Zaujímavé názorové kotrmelce predvádza NASA, nuž, kto by im už veril aj ten Mesiac?
https://www.entrepreneur.com/article/379769
BTW, pri inej príležitosti zmieňovali prednedávnom v akomsi dokumente celú anabázu so Skylabom, ako od začiatku to bolo celé zle konštrukčne riešené a že sa s tým vlastne nedalo manévrovať a to viedlo k jeho zrúteniu. Mimo iné tam bola spomenutá problematika tepla, že v otvorenom priestore im vďaka odpadnutej clone stúpala teplota na niekoľko sto stupňov. Museli to riešiť dodatočne akousi solárnou "plachtou" asi z veľmi tenkej vrstvy zlata. Pri tej príležitosti mi napadlo, ako tento problém riešili u kozmonautov, lebo ako vieme, tak tí boli po celú dobu "pobytu" na mesačnom povrchu v oblasti priameho slnečného svitu a teda nemalá časť žiarenia dopadala kolmo na povrch skafandra. Akým spôsobom dokázali autonómne zabezpečiť odvod obrovského množstva tepla, prijatého zo Slnka a zároveňa aj vlastného, generovaného ľudským telom? Lebo ako vieme, jediným spôsobom, ako sa zbaviť tepla vo vákuu je vyžarovaním. V momente, keď sa ich biele skafandre dostali do kontaktu s mesačným sivým prachom sa odrazivosť ich povrchu prudko znížila, zároveň s absorpciou väčšieho množstva tepla.
Navyše sa v tom skafandry aj hýbali a tak v jeden moment skafander, ktorý bol na priamom slnku bez ochrany atmosféry v nasledujúcej chvíli bol v kozmickom tieni so všetkými dôsledkami na rozťažnosť materiálu a na systém termoregulácie.
Pri kozmických staniciach typu ISS je to pochopiteľné, životné funkcie zabezpečuje "pupočná šnúra" so stanicou, teda aj potrebnú termoreguláciu, ale ako je to s posádkou na Mesiaci?
Zaujímavé názorové kotrmelce predvádza NASA, nuž, kto by im už veril aj ten Mesiac?
https://www.entrepreneur.com/article/379769
BTW, pri inej príležitosti zmieňovali prednedávnom v akomsi dokumente celú anabázu so Skylabom, ako od začiatku to bolo celé zle konštrukčne riešené a že sa s tým vlastne nedalo manévrovať a to viedlo k jeho zrúteniu. Mimo iné tam bola spomenutá problematika tepla, že v otvorenom priestore im vďaka odpadnutej clone stúpala teplota na niekoľko sto stupňov. Museli to riešiť dodatočne akousi solárnou "plachtou" asi z veľmi tenkej vrstvy zlata. Pri tej príležitosti mi napadlo, ako tento problém riešili u kozmonautov, lebo ako vieme, tak tí boli po celú dobu "pobytu" na mesačnom povrchu v oblasti priameho slnečného svitu a teda nemalá časť žiarenia dopadala kolmo na povrch skafandra. Akým spôsobom dokázali autonómne zabezpečiť odvod obrovského množstva tepla, prijatého zo Slnka a zároveňa aj vlastného, generovaného ľudským telom? Lebo ako vieme, jediným spôsobom, ako sa zbaviť tepla vo vákuu je vyžarovaním. V momente, keď sa ich biele skafandre dostali do kontaktu s mesačným sivým prachom sa odrazivosť ich povrchu prudko znížila, zároveň s absorpciou väčšieho množstva tepla.
Navyše sa v tom skafandry aj hýbali a tak v jeden moment skafander, ktorý bol na priamom slnku bez ochrany atmosféry v nasledujúcej chvíli bol v kozmickom tieni so všetkými dôsledkami na rozťažnosť materiálu a na systém termoregulácie.
Pri kozmických staniciach typu ISS je to pochopiteľné, životné funkcie zabezpečuje "pupočná šnúra" so stanicou, teda aj potrebnú termoreguláciu, ale ako je to s posádkou na Mesiaci?
Upravené 11. 8. 2021 o 17:06