Keďže tu bola nedávno požiadavka na vysvetlenie slov „pravda“ a „istina“ z hľadiska KSB, tak som vytvoril túto samostatnú tému.
V súčasných výkladových ruských slovníkoch a bežnej vrave sa tieto slová používajú nasledovne:
- pravda je chápaná ako subjektívna pravda v ľudských vzťahoch, tak ako ju ľudia individuálne chápu.
- istina je chápaná ako objektívna pravda nezávisle na ľudskom chápaní a nechápaní. Je neobmedzená a všezahŕňajúca.
Z toho dôvodu aj na internete existujú obrázky typu:
Alebo situácia, keď dve protiidúce autá vchádzajú do zákruty a jedno tvrdí „Tá zákruta je pravotočivá!“ a druhý „Tá zákruta je ľavotočivá!“ — obaja majú pravdu (z hľadiska súčasného chápania slov).
Vladimir Ivanovič Daľ bol ruský jazykovedec a lexikograf, ktorý žil v 19. storočí. Ak sa pozrieme do jeho výkladového slovníka, tak je tam pasáž:
„Istina (...) dnes tomuto slovu zodpovedá aj slovo pravda, hoci správnejšie bude pod slovom pravda chápať: pravdivosť, spravodlivosť, súdnictvo (pravosudie), právo. Istina je pozemská, je výplodom ľudského rozumu, ale pravda pochádza z nebies, je darom milosti. Istina sa vzťahuje k umu a rozumu; ale dobro alebo blaho k láske, mravom a vôli.“
https://dic.academic.ru/dic.nsf/enc2p/251118
Dosť veľký rozdiel, však? Presný opak toho, ako sa tie slová chápu dnes. A V. I. Daľa nepodozrievam, že by si vymýšľal alebo čerpal z iných zdrojov, než priamo z ducha ľudu a ich jazyka a chápania.
Teraz sa pozrime, ako sa na vec pozerá KSB.
V Ruskom chápaní sveta slovo Pravda je všezahŕňajúcim javom a pojmom. Vyjadruje aj Istinu, aj Spravodlivosť, aj Svätosť. Základným prívlastkom Boha je „Bože pravý“ (v ruštine má slovo „pravý“ primárny zmysel „pravdivý“. „Ty prav!“ (Máš pravdu! alebo doslova... Si pravdivý)). T.j. absolútna pravda sa spája s Bohom, ktorý je stelesnením aj Istiny, aj Spravodlivosti aj Svätosti.
Istina je jedným z aspektov Pravdy v prípadoch:
• keď v danom tvrdení priamo nehrá rolu mravnosť a etika (napr. v matematických tvrdeniach, 2x2=4 a pod.), t.j. ide o objektívne axiómy.
• keď ide o jednotné mravno-etické učenie zjednocujúce masy ľudí a vyjadrujúce ich subjektívne chápanie Pravdy-Istiny. T.j. v prípade vieroúk, ktoré svoje učenie často nazývajú „istinou“, hoci v skutočnosti sa nejedná o objektívnu pravdu-istinu, ale len o jedno z možných priblížení k nej, ktoré môže obsahovať aj lož alebo chyby.
V ostatných prípadoch (mimo týchto dvoch podmienok) je reč o Pravde-Istine, a nie o Istine, nezávisle na mravnosti a etike, pretože Božie Predurčenie Vesmíru (Božia matrica definujúca čo môže existovať a čo nie) je prejavom Najvyššej mravnosti a etiky Boha, Tvorcu a Všedržiteľa.
Preto hľadanie Pravdy-Istiny (v zmysle Božích právd a správneho, mravne podmieneného chápania objektívnej reality) je vždy správne, pretože človek vždy môže prekročiť hranice subjektívnych istín, ktoré ho obmedzujú, ale nikdy nemôže prekročiť hranice Pravdy-Istiny, hoci odkloniť sa od nej do chybnej subjektivity je tiež možné.
Podrobnejšie napr. v knihe: Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty.
Keďže tu bola nedávno požiadavka na vysvetlenie slov „pravda“ a „istina“ z hľadiska KSB, tak som vytvoril túto samostatnú tému.
