https://www.facebook.com/Slovieni/posts/2856818867920324
Kobylky alebo tiež Príbeh o donebavolajúcej hlúposti
Jedného dňa v ďalekej krajine a v časoch dávno minulých prišiel farár tam, kde sa Mnohí starali o svoje polia a statok a povedal…
„Prichádzajú kobylky a my sa musíme pripraviť!“
„Ale kobylky prichádzajú každý rok a po všetky roky minulé,“ odpovedali Mnohí. „Je to tak vždy, tak prečo sa musíme pripraviť?“
„Toto nie sú kobylky z rokov minulých,“ povedal farár, „toto sú nové a strašné kobylky, ktoré nazývam Novým menom. Musíme sa pripraviť.“
„Čo tieto nové a strašné kobylky s tým Novým menom robia?“ pýtali sa s veľkým strachom Mnohí.
„Nuž,“ povedal farár, „zožerú kus našej úrody a potom idú ďalej.“
Mnohí sa zachveli od hrôzy.
„Toto však kobylky robia vždy,“ povedal jeden človek z Mnohých. „Prečo sa tento rok musíme pripraviť, keď sme sa nepripravovali nikdy predtým?“
farár sa na toho jedného človeka z Mnohých uprene zahľadel.
„Ty si ma nepočul?“ povedal. „Toto nie sú tie staré kobylky z rokov minulých, toto sú nové a strašné kobylky a majú Nové meno. MUSÍME SA PRIPRAVIŤ.“
„Ale čo také horšie robia tie nové a strašné kobylky s Novým menom než staré kobylky z rokov minulých?“ opýtal sa ten jeden človek.
„Čo si hlupák?“ zvolal farár. „Vari som ti nepovedal, že nám zožerú úrodu a potom sa pohnú ďalej? MUSÍME SA PRIPRAVIŤ!“
„Áno, musíme sa pripraviť!“ zvolali zborovo Mnohí, aj keď nevedeli, čo si to vyžaduje.
„Nechápem,“ nedal sa ten jeden človek z Mnohých. „Vyzerajú tieto nové a strašné kobylky inak než staré kobylky z rokov minulých?“
„To som nepovedal,“ odvetil farár.
„Zožerú nám viac úrody, než žrali staré kobylky z rokov minulých?“
„Nič také som netvrdil,“ odpovedal farár.
„Keď teda tie nové a strašné kobylky nevyzerajú inak ako tie staré kobylky z rokov minulých a ani nám nezožerú o nič viac úrody, prečo sú potom nové a strašné?“
Nato farár zahorel hrozivým fararským hnevom.
„Prečo ty, drobný človek, vystavuješ ostatných riziku týmito otázkami? Vari som ti nepovedal, že toto sú nové a strašné kobylky a MAJÚ NOVÉ MENO?“
A Mnohí sa obrátili k tomu jednému človeku a povedali: „Áno, hlupák, nevystavuj ostatných riziku týmito otázkami. Farár ti povedal – tie nové a strašné kobylky MAJÚ NOVÉ MENO! Zmĺkni vo svojej hlúposti ticho a nechaj farára, aby nám povedal, ako by sme sa mali pripraviť.“
A nato sa ako jeden obrátili ku farárovi a pokľaknúc pred ním prosili: „Ó, múdry, povedz nám, ako sa musíme pripraviť na tie nové a strašné kobylky!“
farár sa teda pred nich postavil a povedal…
„Hovoril som s mudrcmi a s bohmi a oni mi povedali, že jediný spôsob, ako sa na tie nové a strašné kobylky pripraviť, je nosiť tieto klobúky Donebavolajúcej Hlúposti…“
… a zdvihol do vzduchu klobúk donebavolajúcej hlúposti takej nesmiernej, až sa Mnohí zľakli…
„Ó, veľký, ako nás nosenie týchto klobúkov Donebavolajúcej hlúposti uchráni pred novými a strašnými kobylkami?“ volali.
„Touto otázkou sa zaoberali mudrci a bohovia a to stačí,“ odvetil farár. „Všetci, ktorým záleží na ostatných, budú tieto klobúky nosiť a spoločne sa zachránime pred tými novými a strašnými kobylkami.“
Mnohí pozreli jeden na druhého a videli múdrosť farárových slov. Ochotne si nasadili na hlavy klobúky Donebavolajúcej hlúposti a vrátili sa k svojej práci na poli a okolo statku, šťastní, že sa zachránili.
