Čo si o tom myslíte? Zvýšia sa mzdy na upokojenie davu? https://www.investicne.sk/2021/10/14/inflacia-rast-miezd/ Reálne mzdy vo väčšine vyspelých krajín za posledných dvadsať rokov rástli pomalšie ako produktivita práce. Vzhľadom na rastúcu infláciu prijali vlády prerozdelenie bohatstva a príjmov za svoju najvyššiu prioritu. Zmena prerozdeľovania príjmov je aktuálne témou vo viacerých krajinách. Niektorí svetoví politici ju označili za prioritu číslo jedna. Vyjadril sa tak nový japonský premiér Fumio Kishida, predseda britskej vlády Boris Johnson, či kandidátka na prezidentku Francúzska Anne Hidalgová. Výzvy na prerozdelenie bohatstva nie sú prekvapujúce. Po každej hospodárskej kríze rozdiely spravidla platy rastú. Vlády musia nájsť spôsob, ako to urobiť. Najviac pravdepodobným scenárom je zvýšenie daní pre najbohatších. Reálne mzdy vo väčšine vyspelých krajín za posledných dvadsať rokov rástli pomalšie ako produktivita práce. Vzhľadom na rastúcu infláciu prijali vlády prerozdelenie bohatstva a príjmov za svoju najvyššiu prioritu. Zmena prerozdeľovania príjmov je aktuálne témou vo viacerých krajinách. Niektorí svetoví politici ju označili za prioritu číslo jedna. Vyjadril sa tak nový japonský premiér Fumio Kishida, predseda britskej vlády Boris Johnson, či kandidátka na prezidentku Francúzska Anne Hidalgová. Výzvy na prerozdelenie bohatstva nie sú prekvapujúce. Po každej hospodárskej kríze rozdiely spravidla platy rastú. Vlády musia nájsť spôsob, ako to urobiť. Najviac pravdepodobným scenárom je zvýšenie daní pre najbohatších. V posledných dvoch desaťročiach rast zaostával reálnych miezd za rastom produktivity práce takmer vo všetkých vyspelých krajinách. Podľa databázy Európskej komisie – AMECO, bol nárast produktivity v rokoch 2000 až 2016 v Európskej únii až štyrikrát vyšší ako rast reálnych miezd. Medzi členskými krajinami sú veľké rozdiely. Rast produktivity v tomto období trojnásobne predbehol rast miezd v Nemecku a Chorvátsku a dvojnásobne v Poľsku a Rakúsku. V Maďarsku, Rumunsku a Grécku sa reálne ohodnotenie dokonca znížilo, pričom skutočná produktivita práce narástla. Teraz nadišiel čas tieto nerovnosti zrovnať. Reálne mzdy vo väčšine vyspelých krajín za posledných dvadsať rokov rástli pomalšie ako produktivita práce. Vzhľadom na rastúcu infláciu prijali vlády prerozdelenie bohatstva a príjmov za svoju najvyššiu prioritu. Zmena prerozdeľovania príjmov je aktuálne témou vo viacerých krajinách. Niektorí svetoví politici ju označili za prioritu číslo jedna. Vyjadril sa tak nový japonský premiér Fumio Kishida, predseda britskej vlády Boris Johnson, či kandidátka na prezidentku Francúzska Anne Hidalgová. Výzvy na prerozdelenie bohatstva nie sú prekvapujúce. Po každej hospodárskej kríze rozdiely spravidla platy rastú. Vlády musia nájsť spôsob, ako to urobiť. Najviac pravdepodobným scenárom je zvýšenie daní pre najbohatších. V posledných dvoch desaťročiach rast zaostával reálnych miezd za rastom produktivity práce takmer vo všetkých vyspelých krajinách. Podľa databázy Európskej komisie – AMECO, bol nárast produktivity v rokoch 2000 až 2016 v Európskej únii až štyrikrát vyšší ako rast reálnych miezd. Medzi členskými krajinami sú veľké rozdiely. Rast produktivity v tomto období trojnásobne predbehol rast miezd v Nemecku a Chorvátsku a dvojnásobne v Poľsku a Rakúsku. V Maďarsku, Rumunsku a Grécku sa reálne ohodnotenie dokonca znížilo, pričom skutočná produktivita práce narástla. Teraz nadišiel čas tieto nerovnosti zrovnať. Nachádzame sa preto v jedinečnom období histórie. Hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen definoval toto nové obdobie takto: „Sme v raných fázach kultúrnej vojny medzi mladými a starými, štátnym a súkromným vlastníctvom, právom na súkromie a sociálnymi sieťami, slobodou slova a diktovanou politickou korektnosťou. Rovnako tak stoja proti sebe vzdelaní a nevzdelaní, vlastníci nehnuteľností a podnájomníci, rentieri a zamestnanci.“ Prerozdelenie bohatstva bude podľa Saxo Bank v nasledujúcich rokoch hlavným ekonomickým trendom. Je tu riziko, že inflácia sa bude znižovať pomalšie, než centrálne banky očakávajú. To môže spustiť proces spravodlivejšieho rozdeľovania bohatstva a rast platov. Nie je však isté, či rastúce mzdy budú stačiť na prekonanie inflácie, napríklad v Spojenom kráľovstve to zatiaľ neplatí. Ak sa vládam, ale ani zamestnávateľom tieto problémy nepodarí vyriešiť, dá sa čakať, že protesty v štýle Hnutia žltých viest z roku 2018 znova ožijú a v nejakej podobe sa prejavia po celej Európe. Spoločenská zmluva je už porušená. Vysoká inflácia rozhnevá ľudí, v prvom rade tých, ktorí žijú v nedostatku. Prerozdelenie bohatstva bude preto predmetom intenzívnej verejnej diskusie, a to aj v krajinách, kde je vysoká nezamestnanosť a nerovnováha síl tu rastu miezd nepraje.

