivat nejake 5 rokov stare technologie, naucit ho ako sa postavit k systemom a vsetko ostatne je na studentovi.
Mohli by sme povedat, "Ale citat pisat je zaklad" ... a ozaj je to zaklad? Ved kto nam to vymyslel interpretovat "ch" dvoma znakmi "c" a "h" namiesto povodneho (ruskeho) "x" ? Alebo "č" ako "c" s kvackou (mekcenom) namieto jedneho znaku "ч" alebo "š" ako "s" s kvackou namiesto povodneho jedneho znaku "ш" ...?
Mozeme povedat, ze 30 rocne ucitelky to je "vykvet" ale viete si predstavit kolko by musela taka 30 rocna fiflena makat aby mala taky svetonazor ako vy? Ved to su roky samostudia. A ona tie roky stravila vekecavanim sa s kolegynami, s detmi, s manzelom atd .... Tiez takej pipke sa ani neda vysvetlit, ze "vlastne nic nevie". Aj jezis hovoril, nehadzte perly sviniam, lebo perly zaslapu a vas svine roztrhaju.
Ked si tak spomeniem zo skoly
dejepis - totalne klamstva,
zemepis - tony faktov bez previazanosti, ucili nas staty afriky .... na kolko z nich si teraz spomeniete a viete aj povedat kde priblizne sa nachadzaju? das 3 ?
prirodopis - vysvetlovanie okoliteho ziveho sveta len z pohladu materializmu (ani netreba hovorit, ze pokym veda neuzna dusu vsetkeho ziveho, tak sa takou vedou ani neoplati zaoberat), tjs poloklamstva
matematika - ta je docela fajn, aj ked v minulosti poznali matematiku o rad lepsiu
jazyk - ako potreba kazdodenneho pouzita sa da obhajit, ale take ako diktaty, kde ta budu kefovat za i a Y (co je mimochodom chyba jazyka a nie studenta, pretoze jazyk ma byt jednoduchy, silny, jednoznacny a nie nezrozumitelny, kde i namiesto Y ti zmeni vyznam vety)
literatura - totalne zbytocne, hlavne preto lebo nie je spojena s "dejepisom" a nevysvetluje vtedajsiu dobu ako ju chcel autor zachytit, lebo to je "nepoholdne systemu"
fyzika - pseudoveda pribliznych vypoctov, v praxi ked sa realne daco robi tak davaju tolerancie aj + 10 % pretoze to co fyzici vypocitali v inercialnych vztaznych sustavach (ake nikde vo vesmire neexistuju) je cisto teoreticka vec
tiez aj pobocka fyziky elektrotechnika je opis na akychsi elektronoch, pricom ten model je tiez "priblizny", v skole ucia ze naboj kondenzatora je na kovovych platniach kondenaztora, a pritom relane sa da overit, ze nosicom naboja je dialektrikum
humanitne vedy nebudeme komentovat, to je vsetko pseudoveda
No vidite, len kratko som zabrdol do kazdeho a vidime ake je to "nedokonale". Ked pocujem naklady na ucitelov a skolakov, tak stale si poviem - ked skola prestane vyzadovat od studenta kvanta uciva, tak aspon mu ostane cas na slobodny vyvoj. Bude mat cas sa zaoberat vecami, ktore ho zaujimaju, ktore sa mu zidu v zivote. Vieme, ze kazdy v zivote ma cestu inu, potrebuje ine informacie, ine veci studovat.
Ved dneska dokaze byt kanal na youtube prinosnejsi nez cely dejepis, pretoze je to putavejsie pre studenta a aj forma vyucby je priatelnejsia. A ked sa trafi student na dobry alternativny kanal, tak aj pravdu sa dozvie. To iste napriklad vyucba cudzich jazykov ... anglictinarka povinne vystudovana co ani raz v zahranici nebola vam bude akurat na skodu a nie na uzitok.

