Ahojte,
teší ma, že téma zaujala, a ako vidím, boli ste veľmi blízko k tomu, ako som tieto veci pochopil aj ja sám z materiálov KSB.
Ide o to, že to, čo nazývame vôľou, je len jednou zo síl, ktorá nás poháňa v prekonávaní ťažkostí, prekážok a využívania vlastných i cudzích znalostí a zručností na dosiahnutie želaného cieľa. Tých síl, ktoré dávajú človeku energiu konať je viac.
Jednou z tých síl sú inštinkty, obzvlášť telesné, ktoré keď sa aktivujú, vyvolávajú v tele diskomfort a silnú potrebu prekonať všetky prekážky, len aby jedinec uspokojil želanú potrebu (a pri vypestovaní závislosti sa do toho zapájajú ešte aj hormóny, ktoré posilňujú tento diskomfort na fyzickej úrovni, až kým sa v tele nespália). Toto je najtypickejšie pre režim psychiky "zviera".
Ďalším zdrojom vnútornej sily konať je pre človeka egregor. Byť nabudený alebo zotročený egregorom - ten stav človek pozná, keď je fanatikom nejakej záľuby, keď má nejakú mániu (napr. futbal, autá, politiku, náboženstvo), vášeň a nechá sa ňou totálne ovládať. Pri zotročení egregorom človek nepociťuje len "cukor", ale aj "bič" (na emočnej úrovni) ak sa pokúša vzdorovať alebo rieši nejakú dilemu. Takto môžu človeka opantať aj rôzne rituálne náboženstvá, idey a pod.
Toto je typické pre režim psychiky "zombi-biorobot". Človek môže zdolávať rôzne prekážky, ale silu mu dodáva egregor (po dobrom alebo po zlom).
Ale aj režim psychiky "démon" môže byť posadnutý egregorom, no "elitnejším" démonickejším egregorom (kolektívnym podvedomím).
Silu konať, môže človeku dávať aj posadnutosť duchom, alebo človekom na diaľku (astrálne a extrasenzorické vplyvy). Môže byť motivovaný aj priamo alebo nepriamo riadiacou činnosťou iného človeka, ktorý si druhého podriaďuje svojej vôli, aby plnil jeho ciele, a robí to motivačne alebo nátlakom.
Poznáte ten príbeh, že každý človek má v sebe dobrého vlka (anjela) a zlého vlka (démona) a vyhrá ten z nich, ktorého človek viacej kŕmi. Každý človek občas bojuje so svojimi "démonmi" (závislosťami, necnosťami, zlými myšlienkami, pokušeniami). Odkiaľ sa títo "démoni" berú, to s istotou asi nezistíme, teórii je veľa, ale ak sa človek vnútorne mravne nevyhraní a začne koketovať s takýmito myšlienkami, tak tie silnejú. A formujú v jedincovi démonický režim psychiky, dávajú mu silu najprv zle myslieť, a potom aj konať. Či je to posadnutosť a čím/kým, to je otázka... Zrejme hej, no každopádne ide o silu, ktorá nevychádza z NAŠEJ vôle, ale z iného zdroja.
Ak do pohára vody zamiešame lyžičku alkoholu, tak v pohári už nie je voda, ale riedený alkohol. Podobne je to aj s vôľou. V mnohých chvíľach používame vôľu na niektoré úkony, ale ak je energia vôle premiešaná s energiou inštinktov, egregorov a rôznych entít, tak už nie je korektné to nazývať vôľou. Iba by sme tým zahmlievali temnú realitu iných energií, ktoré nás ovládajú, a nenazývali veci správnymi menami.
Úplne oslobodiť vôľu od cudzích energií (inštinkty, egregory) je možné len v Ľudskom režime psychiky. A nedá sa to bez Božej pomoci, bez Ľúbosti Zhora. Vtedy niečo človeka akoby preladí na inú frekvenciu zmýšľania, plne uverí správnosti toho, o čo sa usiluje (robiť veci správne, opačne než to chcú inštinkty alebo egregor, alebo temné sily), tá neprokonateľná sila, ktorá človeka dlho zotročovala sa rozplynie, respektíve zaspí (len ju človek nesmie budiť a znova s ňou koketovať, inak znova získa silu).
Ak človek odráta postranné vplyvy, cudzie energie ktoré ním manipulovali (uspokojovanie inštinktov, plnenie vôle egregorov, kultúrnych požiadaviek a tradícií (čo je tiež egregor), podliehanie pokušeniam temných síl) - čo vlastne ostane človeku ako jeho vlastné? Vraví sa, že človek nič nemôže urobiť sám, ale všetko dobré je Božia milosť.
Dobré myšlienky, múdrosť, sila, to prichádza od Ducha Svätého, ktorý je učiteľom Božej pravdy. Preto myslím, že veľká sila Ľudského ducha, jeho vôle, môže prísť len darom od Boha, a je to vtedy, keď človek koná v súlade s Bohom. Keď sa snaží o dobré a prospešné veci. Povedal by som, že keď koná správne voči sebe, voči iným ľuďom a voči prírode.
Jedna sila (pudy, egregor) ženie človeka, keď cvičí preto, lebo chce vyzerať krásne a vynikať medzi ľuďmi telesnými prednosťami. A úplne iná sila (vôľa, duch Ľudskosti) ženie človeka, ak cvičí preto, lebo to robí čisto pre svoje zdravie, aby dlhšie žil a mohol sa starať o rodinu alebo plniť inú užitočnú misiu. Celkom iná sila ženie vrcholového športovca, a iná rekreačného športovca, ktorý to nerobí kvôli samotnému športu, ale cez šport dosahuje vznešenejšie ciele, a neničí si telo kvôli medailám.