"Po každej hospodárskej kríze rozdiely spravidla platy rastú." = rozkradneme a znehodnotime vase uspory

co je to za blbost, co robia poslednych minimalne 10 rokov? jajkaju o tom, ako rastu mzdy a ze sa znizuje konkurencieschopnost krajin oproti Vietnamu a Cine. Keby chceli naozaj zmensit socialne noznice, tak by sa dohodli na daniach z dividend a kapitalovych ziskov na urovni 25% a pod.

Že platy budou růst, resp. kopírovat inflaci ? To je hloupost. Popíralo by to smysl toho, co se děje, tedy tlak na snížení spotřeby plebsu, tedy nás. Jen bychom se pohybovali v jiných číslech a pak by to dopadlo jako v Itálii či Brazílii, kde měli platy v milionech a koupili si za to tak možná chléb. Inflace se roztáčí kvůli tomu, aby nám pořádně znehodnotila měnu a poslala nás do faktické žebroty.

Vďaka covidu boháči ešte viac bohatnú a chudobní ešte viac chudobnejú. ---------------------------------------------------------------------- Ekonóm vysvetľuje, prečo sa to deje - Šesť najvplyvnejších ľudí sveta zarobilo za tri mesiace dokopy 565 miliárd dolárov - Ako uviedla americká expertka Warrenová, bohatstvo miliardárov je o 40% vyššie ako pred začiatkom pandémie koronavírusu. Pandémia, ktorou trpí celý svet, ešte viac zvýšila rozdiely medzi chudobnými a bohatými a majetok najbohatších ľudí raketovo stúpa ďalej. Analytik globálnych rizík Juraj Mesík na sociálnej sieti napísal, že vďaka pandémii za uplynulých 12 mesiacov zbohatlo 380 z 500 najbohatších ľudí na svete približne o 780 miliárd dolárov. Zistil to zo zoznamu 500 najbohatších ľudí, ktorý vedie Bloomberg. -A pripomínajú, že práve horné percento bohatých bohatne aj na znečisťovaní našej planéty. - **Dnes je neustály rast cien „plánovaný“, základným cieľom menovej politiky centrálnych bánk býva určité percento inflácie a „boj s infláciou“, nie však jej „zrušenie“.** Rast cien sa zastaví, ak centrálne banky prestanú tlačiť peniaze zo vzduchu, ak ich teda bude menej a budú kryté tovarmi.“ https://www.hlavnespravy.sk/vdaka-covidu-bohaci-este-viac-bohatnu-a-chudobni-este-viac-chudobneju/2740986

[quote="pid:37894, uid:471"]na snížení spotřeby plebsu, tedy nás[/quote] dobre pises len my nie sme plebs, nikdy