Z mojho pohladu to vyzera tak, ze zodpovednost za ucenie je potrebne preniest na studenta. Od mala mu vtlkat do hlavy, ze "Stale sa musis ucit". Pricom ho nechat, nech sa uci co mu jeho vnutorny hlas kaze. Ked sa nechce ucit zemepis, tak nech sa neuci. Bude sa ho ucit sam, ked bude potrebovat vycestovat do zahranicia na sluzobku. Ked sa nechce ucit literaturu, tak nech sa ju neuci. Nauci sa ju ako architekt ked bude potrebovat pochopit preco sa kostoly stavali v takych a takych architektonickych styloch. Ale tlacit na cloveka aby sedel v laviciach do 25 roku kym dostane ing, alebo az do 29-30 kym odstane phd - to je blud. Nie je mozne si pametat vsetko co sa clovek "naucil", pretoze tolko znalosti si jednoducho nestihne osvojit. Z vlastnej skusenosti poviem, ze nepametam 90 % veci z toho co ma skola 17 rokov ucila. A potom za 5 rokov som sa naucil sam 5X viac ako za poslednych 17 rokov mucenia (pretoze som zacal si skladat vlastnu mozaiku sveta a nie tu co skola nanucuje kazdemu). A teraz otazka ... k comu bolo dobre to (m)ucenie?
V minulosti ucitelov vyberali spomedzi najznalejsich ludi. Podla mna toto je potrebne vratit spat. Ziadne tituly, ziadne snobske papiere ... ucit by mali ludia co aj maju daco odzite a dokazu verne interpretovat svoje vedomosti. Ucenie by som kludne transformoval na vecerne posedenia pri stole\ohni atd, kde najprv daco hovori vedun (alebo znaly clovek), a potom deti sa pytaju .... Alebo kludne by to mohlo byt vo forme filmu. Dneska je kopa informacnych prostriedkov, kopa moznosti. Rodicia uz maju cas sa venovat detom (kedze je korona) tak mozu zacat ucit deti aj seba samych. Niekedy bol v dedine rychtar osobnost, znaly clovek, neskor tuto ulohu doslova ukradli cirkvi a tak oddelili ucenie svetonazorove od skolstva. A tak zo skolstva ostala len butlava vrba ... obal ma, tony informacii ma ale nehrozi aby si student z toho dokazal pospajat uceleny svetonazor zodpovedajuci realite.
Samozrejme uznavam vyucbu zakladov z kazdej oblasti ... ale je potrebne vytvorit system pre cloveka, nie pre bioroboty. Tjs nechat studenta nech si vyberie co chce studovat, netrapit ho lieteraturou ked ho taha k elektrotechnike, nechat mu prestor pre sebarozvoj. Tiez je potrebne deti zahrnut do spolocnsoti. Dneska deti su do 18\25\30 rokov mimo spolocnsoti v "skolach" a potom prichadza realita? Bez prace? Bez moznosti zapojenia sa do spolocenskej prace? Ved niektore zeny sa potom obzeraju ako rovno na matersku ist, lebo v zivote nerobili realne. To uz v 15 tich rokoch by mal clovek nadobudat svoje vedomosti v praci, pri inzinieroch, pri jazykovedcoch, proste rovno v terene, kde si je schopny osahat to co sa uci, a nie len sediet v laviciach a pozerat von oknom ako sa ovce pasu na luke
Takze ako zhrnutie - apelovat na studenta aby sa ucil, apelovat na rodicov aby sa ucili, samotne skolvstvo take ake je dnes nech zhynie same od seba, pretoze je viac na skodu ako na uzitok. Radsej nech sa student uci sam ako keby ho malo skolstvo zombirovat.
Ako sa hovori, pri nastupe do skoly je len 10 % priemernych a 90 % geniov. A po absolvovani "studia" je len 10 % geniov a 90 % priemernych.
Este doplnim, ze zrusenim skolstva vobec nemusi nastat problem ako v rusku v 19 st, pretoze dneska su informacie vsade pristupne, len staci spravne nasmerovanie a ochota sa ucit.
[Nevyjadril som vsetky myslienky, je to tema obsirna, len som chcel nacrtnut priblizne problemy a mozne riesenia. Kludne doplnite moju uvahu. ]

hlavne klud a nohy v teple ;-)

Nechcel som hanit, len som chcel uviest par pikladov.
Ale ked uz som nechtiac "hanil" tak obnovim rovnovahu takouto uvahou.