~ ~
Na ďalší deň sa farár vrátil tam, kde sa Mnohí starali o svoje polia a statok, pričom mali na hlavách svoje klobúky Donebavolajúcej hlúposti a povedal…
„Beda, znova som hovoril s mudrcmi a s bohmi a oni mi povedali, že nosenie klobúkov Donebavolajúcej hlúposti nám na záchranu pred novými a strašnými kobylkami nestačí. Je potrebné viac.“
Mnohí nesmierne vyľakane pozreli na farára a zvolali: „Ó, múdry, povedz nám, čo musíme urobiť, aby nás to zachránilo pred novými a strašnými kobylkami!“
„Takže,“ povedal farár, „aby sme sa zachránili pred novými a strašnými kobylkami, musíte do tla spáliť svoju úrodu skôr, než ju stihnú zožrať!“
„Ďakujeme ti, ó, múdry!“ volali Mnohí.
„Počkať,“ povedal jeden človek z Mnohých, „ako nás spálenie našej úrody do tla predtým, ako ju stihnú zožrať, uchráni pred novými a strašnými kobylkami?“
„Ty hlupák,“ odpovedal farár. „Vari nechápeš, že nás tie nové a strašné kobylky obídu, keď bude celá naša úroda preč?“
„Ale,“ povedal ten človek, „povedali ste mi, že tie nové a strašné kobylky toho nezožerú viac, než staré kobylky z rokov minulých.“
„To je pravda,“ povedal farár.
„Takže, ak necháme tie nové a strašné kobylky nažrať sa a ísť ďalej, stále nám zostane väčšina našej úrody ako v rokoch minulých. No ak ju spálime do tla, nebudeme mať žiadnu.“
Farár si vzdychol a vzdychli si aj Mnohí, nasledujúc jeho príklad.
„Vari ti vôbec nezáleží na tých, ktorým zožerú úrodu, keď nič neurobíme?“ opýtal sa rozhorčene farár.
„Vari ti VÔBEC nezáleží na tých, ktorým zožerú úrodu?“ zopakovali Mnohí, veľmi rozhorčení necitlivosťou toho človeka.
A vyšli do svojich polí a spálili do tla svoju úrodu, aby z nej časť nemohli zožrať tie nové a strašné kobylky.
„Z čoho ale teraz spravíme chlieb,“ opýtal sa ten človek, „keď sme všetku našu úrodu spálili do tla?“
Na to sa Mnohí zatvárili znepokojene, lebo im tá otázka, pravdupovediac, nenapadla. O odpoveď sa obrátili na farár.
„V časoch núdze treba prinášať obety,“ povedal farár.
„Áno,“ súhlasili Mnohí, zisťujúc, že vyslovil presne to, na čo sami mysleli. „Treba prinášať obety – a teraz sme aspoň v bezpečí pred tými novými a strašnými kobylkami!“
„Ja vidím, že farár SVOJU úrodu do tla nespálil,“ povedal ten jeden človek z Mnohých. „Prečo?“
Nato sa k nemu Mnohí obrátili a povedali: „Buď ticho, hlupák, už bolo dosť tvojich nezmyslov. Farár hovoril s mudrcmi a s bohmi a najlepšie vie, ako nás uchrániť pred novými a strašnými kobylkami. Chváľme všetci nášho farára a jeho múdrosť.“
~ ~
Na ďalší deň sa farár vrátil tam, kde ľudia nosili svoje klobúky Donebavolajúcej hlúposti, stáli na svojich spálených poliach a pásli dobytok a povedal…
„Beda, znova som hovoril s mudrcmi a s bohmi a oni mi povedali, že nosenie klobúkov Donebavolajúcej hlúposti a spálenie úrody do tla nestačí na to, aby nás uchránilo pred novými a strašnými kobylkami! Musíme tiež pobiť všetok náš dobytok a nechať jeho krvou pokropiť zem.“
„Ako nás pobitie dobytka a pokropenie zeme jeho krvou zachráni pred kobylkami?“ opýtal sa tej jeden človek z Mnohých.
Mnohých táto nová otázka naozaj dosť znepokojila a po odpoveď sa obrátili ku farárovi.
