Vyzerá to tak, že aj pojem Duchovosť nie je dostatočne vysvetlený, a tým pádom každý človek si o ňom vytvára vlastnú predstavu, ktorá sa nemusí zhodovať s predstavami iných. Tým pádom aj pojem "rozvoj duchovnosti" môže u každého človeka vyvolávať iné obrazy/predstavy.
U kresťana môže duchovnosť predstavovať vzťah s Ježišom, a rozvoj duchovnosti môže podľa neho byť osvojenie si duchovných praktík kresťanstva, t.j. zladenie svojho ducha (psychiky) s duchom/egregorom kresťanstva.
U budhizmu môže duchovnosť a jej rozvoj znamenať venovanie sa duchovným praktikám budhizmu.
Pre rôzne "ezoterické" učenia importované do Europy môže duchovnosť znamenať zaoberanie sa svojim vnútrom a na jej rozvoj budú odporúčať vlastné metódy a praktiky.
(Slovo "ezoterické" dávam do úvodzoviek, lebo v KSB terminológii to má iný význam, než v tomto kontexte)
Ak sa pozriem do Slovníka slovenského jazyka, tak narazím na tieto významy:
duchovný ▶ 1. súvisiaci s vedomím, myslením, psychikou: d. rast, vývin duševný
duchovnosť -ti ž. ▶ duchovná oblasť, myšlienkový a hodnotový, duchovný svet (človeka), duchovný ráz, charakter niečoho; syn. duchovno
T.j. duchovný je opak telesného. Duchovnosť je opak telesnosti. Rozvoj telesnosti je kultivovanie tela. Rozvoj duchovnosti je kultivovanie ducha/psychiky. Ako sa dá teda kultivovať psychika?
Človek môže kultivovať svoje správanie, svoju mravnosť, charakter, ale ak to má mať pevné a trvalé korene, tak musí aj chápať, prečo je "toto" správne a "tamto" nesprávne. Pretože ak človeka učíme mravnosti a Ľudskosti a nevysvetlíme mu, prečo je to správne, tak časom ľudia začnú rebelovať voči takýmto tradičným pravidlám, lebo ich nebudú chápať!
A kým mravnosť voči sebe je ešte jednoduchšia na pochopenie, tak mravnosť spoločenských procesov je oveľa náročnejšia na pochopenie. Človek sa naozaj musí snažiť pochopiť všetky vnímateľné procesy okolo seba, aby jasne rozumel, aké správanie vedie k harmónii a rozvoju, a aké správanie vedie k degradácii a rozvratu. Predovšetkým z dlhodobého hľadiska. T.j. procesy, ktoré sú tak drobné až sa zdajú bezvýznamné, ale práve tieto procesy sú Overtonovými oknami. To čo vedie k rozvoju a harmonii je spoločensky mravné a to, čo vedie k degradácii a rozvratu (z krátko aj dlhodobého hľadiska) je spoločenský nemravné.
Chápanie a formovanie takejto vnútornej kultúry ducha je tiež rozvojom duchovnosti.
Čo ma vcelku prekvapilo, tak VP ZSSR v knihe "Od korporatívnosti k súbornosti" spája duchovnosť aj s takými javmi, ktoré sa dejú v našom "vnútornom" svete, ako sú stavy, ktoré zažívame počas snívania v spánku alebo v náhodnom alebo úmyselnom tranze.
Tam je tiež čo rozvíjať, aj keď hovorím sám za seba, že treba byť aj opatrný, lebo tam nemusí človek naraziť len na dobré bytosti. Keďže je množstvo bytostí, ktoré sa po oslovení môžu vydávať za Boha (kvôli našim nepresným predstavám o Bohu), tak je najdôležitejšie mať pred modlitbou a inými duchovnými praktikami správne telefónne číslo (adresu). Najpresnejší popis Boha je uvedený v KSB: Hierarchicky najvyššie riadenie v objektívnej realite. Za túto adresu sa nemôže schovať žiaden astrálny výkuk. Táto adresa je popísaná veľmi presne a patrí iba Hierarchicky najvyššiemu riadeniu v objektívnej realite, a ten je jediný. Ak sa človek vnútorne naladí na túto adresu, tak nemôže čerpať informácie z pochybných kanálov.
Ja som mal napríklad predstavu o duchovnom vývoji takú, že poznávaním vnútorného vesmíru (telo a duch) a vonkajšieho Vesmíru (zdieľaného všetkými) poznávame Božie pravidlá, učíme sa mravnosti, harmónii a celkovo kultivujeme svojho ducha tak, že ten je schopný cítiť oveľa vznešenejšie emócie a city.