V zahranici su vsade skoly nastavene tak, ze sa musis vsetko ucit od slova do slova. Musis stravit hodiny nad knihami a to ta vlastne meni na robota. Uz nevies rozmyslat svojou hlavou ale len knihami. Ale na Slovensku som stale bral cele skolstvo tak ako povinnu prechadzku, pricom je na tebe ci pojdes tak ako ta vedu alebo si spravis skratky a pouzijes vlastny rozum. Ako pozname zo skolskych cias ... prisli sme domov zo skoly, taska letela do kuta a slo sa von (objavovat, cibrit fyzicke zrucnosti). Po skole sme stravili max hodinu "ucenim". V neskorsich rocnikoch sa zvysoval ten cas, ktory bolo potrebne po skole stravit nad knihami. Ale tu chcem vyzdvihnut to, ze skola netlaci tak na studenta ako v zahranici, ponechava mu vyber (slobodu). Ako vieme vo vysiich rocnikoch sa ucivo nakopuje a uz to nie je jednoduche vsetko ponat od slova do slova. A tu prichadza tlak prostredia a student sa musi nejako "vynajst". A tak bud flakne alebo si napise tahaky alebo si nejako pomoze. A prave toto chcem na nasich skolach vyzdvihnut, tu kreativnu zlozku popri vyucbe, kedy student musi zacat rozmyslat vlasnym rozumom a jednoducho nejako oblbnut system Ale neskor v zivote to je tak isto ... stale ten system, ktory nema velmi v laske cloveka, tlaci na cloveka a strpcuje mu zivot. V skole sa cloveka nauci ako oklamat ten system co ho nema velmi rad
Dam aj par prikladov.
Na strednej sme mali merania z elektrotechniky. Ucitelia boli aki boli ... za cvicenei clovek mohol dostat aj 6 petoriek Jasne ze ked sme chceli mat aj volny cas, tak sme volili nejaku strednu cestu za 3 na vysvedceni. Ale s tymi cviceniami sa to nedalo. To boli tony priprav na merania , tony papierov a to nehovorim ze aj teoriu clovek musel ako tak ovladat. Tak sme museli nieco robit. Prisla kreativita. Tahaky boli na dennom poriadku. Jeden kamarat dokonca rovno z ucebnice opisal text (slovo za slovom) a aj tak dostal 2 - pretoze na 1 vie len Boh Pred meraniami sme mali hodinu volnu tak sme si spojili par lavic dokopy a sme to volali "vysunute pracovisko" kazdy opisoval od kazdeho (bolo potrebne vyplnit das 10 papierov merania). Kazdy si trochu pozmenil vysledky, zaver, postup, slovo sem slovo tam. Proste ked sa nevynajdes tak ta vyhodia. Potom sme prisli na vysoku. My z priemyslovky vybiti jak patkane sme prechadzali s rozumom - toto sa neucis lebo je to blud, toto ti netreba, toto by mohlo byt na pisomke .... toto mala predosla skupina na pisomke, toto su zdroje z minuleho roka.
A ti z gymnazia len na nas cumeli co to robime ... ako to vlastne odzubujeme system mUcenia ... oni radsej travili hodiny biflovanim textu, ktoremu nechapali. A tak na pocitacovu bezpecnost som sa ja ucil 20 stran zo 750 a ten z gymnazia isiel na skusku 3 X lebo sa ucil tych 750 stran poctivo. A este aj som ho nasral, lebo z 2 otazok som ja vedel len jednu. Aj on vedel len jednu. Tak sme ju napisali. A co k druhej? Ja som si povedal, napisem tam nejake talafatky (zapojil som kreativitu) co som sa dozvedel o procesoroch z youtube videa. Gymnazista si povedal "ja tu druhu otazku neviem", kreativita 0 bodov. Vo vysledku som ja presiel, lebo za moje talafatky mi dal ucitel jeden bod a gymnazista nepresiel, lebo jeho mozog mu povedal "mozes napisat len to co bolo v knihe".
Dalsi krasny prikald
Cvicenia telekomunikacie .... aj to boli nejake merania. Samozrejme zalezalo na sikovnosti. Kto skor pomeral ten mal jednu hodinu volnu. Merali sme nejaky integrovany obvod starsieho typu. Na scheme zapojenia jedna nozka z integrovaneho obvodu nebola zapojena. Zo skupinky ludia merali merali ... aj ja meram a nic , nefunguje. Po case som nejako vykutal odkialsi ze tu nozku co v schceme nie je zapojena ... tu treba dat na pol - a pojde to. Skusil som a islo! So sudruhom v lavici sme pomerali a potom sme hrali karty. Prisiel k nam profak a nam chcel zobrat karty. Na to sme mu povedali ze uz mame pomerane ... tak nam karty nechal, lebo nemali sme okrem toho co robit a boli isme ticho. Ale zvysok skupinky sa trapil so zlou schcemou. Az prisiel po pol hodine k nam profak a pyta sa ako je mozne ze sme pomerali ten obvod. Ze nech pomozeme inemu sudruhovi zo skupinky. Tak reku siel som, pozeram na jeho zapojenie ... a ta nozka klucova nezapojena. Zapojil som ju na - pol a uz to islo. Profak pozera ... ako je to mozne? A ja ze "Tak asi chyba v schceme zapojenia z knizky" ... profak "Ale ved na schceme nozka zapojena nie je" a ja "Ale tak so zapojenou nozkou to funguje ...." - tak cela skupinka uspesne pomerala integrovany obvod len preto lebo jedneho sudruha napadlo pripojit nozku na - pol tjs lebo niekto zapojil kreativitu a nepovazoval ucebnicu za bohom danu pravdu.
A prave to najlepsie vystihuje kvalitu nasho skolstva ... v nom kreativny student prezije bez velkej ujmy ... proste sa vynajde. Ked ta nebavi literatura, tak to nejako obabres aby si presiel a pritom sa mozes venovat predmetom co ta bavia ako napriklad elektrotechnika. Sloboda vyberu. A nikto ta nebude za to bit. Ale v zahranicnych skolach taku slobodu nevidim ... tam sa kreativita nehodnoti ... tam sa hodnoti ako dobre dokazala skola vychovat z cloveka robota.
Veeela ludi co pocuvam hodnoti nase skolsvto z pohladu "studenta nenaucili toto tamto a este hento" ... a kto sa pytal studenta ci ho to tie veci zaujimaju? Kto zaruci studentovi, ze bude potrebovat vo svojom zivote raketoveho inziniera vediet naspamet basnicku od nejakeho francuzskeho basnika pre ktoru skoro prepadol? Kde je sloboda? Ved kazdy clovek je jedinecny, kazdy sa vyvija rozne, kazdy potrebuje rozne informacie k vyvoju.
Musim pochvalit nase skolstvo, ze ma nenutilo sa ucit vsetky tie somariny co ma vobec nezaujimali ... stacilo ak som to presiel na trojku, ale pritom som sa sustredil na veci zaujimave ... ako odpalovat kondenzatory, integrovane obvody a inu elektrotechniku Neskor som sa dostal k DVTR a tam som si doplnil znalosti, ktore som potreboval.

