Takze v knihe Mrtva voda je, ze Ruske ponorky su o 30-40db hlucnejsie ako americke ponorky.
Andrei
Ahoj Nasredin,
k tejto téme existuje text v knihe "Ekonomika inovačného rozvoja" (Zaznobin, Jefimov, Veličko), kde sa píše nasledovné:
"Ak si prečítame článok Toma Stefanicka «Neakustické metódy odhalenia ponoriek» v časopise „Vo svete vedy“ č. 5, r. 1988 (čo je ruskojazyčná verzia amerického časopisu «Scientific American») https://lnk.sk/lyfl , v ktorom sú uvedené údaje o hlučnosti atómových ponoriek (AP) amerického a sovietskeho námorníctva, použijúc pritom aj voľne dostupný článok «Špecifiká akustickej ochrany atómových ponoriek námorníctva USA» v časopise «zahraničný vojenský prehľad» č. 7, r. 1988 (autori — kapitán I. triedy V. Parchomenko a kapitán I. triedy J. Pelevin: https://lnk.sk/ndq2 ), tak nám bude jasné, že sovietske AP na začiatku 1990-tych rokov boli oproti americkým minimálne o 30 dB hlučnejšie.
30 dB (decibelov) je pre väčšinu čitateľov abstraktné, nič nehovoriace číslo. Prakticky to znamená, že pri rýchlosti 6 — 8 uzlov (1 uzol = 1,852 km/h) je hlučnosť všetkých amerických ponoriek tretej generácie nižšia ako úroveň hlučnosti mora, a hlučnosť všetkých domácich ponoriek tretej generácie je nad úrovňou hlučnosti mora. Pritom domáce strategické raketové ponorky sú z nich najhlučnejšie, a americké zasa najtichšie. V tomto rozsahu 30 dB, rozdeľujúcom strategické raketové ponorky s balistickými strelami oboch štátov, sa pod úrovňou hlučnosti mora umiestnili americké mnohocieľové (torpédové) ponorky, a nad úrovňou hlučnosti mora domáce mnohocieľové (torpédové) ponorky. Pri takomto nesúlade v ukazovateľoch akustickej skrytosti AP ZSSR prakticky prestali byť druhom morských zbraní, ktoré je možné s vysokou pravdepodobnosťou použiť za hranicami operačnej zóny svojho námorníctva.
Počas rozvoja tejto vojensko-technickej katastrofy bola konštruktérska kancelária I.D. Spasského tiež monopolistom aj so všetkými z toho vyplývajúcimi následkami pre námorníctvo ZSSR (napríklad, v štatistike havarijnosti a stroskotaní prevládali ponorky vyrobené touto firmou).
V tomto období vznikla paradoxná tragikomická situácia:
• V ZSSR boli admiráli a Ministerstvo lodného priemyslu zainteresovaní na tom, aby domáci politici boli presvedčení, že «sovietske ponorky sú na úrovni amerických a lepšie», pretože takáto presvedčenosť politikov zaručovala admirálom a ministrom ďalšie tituly, odmeny, štátne vyznamenania atď.
• V USA boli admiráli a stavitelia lodí tiež zainteresovaní na tom, aby ich politici verili, že «sovietske ponorky sú lepšie než americké», pretože takáto presvedčenosť ich politikov bola predpokladom k tomu, že ich programy rozvoja námorníctva USA budú dostávať viacej financií, na ktorých sa priživovali admiráli a lodiari.
Preto táto vojensko-technická katastrofa Námorníctva ZSSR žiadnych vinníkov nemala, a samotný fakt katastrofy predstavitelia najvyššieho velenia Flotily a Ministerstvo lodného priemyslu niekoľko rokov popierali. V dôsledku čoho boli medzi nimi len samí „vynikajúci“: vrchní velitelia Flotily, lodní inžinieri — nositelia rádov a laureáti štátnych vyznamenaní.
KGB nebola schopná predísť tejto vedecko-technickej katastrofe námorníctva. A spomenutý článok T. Stefanicka, ktorý neostal nepovšimnutý v kruhoch námorníkov a lodných konštruktérov ZSSR, bol vnímaný ako svojho druhu škandálne porušenie desaťročia existujúcich „pravidiel hry“ zo strany Američanov, a všetci účastní na tejto katastrofe sa snažili celú záležitosť „ututlať“. Toto ale nebolo porušením „pravidiel hry“, pretože v USA usúdili, že „hra je už dokončená“ a nastal čas vystaviť porazenému účet. A v tomto globálno-politickom kontexte sa článok T. Stefanicka stal jedným z ultimát, daných v rokoch „perestrojky“ vedeniu ZSSR vedením USA, pod tlakom ktorého bol ZSSR zradený obmedzenými a preto nešikovnými politikmi na čele s M.S. Gorbačovom.
"
PS: pozrite si aj materiál, v uvedených linkoch.