„Vy nepočujete, keď vám vravím, že toto sú nové a strašné kobylky?“ povedal farár vľúdnym hlasom. „Nechápete, že treba nájsť nové spôsoby, ako nás pred nimi zachrániť?“
Mnohým sa pri tých slovách uľavilo a znova zistili, že farár povedal presne to, čo si sami mysleli. A tak ochotne pobili svoj dobytok a nechali krvou kropiť zem a radovali sa, že sú teraz konečne zachránení pred tými novými a strašnými kobylkami.
~ * ~
Farár po štvrtý raz prišiel tam, kde ľudia sedeli na svojich spálených poliach, čerstvo pokropených krvou ich dobytka, s klobúkmi Donebavolajúcej hlúposti na hlavách a videl, že niektorí sú mŕtvi alebo zomierajú.
„Beda,“ povedal, „kvôli inváziám nových a strašných kobyliek teraz nemáme žiadny chlieb a žiadne mäso ani mlieko a ani nosenie klobúkov Donebavolajúcej hlúposti, spálenie úrody a pobitie dobytka nestačilo na našu záchranu, lebo hľaďte, koľkí umierajú.“
Na to zavládol medzi Mnohými veľký strach a zúfalstvo.
„Ach, beda,“ nariekali,“ tieto nové a strašné kobylky sú vskutku smrtiaca pohroma, lebo hľaďme, koľko ľudí teraz zomiera, navzdory všetkému, čo sme vykonali!“
A obrátili sa na farára a modlikali: „Povedz nám, ó, múdry, čo treba urobiť, aby nás to uchránilo pred novými a strašnými kobylkami, ktoré nás zabíjajú, napriek všetkému, čo sme vykonali!“
„Popravde,“ povedal s nesmiernym smútkom farár, „táto zem je novými a strašnými kobylkami taká zničená a zožratá, že nezostáva iné ako zanechať naše staré životy a začať znova, v nejakom novom stave rovnosti. Musíte prísť do môjho sídla, kde vás budem chrániť. Vo svojich skladoch mám trochu jedla, z ktorého môžete mať podiel, keď budete pracovať pre všeobecné blaho upratovaním môjho domu a staraním sa o moje polia a dobytok.“
„Ďakujeme ti, ó, múdry!“ zvolali Mnohí a pripravovali sa nasledovať farára do bezpečia jeho sídla.
„Počkať,“ zvolal ten jeden človek z Mnohých. „To, čo nám vzalo naše jedlo, neboli nové a strašné kobylky, boli sme to my, na váš príkaz. A teraz z nás chcete spraviť svojich otrokov?“
Farár ľútostivo pokrútil hlavou a Mnohí jeho príklad nasledovali.
„Čo treba spraviť s takou neodbytnou nevedomosťou?“ opýtal sa.
„Strašne neodbytnou nevedomosťou,“ súhlasili zborovo Mnohí.
A farár povedal:
„Vari nechápeš, že keby sme NENOSILI klobúky Donebavolajúcej hlúposti, nespálili našu úrodu a nepozabíjali náš dobytok, tie nové a strašné kobylky by sa postarali o to, že by všetko bolo ďaleko horšie než teraz?“
„Ako?“ opýtal sa jeden človek z Mnohých.
Farár sa zasmial a Mnohí jeho príklad nasledovali.
„Lebo, ty prostý hlupák, tie nové a strašné kobylky sú nové a strašné a majú NOVÉ MENO!“
„Nové meno!“ zopakovali Mnohí, neveriaco hľadiac na toho jedného človeka, ktorý nechápal, čo to znamená.
A potom sa zvrtli a s klobúkmi Donebavolajúcej hlúposti jeden za druhým vchádzali do farárovho sídla, aby pracovali pre spoločné blaho staraním sa o farárove polia a dobytok a upratovaním farárovho domu, spievajúc piesne nádeje za ich nový začiatok, ktoré im k spevu napísali farárovi pisári.