podobné skúsenosti mám aj ja. technické školy kreativitu podporovali. pri bifľovaní a bezmyšlienkovom recitovaní celých statí z kníh bez pochopenia žiaden pokrok nevznikol. na vysokej škole bolo dobre vidieť rozdiel medzi gymplákmi a priemyslovákmi. na strednej ma zabavila spolužiačka nabifľovaná učivo, lenže vynechala jeden riadok a od toho momentu trepala nezmysly
a pokiaľ ide o hentie nízke životné formy čo smútia za homosexuálnym podvodníkom/kaderníkom - stačí sa obrátiť na múdrosť v prísloviach : Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá.

ja napisem svoje skúsenosti. Okrem toho že študujem na PdF externe predprimárne a primárnu pedagogiku (1. stupeň ZS), mám doma dvoch prvákov. Z učebnice matematiky som zhrozená. Slabikar fajn, žiadne genderovej hovadiny, klasická rodina a jej príbehy.

ale tá matika - pre porovnanie v rámci budovania archívu mám “pocednici” z roku 1964 cca. To je rozdiel, vysvetlím. Moderna matika je ako komiksových zosit. Pocednica (neviem ako sa to povie po Slovenky), mala jeden obrázok a štrukturované napisane úlohy. Prehľadne. Čo je problem. Take dieťa nevie sa skoncentrovať na veľa veci naraz. Preto knizky pre malé deti, mali obsahovať jednoduché obrázky, max 2-3 predmety. To je prvá vec. Začína sa povinná predškolská. Predškolak má vedieť počítať do 10. No a čím začínajú deti? Od 1. Dobre učia sa správne pisat číslice. Ale potom kopec vyfarbovanie. Moji chalani (podotýkam, ja som sa cielene tomu nevenovala), ale vedia počítač a sčítavať dvojciferne čísla. Viete aki sú otrávení z toho vyfarbovania. Pritom by kľudne zvládali aj náročnejšie úlohy. Ja chápem, že nie každé dieťa je rovnako, ale toto mi vhodný spôsob nepríde.

Ďalšie vec - osobabucitela. Jefimov má také video, kde hovorí, že pre dieťa je dôležité vnímať frekvencie mozgu pri učení. Väčšina učiteliek sú ženy. A ženy rozmýšľajú ináč, skôr do šírky (preto tolko detailov), muži do hĺbky. Ako asi dopadnú chlapci v prefemizovanom školstve? Ja matiku viem, chodila som ns matematické s fyzikálne olympiády. Ale učil sa do mnou môj brat, kt bol vtedy na strednej škole. Podľa mna toto zohralo veľkú rolu ( brat skončil elektrotechnickú fakultu). Môj učiteľ matiky na gympli bol tiež chlap.