[quote="pid:61554, uid:317"]Takze v knihe Mrtva voda je, ze Ruske ponorky su o 30-40db hlucnejsie ako americke ponorky.
Andrei[/quote]
Ahoj Nasredin,
k tejto téme existuje text v knihe "Ekonomika inovačného rozvoja" (Zaznobin, Jefimov, Veličko), kde sa píše nasledovné:
"Ak si prečítame článok Toma Stefanicka «Neakustické metódy odhalenia ponoriek» v časopise „Vo svete vedy“ č. 5, r. 1988 (čo je ruskojazyčná verzia amerického časopisu «Scientific American») https://lnk.sk/lyfl , v ktorom sú uvedené údaje o hlučnosti atómových ponoriek (AP) amerického a sovietskeho námorníctva, použijúc pritom aj voľne dostupný článok «Špecifiká akustickej ochrany atómových ponoriek námorníctva USA» v časopise «zahraničný vojenský prehľad» č. 7, r. 1988 (autori — kapitán I. triedy V. Parchomenko a kapitán I. triedy J. Pelevin: https://lnk.sk/ndq2 ), tak nám bude jasné, že sovietske AP na začiatku 1990-tych rokov boli oproti americkým minimálne o 30 dB hlučnejšie.
30 dB (decibelov) je pre väčšinu čitateľov abstraktné, nič nehovoriace číslo. Prakticky to znamená, že pri rýchlosti 6 — 8 uzlov (1 uzol = 1,852 km/h) je hlučnosť všetkých amerických ponoriek tretej generácie nižšia ako úroveň hlučnosti mora, a hlučnosť všetkých domácich ponoriek tretej generácie je nad úrovňou hlučnosti mora. Pritom domáce strategické raketové ponorky sú z nich najhlučnejšie, a americké zasa najtichšie. V tomto rozsahu 30 dB, rozdeľujúcom strategické raketové ponorky s balistickými strelami oboch štátov, sa pod úrovňou hlučnosti mora umiestnili americké mnohocieľové (torpédové) ponorky, a nad úrovňou hlučnosti mora domáce mnohocieľové (torpédové) ponorky. Pri takomto nesúlade v ukazovateľoch akustickej skrytosti AP ZSSR prakticky prestali byť druhom morských zbraní, ktoré je možné s vysokou pravdepodobnosťou použiť za hranicami operačnej zóny svojho námorníctva.
Počas rozvoja tejto vojensko-technickej katastrofy bola konštruktérska kancelária I.D. Spasského tiež monopolistom aj so všetkými z toho vyplývajúcimi následkami pre námorníctvo ZSSR (napríklad, v štatistike havarijnosti a stroskotaní prevládali ponorky vyrobené touto firmou).
V tomto období vznikla paradoxná tragikomická situácia:
• V ZSSR boli admiráli a Ministerstvo lodného priemyslu zainteresovaní na tom, aby domáci politici boli presvedčení, že «sovietske ponorky sú na úrovni amerických a lepšie», pretože takáto presvedčenosť politikov zaručovala admirálom a ministrom ďalšie tituly, odmeny, štátne vyznamenania atď.
• V USA boli admiráli a stavitelia lodí tiež zainteresovaní na tom, aby ich politici verili, že «sovietske ponorky sú lepšie než americké», pretože takáto presvedčenosť ich politikov bola predpokladom k tomu, že ich programy rozvoja námorníctva USA budú dostávať viacej financií, na ktorých sa priživovali admiráli a lodiari.
Preto táto vojensko-technická katastrofa Námorníctva ZSSR žiadnych vinníkov nemala, a samotný fakt katastrofy predstavitelia najvyššieho velenia Flotily a Ministerstvo lodného priemyslu niekoľko rokov popierali. V dôsledku čoho boli medzi nimi len samí „vynikajúci“: vrchní velitelia Flotily, lodní inžinieri — nositelia rádov a laureáti štátnych vyznamenaní.
KGB nebola schopná predísť tejto vedecko-technickej katastrofe námorníctva. A spomenutý článok T. Stefanicka, ktorý neostal nepovšimnutý v kruhoch námorníkov a lodných konštruktérov ZSSR, bol vnímaný ako svojho druhu škandálne porušenie desaťročia existujúcich „pravidiel hry“ zo strany Američanov, a všetci účastní na tejto katastrofe sa snažili celú záležitosť „ututlať“. Toto ale nebolo porušením „pravidiel hry“, pretože v USA usúdili, že „hra je už dokončená“ a nastal čas vystaviť porazenému účet. A v tomto globálno-politickom kontexte sa článok T. Stefanicka stal jedným z ultimát, daných v rokoch „perestrojky“ vedeniu ZSSR vedením USA, pod tlakom ktorého bol ZSSR zradený obmedzenými a preto nešikovnými politikmi na čele s M.S. Gorbačovom.
"
PS: pozrite si aj materiál, v uvedených linkoch.