Medzitým sa ten človek, ktorého nechali samého na pustých a krvavých poliach, vydal sám hľadať inú cestu a spievať vlastné piesne.
https://www.facebook.com/Slovieni/posts/2856818867920324
**Kobylky alebo tiež Príbeh o donebavolajúcej hlúposti**
Jedného dňa v ďalekej krajine a v časoch dávno minulých prišiel farár tam, kde sa Mnohí starali o svoje polia a statok a povedal…
„Prichádzajú kobylky a my sa musíme pripraviť!“
„Ale kobylky prichádzajú každý rok a po všetky roky minulé,“ odpovedali Mnohí. „Je to tak vždy, tak prečo sa musíme pripraviť?“
„Toto nie sú kobylky z rokov minulých,“ povedal farár, „toto sú nové a strašné kobylky, ktoré nazývam Novým menom. Musíme sa pripraviť.“
„Čo tieto nové a strašné kobylky s tým Novým menom robia?“ pýtali sa s veľkým strachom Mnohí.
„Nuž,“ povedal farár, „zožerú kus našej úrody a potom idú ďalej.“
Mnohí sa zachveli od hrôzy.
„Toto však kobylky robia vždy,“ povedal jeden človek z Mnohých. „Prečo sa tento rok musíme pripraviť, keď sme sa nepripravovali nikdy predtým?“
farár sa na toho jedného človeka z Mnohých uprene zahľadel.
„Ty si ma nepočul?“ povedal. „Toto nie sú tie staré kobylky z rokov minulých, toto sú nové a strašné kobylky a majú Nové meno. MUSÍME SA PRIPRAVIŤ.“
„Ale čo také horšie robia tie nové a strašné kobylky s Novým menom než staré kobylky z rokov minulých?“ opýtal sa ten jeden človek.
„Čo si hlupák?“ zvolal farár. „Vari som ti nepovedal, že nám zožerú úrodu a potom sa pohnú ďalej? MUSÍME SA PRIPRAVIŤ!“
„Áno, musíme sa pripraviť!“ zvolali zborovo Mnohí, aj keď nevedeli, čo si to vyžaduje.
„Nechápem,“ nedal sa ten jeden človek z Mnohých. „Vyzerajú tieto nové a strašné kobylky inak než staré kobylky z rokov minulých?“
„To som nepovedal,“ odvetil farár.
„Zožerú nám viac úrody, než žrali staré kobylky z rokov minulých?“
„Nič také som netvrdil,“ odpovedal farár.
„Keď teda tie nové a strašné kobylky nevyzerajú inak ako tie staré kobylky z rokov minulých a ani nám nezožerú o nič viac úrody, prečo sú potom nové a strašné?“
Nato farár zahorel hrozivým fararským hnevom.
„Prečo ty, drobný človek, vystavuješ ostatných riziku týmito otázkami? Vari som ti nepovedal, že toto sú nové a strašné kobylky a MAJÚ NOVÉ MENO?“
A Mnohí sa obrátili k tomu jednému človeku a povedali: „Áno, hlupák, nevystavuj ostatných riziku týmito otázkami. Farár ti povedal – tie nové a strašné kobylky MAJÚ NOVÉ MENO! Zmĺkni vo svojej hlúposti ticho a nechaj farára, aby nám povedal, ako by sme sa mali pripraviť.“
A nato sa ako jeden obrátili ku farárovi a pokľaknúc pred ním prosili: „Ó, múdry, povedz nám, ako sa musíme pripraviť na tie nové a strašné kobylky!“
farár sa teda pred nich postavil a povedal…
„Hovoril som s mudrcmi a s bohmi a oni mi povedali, že jediný spôsob, ako sa na tie nové a strašné kobylky pripraviť, je nosiť tieto klobúky Donebavolajúcej Hlúposti…“
… a zdvihol do vzduchu klobúk donebavolajúcej hlúposti takej nesmiernej, až sa Mnohí zľakli…
„Ó, veľký, ako nás nosenie týchto klobúkov Donebavolajúcej hlúposti uchráni pred novými a strašnými kobylkami?“ volali.
„Touto otázkou sa zaoberali mudrci a bohovia a to stačí,“ odvetil farár. „Všetci, ktorým záleží na ostatných, budú tieto klobúky nosiť a spoločne sa zachránime pred tými novými a strašnými kobylkami.“
Mnohí pozreli jeden na druhého a videli múdrosť farárových slov. Ochotne si nasadili na hlavy klobúky Donebavolajúcej hlúposti a vrátili sa k svojej práci na poli a okolo statku, šťastní, že sa zachránili.