No a ďalšia vec - ako ucitelia narábajú s chybou ako didaktickym prostriedkom. Mala som možnosť zažiť vďaka dinstancnrmu vzdelávaniu (všetko zle, je na niečo dobre). Moje dieťa spraví chybu, ale učiteľka mu povedala zle a vyvolala iné dieťa. Moji chalani si to k srdcu neberú a dlho sme sa o tom rozprávali. Tak ja zvažujem prejsť s deťmi možno časom na individuálne štúdium, čiastočne.

V každom prípade, ak nejakému rodičovi v dnešnej dobe záleží na vzdelaní deti, ale skutočnom, musí obetovať čas aj peniaze a starať sa. Lebo nechávať to dnešné školstvo je cesta do pekla. A to by som ešte mohla pisat o tých spoluziackach z PdF. Ako sú zo možno milé dievcence, ale polovici by som svoje deti nezverila ani na pól dňa.

Takze za mna socialistické školstvo, napriek nedostatkom, pre mna stále prevyšuje aktuálne. Myslím, že to posúdiť dokážem.

Veľmi správne, ja učím predškolákov a paradoxom je, že sa tlačí na to, aby deti istým spôsobom vedeli viac...prispôsobil sa tomu Školský vzdelávací program, kde sú v podstate jednoduché veci, teda elementarne vedomosti... pomaly na urovni základnej školy... Tu veľmi záleží na učiteľke a jej kreatívnosti a zručnosti, lebo nie každá učiteľka dokáže pracovat s informáciou a adekvátne veku vysvetliť učivo podľa nového ŠVP....(najmä tie staršie učiteľky )..a neprešla nad rámec.....aby pochopili a výkon tak splnil cieľ, zároveň dostala spätnú väzbu. To máš DVTR v praxi . Výsledok sú testy školskej zrelosti a následný nástup do 1. ročníka...Už dlhšie sledujem, že učiteľky hovoria o veľmi dobrej pripravenosti žiakov.
Súhlasim s tym, že učebnice sú čisty komiks, odputavaju pozornosť od podstaty. Ja som takto zhrozená z učebnice nemčiny pre 9.ročník...to je jeden guláš....

Myslím, že sa tomu hovorilo Počtovnica....

ďakujem pani učiteľka, aspoň som si rozšírila slovnú zásobu :-) je veľmi pekná. Ináč mám dve, omylom. Keby niekto chcel....

Nedá mi to nezastať sa klasického gymnaziálneho vzdelania. Iste, teraz už gymnázia nie sú už to, čo asi kedysi bývali (to by sa dalo povedať o každom type školy). Ale stále je tam dosť veľký rozdiel oproti človeku, ktorý prišiel z priemyslovky alebo z nejakej ekonomicky zameranej strednej školy. Môžu existovať individuálne výnimky, ale nedostatok alebo úplna absencia niektorých predmetov na strednej škole je poznať. Bifľovanie určite nie je dobré a z tých vedomostí sa aj tak asi naozaj zachová len malá časť. Ale tie deti majú aspoň príležitosť tie vedomosti získať. Nie každý má možnosti alebo odhodlanie, aby si znalosti osvojil sám. A aj keď niekto môže argumentovať s tým, že tie veci človek nikdy v živote nevyužije, tak ja som rád za všetky vedomosti, ktoré mi tá škola dala a určite by som výber školy nemenil (aj keď kritizovať by som mohol tiež viac ako dosť - napríklad keď dobrého matikára poslali učiť dejepis a telocvik pretože sa až moc snažil a ostatní učitelia vyzerali pri ňom zle).

No a čo sa týka potom ďalej vysokej, tak môžem z vlastných skúseností povedať, že kolegovia z matfyzu, ktorí tam prišli z priemysloviek mali veľký problém so štúdiom. A to nehovorím o nejakom teoretickom štúdiu plnom nejakých poučiek. Aplikovaná informatika zkosila zo začiatku každého, kto nevedel matematiku a ďalej to už bolo len samé programovanie. No a v tomto všetkom mali gymnazisti jednoznačne navrch.

Učila ma raz jedna mladá angličtinárka. Tá si myslela, že to je škola určená predovšetkým pre študentov z priemysloviek. Myslela si, že pre nich je to štúdium jednoduché a že všetky tie veci sa predsa učili aj tam. Ale podľa mňa sa nemohla viac mýliť. Kolegovia z tých škôl boli v mnohých veciach šikovný. Vedeli poskladať počítač, rozchodiť počítačovú sieť alebo pozapájať elektronické obvody. Ale ako si mohli poradiť s matematikou, keď prakticky na strednej žiadnu nemali? Boli pripravení do zamestnania, nie na vysokú školu.

