A co im povies, este vydrzte? a ako dlho? mesiac, tyzden? a co ak to bude pokracovat dalsie 3 mesiace?
Sú ľudia, ktorí majú tažkú ekonomickú situáciu a nízke mzdy. Títo áno, tí si nemôžu dovoliť nejaký výraznejší výpadok v príjme, alebo prísť o prácu. Na druhej strane je véééľa ľudí, ktorí plačú stále a je jedno koľko zarábajú, či 500€ alebo 1500€. Táto v celku dobre sa majúca plačúca väčšina sú tí, ktorí mohli na začiatku obetovať polovičku platu, ak nesúhlasili s týmto celoplošným testom a keby ich bol dostatočný počet, tak sa mohla situácia vyvíjať ináč. Pri Matovičovi sa ale perfektne ukázalo, ako s jedlom rastie chuť. Hádam si ľudia nemysleli, že keď Matovičovi niečo zafungovalo a preišlo, tak v tom už nebude pokračovať.
Ide ale aj o to, aké vzťahy majú ľudia so svojími rodinami? Je nejaká rodina ochotná ekonomicky alebo ináč podporiť inú časť rodiny, ktorá sa kvôli politickému presvedčeniu nechcela zúčastniť tohto experimentu? Alebo tie vzťahy, ktoré si ľudia sami vytvárajú sú formou: Na rodinu a kamarátov sa nedá spoľahnúť a človek musí pozerať len na seba.
Jasné, keď sa človek cíti osamotený, a v rámci svojích možností zanedbáva rozvoj rodinných a iných medziľudských vzťahov, tak sa v prvom rade spolieha na svojho zamestnávateľa a výplatu... A pri tom všetkom možno stačí mať zdravšie rozvinuté medziľudské a hlavne rodinné vzťahy a pomoc príde.
Proste mňa nikto nepresvedčí, že ten veľký počet ľudí, ktorí sa aj s nesúhlasom zúčastnili a zúčastňujú tohto experimentu, sú ľudia žijúci z ruky do úst. Táto doba a situácia dáva ľuďom možnosť prehodnotiť svoj rebríček hodnôt, čiže aj svoj ekonomický štandard atď. Otázkou je, či chceme ísť do ešte hlbšieho predklonu, alebo sa vedome začneme vystierať.
A ako je na leva-nete uvedené už roky: Před bědami se nesehni, na Boha se spolehni.
[quote="pid:1750, uid:187"]A co im povies, este vydrzte? a ako dlho? mesiac, tyzden? a co ak to bude pokracovat dalsie 3 mesiace?[/quote]
Sú ľudia, ktorí majú tažkú ekonomickú situáciu a nízke mzdy. Títo áno, tí si nemôžu dovoliť nejaký výraznejší výpadok v príjme, alebo prísť o prácu. Na druhej strane je véééľa ľudí, ktorí plačú stále a je jedno koľko zarábajú, či 500€ alebo 1500€. Táto v celku dobre sa majúca plačúca väčšina sú tí, ktorí mohli na začiatku obetovať polovičku platu, ak nesúhlasili s týmto celoplošným testom a keby ich bol dostatočný počet, tak sa mohla situácia vyvíjať ináč. Pri Matovičovi sa ale perfektne ukázalo, ako s jedlom rastie chuť. Hádam si ľudia nemysleli, že keď Matovičovi niečo zafungovalo a preišlo, tak v tom už nebude pokračovať.
Ide ale aj o to, aké vzťahy majú ľudia so svojími rodinami? Je nejaká rodina ochotná ekonomicky alebo ináč podporiť inú časť rodiny, ktorá sa kvôli politickému presvedčeniu nechcela zúčastniť tohto experimentu? Alebo tie vzťahy, ktoré si ľudia sami vytvárajú sú formou: _Na rodinu a kamarátov sa nedá spoľahnúť a človek musí pozerať len na seba_.
Jasné, keď sa človek cíti osamotený, a v rámci svojích možností zanedbáva rozvoj rodinných a iných medziľudských vzťahov, tak sa v prvom rade spolieha na svojho zamestnávateľa a výplatu... A pri tom všetkom možno stačí mať zdravšie rozvinuté medziľudské a hlavne rodinné vzťahy a pomoc príde.
Proste mňa nikto nepresvedčí, že ten veľký počet ľudí, ktorí sa aj s nesúhlasom zúčastnili a zúčastňujú tohto experimentu, sú ľudia žijúci z ruky do úst. Táto doba a situácia dáva ľuďom možnosť prehodnotiť svoj rebríček hodnôt, čiže aj svoj ekonomický štandard atď. Otázkou je, či chceme ísť do ešte hlbšieho predklonu, alebo sa vedome začneme vystierať.
A ako je na leva-nete uvedené už roky: **Před bědami se nesehni, na Boha se spolehni**.