~ * ~
Na ďalší deň sa farár vrátil tam, kde sa Mnohí starali o svoje polia a statok, pričom mali na hlavách svoje klobúky Donebavolajúcej hlúposti a povedal…
„Beda, znova som hovoril s mudrcmi a s bohmi a oni mi povedali, že nosenie klobúkov Donebavolajúcej hlúposti nám na záchranu pred novými a strašnými kobylkami nestačí. Je potrebné viac.“
Mnohí nesmierne vyľakane pozreli na farára a zvolali: „Ó, múdry, povedz nám, čo musíme urobiť, aby nás to zachránilo pred novými a strašnými kobylkami!“
„Takže,“ povedal farár, „aby sme sa zachránili pred novými a strašnými kobylkami, musíte do tla spáliť svoju úrodu skôr, než ju stihnú zožrať!“
„Ďakujeme ti, ó, múdry!“ volali Mnohí.
„Počkať,“ povedal jeden človek z Mnohých, „ako nás spálenie našej úrody do tla predtým, ako ju stihnú zožrať, uchráni pred novými a strašnými kobylkami?“
„Ty hlupák,“ odpovedal farár. „Vari nechápeš, že nás tie nové a strašné kobylky obídu, keď bude celá naša úroda preč?“
„Ale,“ povedal ten človek, „povedali ste mi, že tie nové a strašné kobylky toho nezožerú viac, než staré kobylky z rokov minulých.“
„To je pravda,“ povedal farár.
„Takže, ak necháme tie nové a strašné kobylky nažrať sa a ísť ďalej, stále nám zostane väčšina našej úrody ako v rokoch minulých. No ak ju spálime do tla, nebudeme mať žiadnu.“
Farár si vzdychol a vzdychli si aj Mnohí, nasledujúc jeho príklad.
„Vari ti vôbec nezáleží na tých, ktorým zožerú úrodu, keď nič neurobíme?“ opýtal sa rozhorčene farár.
„Vari ti VÔBEC nezáleží na tých, ktorým zožerú úrodu?“ zopakovali Mnohí, veľmi rozhorčení necitlivosťou toho človeka.
A vyšli do svojich polí a spálili do tla svoju úrodu, aby z nej časť nemohli zožrať tie nové a strašné kobylky.
„Z čoho ale teraz spravíme chlieb,“ opýtal sa ten človek, „keď sme všetku našu úrodu spálili do tla?“
Na to sa Mnohí zatvárili znepokojene, lebo im tá otázka, pravdupovediac, nenapadla. O odpoveď sa obrátili na farár.
„V časoch núdze treba prinášať obety,“ povedal farár.
„Áno,“ súhlasili Mnohí, zisťujúc, že vyslovil presne to, na čo sami mysleli. „Treba prinášať obety – a teraz sme aspoň v bezpečí pred tými novými a strašnými kobylkami!“
„Ja vidím, že farár SVOJU úrodu do tla nespálil,“ povedal ten jeden človek z Mnohých. „Prečo?“
Nato sa k nemu Mnohí obrátili a povedali: „Buď ticho, hlupák, už bolo dosť tvojich nezmyslov. Farár hovoril s mudrcmi a s bohmi a najlepšie vie, ako nás uchrániť pred novými a strašnými kobylkami. Chváľme všetci nášho farára a jeho múdrosť.“
~ * ~
Na ďalší deň sa farár vrátil tam, kde ľudia nosili svoje klobúky Donebavolajúcej hlúposti, stáli na svojich spálených poliach a pásli dobytok a povedal…
„Beda, znova som hovoril s mudrcmi a s bohmi a oni mi povedali, že nosenie klobúkov Donebavolajúcej hlúposti a spálenie úrody do tla nestačí na to, aby nás uchránilo pred novými a strašnými kobylkami! Musíme tiež pobiť všetok náš dobytok a nechať jeho krvou pokropiť zem.“
„Ako nás pobitie dobytka a pokropenie zeme jeho krvou zachráni pred kobylkami?“ opýtal sa tej jeden človek z Mnohých.
Mnohých táto nová otázka naozaj dosť znepokojila a po odpoveď sa obrátili ku farárovi.