To je aj problém dnešnej doby. Každý chce ísť na vysokú. Ale zároveň nechcú na strednú školu, ktorá by ich na tú vysokú školu aj riadne pripravila.

By som chcel aj poukazat na to aky obrovsky rozdiel je v mysleni absolventov priemysloviek a absolventov gymnazii. Sme mali na vysokej predmet o programovani. Na skuske boli aj nejake male kusky kodu, ktore trebalo napisat.
Ti co skoncili stredne skoly s praxou, tak sa snazili pochopit tie kody a potom ich pisali z logickej stranky, samy ich tvorili pocas skusky.
Ti co skoncili gymnazia mali tendenciu sa kody nabiflovat.
Samozrejme, ze v oboch pripadoch sa najdu vynimky. Nie vsetci z gymnazii su biflosi a nie vsetci z priemysloviek sa nebifliju... ale asi tak 90 % to bolo tak. Co mna osobne prekvapilo. Mam sestru co absolvovala gymnazium pred 5 rokmi a dodnes na nej vidim tu tendenciu sa vsetko nabiflovat. Musel som ju ucit ako kreativne mysliet, ako si otvorit google a tam pohladat co treba, ako skusat veci, proste som ju musel naucit ako kreativne mysliet a skusat veci .... nebat sa skusat ako funguju toto a ako tamto. Bolo vidno, ze na gymnazium ich k praktike vobec netlacili.
Druha moja sestra tiez absolvovala gymnazium a potom humanitarnu vysku. Minule mi brat hovoril ake obtiazne bolo s nou pracovat ked ho poziadala o pomoc pri vyplnani nejakych formularov pre zalozenie zivnosti. (brat je strojar). Povedal, ze segra vobec nevedela co robit (to asi nevie kazdy) ale ani sa dalej nevedela pohnut ... ziadne skusanie, ziadne googlenie , len sa zastavila ako robot a zasekla sa. Obaja sme z toho boli dost prekvapeny. Ako je mozne, ze absolvent strednej obchodnej a neskor "socialnej prace" nedokaze zacat kreativne mysliet, skusat, nejako sa vynajst.
Dalsi rozdiel som si vsimol v spravani na cviceniach na vyske. Profak dal jednoduchsiu otazku na matike. Vsetci gymnazisti ruky hore, hlasia sa ze vedia vysledok ale ani jeden absolvent priemyslovky ruku hore nedal, pricom vela z nich odpoved na profakovu otazku vedelo. Preco sa nehlasili absolventi priemysloviek? Azda bola teoreicka odpoved, na profakovu otazku, pre nich bezcenna ? Alebo azda tak ich na kazdej priemyslovke otupili, ze uz nemali chut "stupat v ociach profaka"? Neviem preco....
Dalsi priklad bol o tom ako sme sa vzdelavali. My z priemysloviek sme boli zvyknuty si vsetko dohladat u absolventov, co sa treba ucit, co je vyzadovane, ako sa pripravit na cvicenia - proste zozberat co najviac materialov od absolventov aby sme mali dostatocne mnozstvo informacii k studiu\absolveovaniu skusky. Proste zase pouzit kreativitu k uspesnemu zvladnutiu skoly. Niekedy v 4 (z 5) tom rocniku vysky som sa dozvedel, ze asi 80 % gymnazistov vobec takto k studiu nepristupuju. Oni vobec medzi sebou nespolupracuju, nezgrupuju sa do malych skupiniek pre rychlu obmenu informacii studia. Oni sa osamote ucia len to co im ponukli na hodinach teorie a cviceni. Som nedokazal pochopit, ze ich nenapadlo nejako sa vynajst, nejako si pomoct od biflovania sa stoviek stran nepotrebneho textu. Tiez niektore zadania nebolo mozne dobre naprogramovat, lebo automaticky kontrolny system, co ich pustal na serveri, mal vazne nedostaky. Vychytavanie nedostatkov skusacieho servera zabralo rony casu. Ale ked clovek postudoval kody od absolventov, tak pochopil co musi vo svojom kode zmenit aby zadanie na serveri zbehlo.
Len z tychto prikladov mozeme vidiet ako diametralne odlisnych studentov produkuju gymnazia a priemyslovky. Myslim si ze niekde je problem vo vzelavani (asi v gymnaziach). Nie je mozne aby az tak ovlyvnil vyber skoly kreativitu cloveka a jeho spravanie. Pocul som o tom, ze v minulosti gymnazia boli na velmi dobrej urovni, nieco ako studium pre vynimocnych ale teraz ....
A ono to ani nemusi byt len o gymnaziach a priemyslovkach ... co tak este porovnat ludi z humanitarnych odborov s tymi s technickym zameranim. Ved to su priepastne rozdiely. Podla mna absolvent aj jedneho aj druheho smeru by mal vykazovat rovnake kvality myslenia a tvorivej cinnosti.