Vyzerá to tak, že aj pojem Duchovosť nie je dostatočne vysvetlený, a tým pádom každý človek si o ňom vytvára vlastnú predstavu, ktorá sa nemusí zhodovať s predstavami iných. Tým pádom aj pojem "rozvoj duchovnosti" môže u každého človeka vyvolávať iné obrazy/predstavy.
U kresťana môže duchovnosť predstavovať vzťah s Ježišom, a rozvoj duchovnosti môže podľa neho byť osvojenie si duchovných praktík kresťanstva, t.j. zladenie svojho ducha (psychiky) s duchom/egregorom kresťanstva.
U budhizmu môže duchovnosť a jej rozvoj znamenať venovanie sa duchovným praktikám budhizmu.
Pre rôzne "ezoterické" učenia importované do Europy môže duchovnosť znamenať zaoberanie sa svojim vnútrom a na jej rozvoj budú odporúčať vlastné metódy a praktiky.
(Slovo "ezoterické" dávam do úvodzoviek, lebo v KSB terminológii to má iný význam, než v tomto kontexte)
Ak sa pozriem do Slovníka slovenského jazyka, tak narazím na tieto významy:
**duchovný** ▶ 1. súvisiaci s vedomím, myslením, psychikou: d. rast, vývin duševný
**duchovnosť** -ti ž. ▶ duchovná oblasť, myšlienkový a hodnotový, duchovný svet (človeka), duchovný ráz, charakter niečoho; syn. duchovno
T.j. duchovný je opak telesného. Duchovnosť je opak telesnosti. Rozvoj telesnosti je kultivovanie tela. Rozvoj duchovnosti je kultivovanie ducha/psychiky. Ako sa dá teda kultivovať psychika?
Človek môže kultivovať svoje správanie, svoju mravnosť, charakter, ale ak to má mať pevné a trvalé korene, tak musí aj chápať, prečo je "toto" správne a "tamto" nesprávne. Pretože ak človeka učíme mravnosti a Ľudskosti a nevysvetlíme mu, prečo je to správne, tak časom ľudia začnú rebelovať voči takýmto tradičným pravidlám, lebo ich nebudú chápať!
A kým mravnosť voči sebe je ešte jednoduchšia na pochopenie, tak mravnosť spoločenských procesov je oveľa náročnejšia na pochopenie. Človek sa naozaj musí snažiť pochopiť všetky vnímateľné procesy okolo seba, aby jasne rozumel, aké správanie vedie k harmónii a rozvoju, a aké správanie vedie k degradácii a rozvratu. Predovšetkým z dlhodobého hľadiska. T.j. procesy, ktoré sú tak drobné až sa zdajú bezvýznamné, ale práve tieto procesy sú Overtonovými oknami. To čo vedie k rozvoju a harmonii je spoločensky mravné a to, čo vedie k degradácii a rozvratu (z krátko aj dlhodobého hľadiska) je spoločenský nemravné.
Chápanie a formovanie takejto vnútornej kultúry ducha je tiež rozvojom duchovnosti.
Čo ma vcelku prekvapilo, tak VP ZSSR v knihe "Od korporatívnosti k súbornosti" spája duchovnosť aj s takými javmi, ktoré sa dejú v našom "vnútornom" svete, ako sú stavy, ktoré zažívame počas snívania v spánku alebo v náhodnom alebo úmyselnom tranze.
Tam je tiež čo rozvíjať, aj keď hovorím sám za seba, že treba byť aj opatrný, lebo tam nemusí človek naraziť len na dobré bytosti. Keďže je množstvo bytostí, ktoré sa po oslovení môžu vydávať za Boha (kvôli našim nepresným predstavám o Bohu), tak je najdôležitejšie mať pred modlitbou a inými duchovnými praktikami správne telefónne číslo (adresu). Najpresnejší popis Boha je uvedený v KSB: Hierarchicky najvyššie riadenie v objektívnej realite. Za túto adresu sa nemôže schovať žiaden astrálny výkuk. Táto adresa je popísaná veľmi presne a patrí iba Hierarchicky najvyššiemu riadeniu v objektívnej realite, a ten je jediný. Ak sa človek vnútorne naladí na túto adresu, tak nemôže čerpať informácie z pochybných kanálov.
Ja som mal napríklad predstavu o duchovnom vývoji takú, že poznávaním vnútorného vesmíru (telo a duch) a vonkajšieho Vesmíru (zdieľaného všetkými) poznávame Božie pravidlá, učíme sa mravnosti, harmónii a celkovo kultivujeme svojho ducha tak, že ten je schopný cítiť oveľa vznešenejšie emócie a city.
Upravené 20. 9. 2021 o 17:25