V súčasných výkladových ruských slovníkoch a bežnej vrave sa tieto slová používajú nasledovne:
1. pravda je chápaná ako subjektívna pravda v ľudských vzťahoch, tak ako ju ľudia individuálne chápu.
2. istina je chápaná ako objektívna pravda nezávisle na ľudskom chápaní a nechápaní. Je neobmedzená a všezahŕňajúca.
Z toho dôvodu aj na internete existujú obrázky typu:
![61013ae98ab9e](serve/attachment&path=61013ae98ab9e)
Alebo situácia, keď dve protiidúce autá vchádzajú do zákruty a jedno tvrdí „Tá zákruta je pravotočivá!“ a druhý „Tá zákruta je ľavotočivá!“ — obaja majú **pravdu** (z hľadiska súčasného chápania slov).
_Vladimir Ivanovič Daľ_ bol ruský jazykovedec a lexikograf, ktorý žil v 19. storočí. Ak sa pozrieme do jeho výkladového slovníka, tak je tam pasáž:
_„Istina (...) dnes tomuto slovu zodpovedá aj slovo pravda, hoci správnejšie bude pod slovom pravda chápať: pravdivosť, spravodlivosť, súdnictvo (pravosudie), právo. Istina je pozemská, je výplodom ľudského rozumu, ale pravda pochádza z nebies, je darom milosti. Istina sa vzťahuje k umu a rozumu; ale dobro alebo blaho k láske, mravom a vôli.“
_ https://dic.academic.ru/dic.nsf/enc2p/251118
Dosť veľký rozdiel, však? Presný opak toho, ako sa tie slová chápu dnes. A V. I. Daľa nepodozrievam, že by si vymýšľal alebo čerpal z iných zdrojov, než priamo z ducha ľudu a ich jazyka a chápania.
**Teraz sa pozrime, ako sa na vec pozerá KSB.
**
V Ruskom chápaní sveta slovo **Pravda je všezahŕňajúcim javom** a pojmom. Vyjadruje aj Istinu, aj Spravodlivosť, aj Svätosť. Základným prívlastkom Boha je „Bože pravý“ _(v ruštine má slovo „pravý“ primárny zmysel „pravdivý“. „Ty prav!“ (Máš pravdu! alebo doslova... Si pravdivý))_. T.j. absolútna pravda sa spája s Bohom, ktorý je stelesnením aj Istiny, aj Spravodlivosti aj Svätosti.
**Istina je jedným z aspektov Pravdy** v prípadoch:
• keď v danom tvrdení priamo nehrá rolu mravnosť a etika _(napr. v matematických tvrdeniach, 2x2=4 a pod.)_, t.j. ide o objektívne axiómy.
• keď ide o jednotné mravno-etické učenie zjednocujúce masy ľudí a vyjadrujúce ich subjektívne chápanie Pravdy-Istiny. T.j. v prípade vieroúk, ktoré svoje učenie často nazývajú „istinou“, hoci v skutočnosti sa nejedná o objektívnu pravdu-istinu, ale len o jedno z možných priblížení k nej, ktoré môže obsahovať aj lož alebo chyby.
**V ostatných prípadoch **(mimo týchto dvoch podmienok)** je reč o Pravde-Istine**, a nie o Istine, nezávisle na mravnosti a etike, pretože Božie Predurčenie Vesmíru _(Božia matrica definujúca čo môže existovať a čo nie)_ je prejavom Najvyššej mravnosti a etiky Boha, Tvorcu a Všedržiteľa.
Preto hľadanie Pravdy-Istiny _(v zmysle Božích právd a správneho, mravne podmieneného chápania objektívnej reality)_ je vždy správne, pretože človek vždy môže prekročiť hranice subjektívnych istín, ktoré ho obmedzujú, ale nikdy nemôže prekročiť hranice Pravdy-Istiny, hoci odkloniť sa od nej do chybnej subjektivity je tiež možné.
Podrobnejšie napr. v knihe: _Dialektika a ateizmus: dve nezlučiteľné podstaty._
Upravené 28. 7. 2021 o 15:03