Neviem či je možné takto zovšeobecniť rozdiel medzi priemyslovkou a gymnáziom. Moja osobná skúsenosť je trocha iná.
Patrím medzi Husákové deti ročník 77, a na základnej škole nás bolo v triede 38. Na gymnázium sa hlásilo 5 žiakov, ale rovno nám bolo povedané, že len najlepší dvaja sa tam dostanú. Nakoniec to boli 4, ale dvaja na okrajové gymnázium v menších mestách, kde bol menší výber.
Nebol som typ ktorý sa učí naspamäť, a ani jeden z bifľošov sa na gymnázium nedostal, nakoľko priemer známok nestačil a všetci sme museli robiť prijímačky.
Na gymnáziu nás bolo v triede 31 a naša trieda ako jediná mala odbor "programovanie a algoritmy". Kde sme museli najskôr vytvárať algoritmy na "triedenie matic" a potom napísať program. V podstate skoro všetky zadania súviseli s matematickými zadaniami. A z celej triedy, to vedelo zalgoritmovať asi 10-12 žiakov.
Ak sa pozriem na bifľošov, tak tí všetci skončili na ekonomickej. Na priemyslovku síce žiadny bifľoši nešli, ale ani moc mysliteľov medzi nimi nebolo. Nechcem tým povedať, že takto to bolo všade, a ani to že moja skúsenosť je jediná možná skúsenosť, len to delenie na gymnázistov a priemyslovkárov mi proste nesedelo.

Tiez som o tom rozmyslal, ze ako upravit vzdelavaci proces tak aby nam vznikali poriadne riadiace kadre pretoze dneska manazerov je kopa, ale pritom nic z nich.
Malo by fungovat pravidlo - manager sa moze stat len ten, ktory managerom byt nechce, tjs ma potrebne znalosti na to byt managerom, ale na ten post sa netlaci, lebo vie aka velka je to zodpovednost. Sama spolocnsot ho musi donutit k tomu aby sa postavil na celo ... pretoze jedine ludia okoliti, ktori dobre poznaju kvality potencialneho riadiaceho pracovnika , mozu spravne povedat, kto je hoden funkcie manazera.
A v skolach jasne zadeklarovat striedanie praxe a teorie. Tjs nadobudnes za rok teoriu a potom mas rok na overenie teorie v praxi. (Bez teorie je prax zbytocna, aj ked moze fungovat proces spatny, kedy clovek pri studovani teorie dokaze uviest priklady z praxe)
Taketo striedanie teorie a praxe by vylucilo vznik managerov, ktory si myslia, ze moze 10 zien za 1 mesiac porodit dieta (kedze jedna zena porodi dieta za 10 mesiacov).
Stale sa mi zda, ze najlepsi riadiaci pracovnik je prave ten, ktory vzide kadrovym vytahom spomedzi "obycajnych robotnikov".
Mozno to je spravny vzorec, nechat vsetkych vyucit za robotnikov a po case sa ukaze vo vyrobe a inych oblastiach, ktori jedinci su schopnejsi, maju talent na riadenie a tym prikazat dalsi stupen studia (po par rokoch praxe by bol obycajny pracovnik s talentom na riadenie donuteny absolvovat 2 rocny kurz "manazerstva".

Súhlasím s tým čo píšete o smerovaní škôl, ale dodávam že tak tomu bolo, ale v súčasnosti už tieto rozdiely miznú.
Písal som o vlastnej skúsenosti a mieril som viac na typy žiakov ktoré na daný druh školy mieril.

Pracujem pre školy a ten prepad sledujem na dennej báze.

Nádherne je vidieť ako ideológia v školstve, zakrýva koncepciu.