Ahojte,
teší ma, že téma zaujala, a ako vidím, boli ste veľmi blízko k tomu, ako som tieto veci pochopil aj ja sám z materiálov KSB.
Ide o to, že to, čo nazývame vôľou, je len jednou zo síl, ktorá nás poháňa v prekonávaní ťažkostí, prekážok a využívania vlastných i cudzích znalostí a zručností na dosiahnutie želaného cieľa. Tých síl, ktoré dávajú človeku energiu konať je viac.
Jednou z tých síl sú inštinkty, obzvlášť telesné, ktoré keď sa aktivujú, vyvolávajú v tele diskomfort a silnú potrebu prekonať všetky prekážky, len aby jedinec uspokojil želanú potrebu _(a pri vypestovaní závislosti sa do toho zapájajú ešte aj hormóny, ktoré posilňujú tento diskomfort na fyzickej úrovni, až kým sa v tele nespália)_. Toto je najtypickejšie pre režim psychiky "zviera".
Ďalším zdrojom vnútornej sily konať je pre človeka egregor. Byť nabudený alebo zotročený egregorom - ten stav človek pozná, keď je fanatikom nejakej záľuby, keď má nejakú mániu _(napr. futbal, autá, politiku, náboženstvo)_, vášeň a nechá sa ňou totálne ovládať. Pri zotročení egregorom človek nepociťuje len "cukor", ale aj "bič" _(na emočnej úrovni)_ ak sa pokúša vzdorovať alebo rieši nejakú dilemu. Takto môžu človeka opantať aj rôzne rituálne náboženstvá, idey a pod.
Toto je typické pre režim psychiky "zombi-biorobot". Človek môže zdolávať rôzne prekážky, ale silu mu dodáva egregor (po dobrom alebo po zlom).
Ale aj režim psychiky "démon" môže byť posadnutý egregorom, no "elitnejším" démonickejším egregorom (kolektívnym podvedomím).
Silu konať, môže človeku dávať aj posadnutosť duchom, alebo človekom na diaľku _(astrálne a extrasenzorické vplyvy)_. Môže byť motivovaný aj priamo alebo nepriamo riadiacou činnosťou iného človeka, ktorý si druhého podriaďuje svojej vôli, aby plnil jeho ciele, a robí to motivačne alebo nátlakom.
Poznáte ten príbeh, že každý človek má v sebe dobrého vlka (anjela) a zlého vlka (démona) a vyhrá ten z nich, ktorého človek viacej kŕmi. Každý človek občas bojuje so svojimi "démonmi" (závislosťami, necnosťami, zlými myšlienkami, pokušeniami). Odkiaľ sa títo "démoni" berú, to s istotou asi nezistíme, teórii je veľa, ale ak sa človek vnútorne mravne nevyhraní a začne koketovať s takýmito myšlienkami, tak tie silnejú. A formujú v jedincovi démonický režim psychiky, dávajú mu silu najprv zle myslieť, a potom aj konať. Či je to posadnutosť a čím/kým, to je otázka... Zrejme hej, no každopádne ide o silu, ktorá nevychádza z NAŠEJ vôle, ale z iného zdroja.
Ak do pohára vody zamiešame lyžičku alkoholu, tak v pohári už nie je voda, ale riedený alkohol. Podobne je to aj s vôľou. V mnohých chvíľach používame vôľu na niektoré úkony, ale ak je energia vôle premiešaná s energiou inštinktov, egregorov a rôznych entít, tak už nie je korektné to nazývať vôľou. Iba by sme tým zahmlievali temnú realitu iných energií, ktoré nás ovládajú, a nenazývali veci správnymi menami.
Úplne oslobodiť vôľu od cudzích energií (inštinkty, egregory) je možné len v Ľudskom režime psychiky. A nedá sa to bez Božej pomoci, bez Ľúbosti Zhora. Vtedy niečo človeka akoby preladí na inú frekvenciu zmýšľania, plne uverí správnosti toho, o čo sa usiluje _(robiť veci správne, opačne než to chcú inštinkty alebo egregor, alebo temné sily)_, tá neprokonateľná sila, ktorá človeka dlho zotročovala sa rozplynie, respektíve zaspí _(len ju človek nesmie budiť a znova s ňou koketovať, inak znova získa silu)_.
Ak človek odráta postranné vplyvy, cudzie energie ktoré ním manipulovali _(uspokojovanie inštinktov, plnenie vôle egregorov, kultúrnych požiadaviek a tradícií (čo je tiež egregor), podliehanie pokušeniam temných síl)_ - čo vlastne ostane človeku ako jeho vlastné? Vraví sa, že človek nič nemôže urobiť sám, ale všetko dobré je Božia milosť.
Dobré myšlienky, múdrosť, sila, to prichádza od Ducha Svätého, ktorý je učiteľom Božej pravdy. Preto myslím, že veľká sila Ľudského ducha, jeho vôle, môže prísť len darom od Boha, a je to vtedy, keď človek koná v súlade s Bohom. Keď sa snaží o dobré a prospešné veci. Povedal by som, že keď koná správne voči sebe, voči iným ľuďom a voči prírode.
Jedna sila (pudy, egregor) ženie človeka, keď cvičí preto, lebo chce vyzerať krásne a vynikať medzi ľuďmi telesnými prednosťami. A úplne iná sila (vôľa, duch Ľudskosti) ženie človeka, ak cvičí preto, lebo to robí čisto pre svoje zdravie, aby dlhšie žil a mohol sa starať o rodinu alebo plniť inú užitočnú misiu. Celkom iná sila ženie vrcholového športovca, a iná rekreačného športovca, ktorý to nerobí kvôli samotnému športu, ale cez šport dosahuje vznešenejšie ciele, a neničí si telo kvôli medailám.
Upravené 20. 8. 2021 o 23:00