„Vy nepočujete, keď vám vravím, že toto sú nové a strašné kobylky?“ povedal farár vľúdnym hlasom. „Nechápete, že treba nájsť nové spôsoby, ako nás pred nimi zachrániť?“
Mnohým sa pri tých slovách uľavilo a znova zistili, že farár povedal presne to, čo si sami mysleli. A tak ochotne pobili svoj dobytok a nechali krvou kropiť zem a radovali sa, že sú teraz konečne zachránení pred tými novými a strašnými kobylkami.
~ * ~
Farár po štvrtý raz prišiel tam, kde ľudia sedeli na svojich spálených poliach, čerstvo pokropených krvou ich dobytka, s klobúkmi Donebavolajúcej hlúposti na hlavách a videl, že niektorí sú mŕtvi alebo zomierajú.
„Beda,“ povedal, „kvôli inváziám nových a strašných kobyliek teraz nemáme žiadny chlieb a žiadne mäso ani mlieko a ani nosenie klobúkov Donebavolajúcej hlúposti, spálenie úrody a pobitie dobytka nestačilo na našu záchranu, lebo hľaďte, koľkí umierajú.“
Na to zavládol medzi Mnohými veľký strach a zúfalstvo.
„Ach, beda,“ nariekali,“ tieto nové a strašné kobylky sú vskutku smrtiaca pohroma, lebo hľaďme, koľko ľudí teraz zomiera, navzdory všetkému, čo sme vykonali!“
A obrátili sa na farára a modlikali: „Povedz nám, ó, múdry, čo treba urobiť, aby nás to uchránilo pred novými a strašnými kobylkami, ktoré nás zabíjajú, napriek všetkému, čo sme vykonali!“
„Popravde,“ povedal s nesmiernym smútkom farár, „táto zem je novými a strašnými kobylkami taká zničená a zožratá, že nezostáva iné ako zanechať naše staré životy a začať znova, v nejakom novom stave rovnosti. Musíte prísť do môjho sídla, kde vás budem chrániť. Vo svojich skladoch mám trochu jedla, z ktorého môžete mať podiel, keď budete pracovať pre všeobecné blaho upratovaním môjho domu a staraním sa o moje polia a dobytok.“
„Ďakujeme ti, ó, múdry!“ zvolali Mnohí a pripravovali sa nasledovať farára do bezpečia jeho sídla.
„Počkať,“ zvolal ten jeden človek z Mnohých. „To, čo nám vzalo naše jedlo, neboli nové a strašné kobylky, boli sme to my, na váš príkaz. A teraz z nás chcete spraviť svojich otrokov?“
Farár ľútostivo pokrútil hlavou a Mnohí jeho príklad nasledovali.
„Čo treba spraviť s takou neodbytnou nevedomosťou?“ opýtal sa.
„Strašne neodbytnou nevedomosťou,“ súhlasili zborovo Mnohí.
A farár povedal:
„Vari nechápeš, že keby sme NENOSILI klobúky Donebavolajúcej hlúposti, nespálili našu úrodu a nepozabíjali náš dobytok, tie nové a strašné kobylky by sa postarali o to, že by všetko bolo ďaleko horšie než teraz?“
„Ako?“ opýtal sa jeden človek z Mnohých.
Farár sa zasmial a Mnohí jeho príklad nasledovali.
„Lebo, ty prostý hlupák, tie nové a strašné kobylky sú nové a strašné a majú NOVÉ MENO!“
„Nové meno!“ zopakovali Mnohí, neveriaco hľadiac na toho jedného človeka, ktorý nechápal, čo to znamená.
A potom sa zvrtli a s klobúkmi Donebavolajúcej hlúposti jeden za druhým vchádzali do farárovho sídla, aby pracovali pre spoločné blaho staraním sa o farárove polia a dobytok a upratovaním farárovho domu, spievajúc piesne nádeje za ich nový začiatok, ktoré im k spevu napísali farárovi pisári.
Medzitým sa ten človek, ktorého nechali samého na pustých a krvavých poliach, vydal sám hľadať inú cestu a spievať vlastné piesne.
Upravené 7. 3. 2021 o 15:40
dokonca zacne hovorit veci, ktore konceptualne su mimo nabozenstva, ku ktoremu sa prihlasuje , tjs konceptulane su tie jeho uvahy\hodnoty ovela vyssie postavene nez je cele nabozenstvo v ktore veri 
