Ale veď aj ja spolieham na lepšiu budúcnosť, len téma bola samotný sprievod a ten sa robil podľa predstáv GP na starodavnych princípoch zrodenia nového Slnka. Toto sa síce rodí vždy v období zimného slnovratu, no "jeho zmŕtvychvstanie" sa slávi až po jarnej rovnodennosti, keď už naberá na sile, keď deň je silnejší ako noc... Po slnovrate je Slnko ešte akoby mladé a slabé... "dieťa".
Ešte môžem pridať pár slov, prečo boli všetky národy v dejinách tak zamerané na Slnko, prečo ho tak sledovali a Egypt je v tomto úplne výnimočný.
Slnko je zdroj energie v Slnečnej sústave, je zdrojom tepla, života.
Staré mýty hovoria o potope, ale v mytoch sa hovorí aj o tom, že sa Slnko "stratilo", prišla veľká zima a keď sa opäť ukazalo, tak vychadzalo už na inom mieste. Jednalo sa o tú globálnu katastrofu pred cca 13000 rokmi. Ľudia sa potom snažili Slnko "sputat" - postavili rôzne monumenty na miestach, kde bolo možné sledovať východ a západ Slnka počas slnovratov a rovnodennosti.
Tento náhly skok Slnka na iné miesto je možné vysvetliť Hapggodovou teóriou o posuve litosfery po klzkej astenosfere.
Určitá skupina išla v pozorovaní oblohy ešte ďalej, a "ukotvila" aj oblohu - tri (možno viac) egyptské pyramídy sú usporiadané podľa hviezd pásu Oriona, kde Níl predstavuje Mliečnu cestu a to v pozícii cca 10500 p. n. l. Podobne aj Angkor, jeho chrámy reprezentujú súhvezdie Draka, ktoré sa odvíja okolo nebeskej pólu ekliptiky, ktorý má taktiež svoj chrám a všetky sú postavené tak, že zrkadlia pozíciu súhvezdia cca 10500 p. n. l. Rozobera to Graham Hancock vo svojich dielach.
Takže ak je to s tým posunom a katastrofou pravda, je celkom pochopiteľné, prečo sa ľudstvo tak úzkostlivo zameriavalo na Slnko.
Okrem toho - prečo majú Číňania potrebu vyvíjať umelé Slnko?
[quote="pid:10327, uid:136"]Takže u mňa optimizmus.[/quote]
Ale veď aj ja spolieham na lepšiu budúcnosť, len téma bola samotný sprievod a ten sa robil podľa predstáv GP na starodavnych princípoch zrodenia nového Slnka. Toto sa síce rodí vždy v období zimného slnovratu, no "jeho zmŕtvychvstanie" sa slávi až po jarnej rovnodennosti, keď už naberá na sile, keď deň je silnejší ako noc... Po slnovrate je Slnko ešte akoby mladé a slabé... "dieťa".
Ešte môžem pridať pár slov, prečo boli všetky národy v dejinách tak zamerané na Slnko, prečo ho tak sledovali a Egypt je v tomto úplne výnimočný.
Slnko je zdroj energie v Slnečnej sústave, je zdrojom tepla, života.
Staré mýty hovoria o potope, ale v mytoch sa hovorí aj o tom, že sa Slnko "stratilo", prišla veľká zima a keď sa opäť ukazalo, tak vychadzalo už na inom mieste. Jednalo sa o tú globálnu katastrofu pred cca 13000 rokmi. Ľudia sa potom snažili Slnko "sputat" - postavili rôzne monumenty na miestach, kde bolo možné sledovať východ a západ Slnka počas slnovratov a rovnodennosti.
Tento náhly skok Slnka na iné miesto je možné vysvetliť Hapggodovou teóriou o posuve litosfery po klzkej astenosfere.
Určitá skupina išla v pozorovaní oblohy ešte ďalej, a "ukotvila" aj oblohu - tri (možno viac) egyptské pyramídy sú usporiadané podľa hviezd pásu Oriona, kde Níl predstavuje Mliečnu cestu a to v pozícii cca 10500 p. n. l. Podobne aj Angkor, jeho chrámy reprezentujú súhvezdie Draka, ktoré sa odvíja okolo nebeskej pólu ekliptiky, ktorý má taktiež svoj chrám a všetky sú postavené tak, že zrkadlia pozíciu súhvezdia cca 10500 p. n. l. Rozobera to Graham Hancock vo svojich dielach.
Takže ak je to s tým posunom a katastrofou pravda, je celkom pochopiteľné, prečo sa ľudstvo tak úzkostlivo zameriavalo na Slnko.
Okrem toho - prečo majú Číňania potrebu vyvíjať umelé Slnko?
Upravené 8. 4. 2021 o 07:53