Koncepcia - zníženie kvality vzdelávania ( obmedzenie osvojenia genetického potenciálu ) je nepredajná verejnosti a tak ideológia zdôvodňuje zavádzanie takých krokov ako financovanie na žiaka, inklúzia a digitalizácia.
Pekne znejúce rozprávky ako rodičia a žiaci svojím výberom vyzdvihnú to čo je kvalitné a žiadané a to o čo nie je záujem sa vylúči samo. V realite z 30 žiakov v triede 15 až 17 skončí na gymnáziu a učňovské školstvo nemá žiakov a tak prežívajú ( v lepšom prípade ).
Inklúziou vytvárajú triedy kde kvôli zloženiu nie je možné nastaviť vyššiu kvalitu, a väčšina energie učiteľa ide na udržanie poriadku na hodine.
Digitalizácia je ponímaná tak, že čím viac tým je škola uvedomelejšia, pokrokovejšia a modernejšia. V realite to potom vyzerá tak, že v každej triede je projektor a dotyková tabuľa, a učiteľ sa prihlási na portál s materiálmi a má všetko pripravené, v podstate sa nelíši od premietača v kine. V prípade že vypadne internet, tak panika že ako môžu teraz učiť. Zábavne vidieť tie zamyslené tváre ak im poviem, že ako mohli vyštudovať v dobe keď internet nebol.
Ďalšiu vec ktorú si všímam, je že rodičia už pri zápise do základnej školy podliehajú akejsi epidémií výnimočnosti vlastných deti. Riaditelia škôl mi sami povedali že viac ako polovica rodičov pri zápise hovoria aké výnimočné je ich dieťa. Pred 89 to bola výnimka, len občas to rodič o svojom dieťati tvrdil. Takže to čo prichádza do školy v 6-stom roku je odlišný "materiál", nakoľko rodičom chýba schopnosť kriticky sa pozrieť na vlastnú ratolesť. Aj tu však cítiť rozdiel, medzi mestom a vidiekom, kde vidiek ešte neprišiel o zdravý rozum.

Toto vše zakládá správný vývoj mozku a tvořivost.
Proč tedy, když je digitalizace tak prospěšná, proč se ji elity brání, jak čert kříže? Asi vědí něco, co my (tedy běžná populace) neví. Pokud chceme kvalitně vzdělávat své děti, měli bychom se podívat, jak to dělají elity.

Je jasné, že toto sa prejaví už na mš, osobne sa však v tom prostredí nevyskytujem, a tak to vidím až pri 6-ročných v prvej triede na zš. Dokonca som poprosil na školách kde sa vyskytujem aby si pri zápise do prvej triedy robili čiarku zakaždým keď rodičia vytiahnu výnimočnosť.

Rusofil

Samozrejme, že v školách patrične ozvučujem, že najkvalitnejšie školy píšu kriedou na tabuľu a digitalizáciu majú obmedzenú len na oboznámenie sa a nie ako formu štúdia. Všeobecný trend je však bohužiaľ taký, že úspech riaditeľa (ego ) sa odvíja od toho ako veľmi dokázal školu "modernizovať". A napriek tomu že súčasťou výberového konania riaditeľa je koncepcia rozvoja školy, ktorú predkladá uchádzač rade školy, tak koncepcia riadenia školy v realite vyzerá ako "Colombová žena". A na otázku akým smerom riadiš školu, je najčastejšou odpoveďou aby učitelia a žiaci boli spokojní. A učitelia sú spokojní ak za najmenej námahy dostanú čo najviac peňazí, takže digitalizácia im vyhovuje. Zohnať výpočtovú techniku je predsa oveľa jednoduchšie ako zvýšiť kvalitu vyučovacieho procesu..
Píšem to nie preto aby som tvrdil, že všetko je stratené, ale preto že sa treba pozrieť pravde do očí. Žiadne rozhodnutie zhora nezmení to s akou kvalitou 50 000 učiteľov na Slovensku, ráno vstúpi do triedy pred žiakov. Nezmení to ani množstvo peňazí ktoré do školstva pôjde, pretože učiteľ nie je zamestnanie ale poslanie. A kádre riešia všetko.

Keď som aj na toto poukazala, tak som dostala odkaz, že sa mam spamätať....lebo za to môže Matovič, ktorý mu hadzal polena pod nohy a byvala vláda....
https://dennikn.sk/2327661/ministerstvo-skolstva-neriesilo-deviatakov-ti-maju-tesne-pred-prihlaskami-na-strednu-skolu-pocit-krivdy/

Presne. Hovoríte mi z duše. Ináč tu mame pekný príklad https://www.eduzin.cz/co-si-mysli/pavel-kraemer-z-kurikula-vypadly-newtonovy-zakony-zadna-skoda-stejne-si-je-ze-skoly-nikdo-nepamatuje/?fbclid=IwAR0ltLB51P7W2IM-hDXfBybdTMZz7JUu3AYseX-7siuE-WEUng1RPnWgXrA

A to si nemyslím, že je to len v Cr. U nás na 1. stupni sa neučia množiny napr. som zvedavá ako potom deťom vysvetľujú prienik.

A potom čo tam GrohLing podoťahoval na ministerstvo, sa mame na čo tešiť aj tu na Slovensku, žiaľ.