Ako docela zaujimavy postreh. Co com cital, tak nemat strach dokazu len velmi duchovne vyvinuti ludia. U zvierat by som to skor bral ako agregorialnu zalezitost. Agregor musi vediet o tom, ze niekto v v nom je chory, ze sa trapi. A co ked agregor vyhodnoti, ze je pre trapiaceho sa lepsia volba ukoncit trapenie ako sa trapit dalsi rok dva ? Dajme tomu, ze by byvol vytkol nohu. Bolelo by ho to. Vsade by skupinu\agregor spomaloval. Ovplyvnoval by kazdodenny rytmus agregoru. V tom pripade moze agregor vyhodnotit, ze ten clen je pre agregor samotnym nebezpecenstvom, lebo napriklad pre toho chromeho by nemohli putovat stovky kilometrov pri pravidelnej migracii.
Tiez je otazka, ci agresivita dravcov je umela alebo je potrebna v prirode. A tu sa da pozriet na priklad Yelowstonskeho parku, kde "ochranari" vyzabijali vlky. Po par rokoch zacal park vysychat pretoze vysoka zver nemala prirodzeneho nepriatela, mnozila sa mnozila az spasla vsetko co sa dalo, trava nerastla. Kedz trava nerastla, sirilo sa sucho, odchadzali vtaky co v trave hniezdili, odchadzali mysi, proste biodiverzita sa znizila o 90 %. Potom niekomu mudremu prislo na um vratit vlky do parku. Po par rokoch vlky nastolili v parku rovnovahu, vela cicavcov, vtakov atd sa vratilo na polia a luky. Biodiverzita sa zvysila.
Vsetko ma svoje miesto.
https://www.youtube.com/watch?v=7E8DZYeMMiA
Ako docela zaujimavy postreh. Co com cital, tak nemat strach dokazu len velmi duchovne vyvinuti ludia. U zvierat by som to skor bral ako agregorialnu zalezitost. Agregor musi vediet o tom, ze niekto v v nom je chory, ze sa trapi. A co ked agregor vyhodnoti, ze je pre trapiaceho sa lepsia volba ukoncit trapenie ako sa trapit dalsi rok dva ? Dajme tomu, ze by byvol vytkol nohu. Bolelo by ho to. Vsade by skupinu\agregor spomaloval. Ovplyvnoval by kazdodenny rytmus agregoru. V tom pripade moze agregor vyhodnotit, ze ten clen je pre agregor samotnym nebezpecenstvom, lebo napriklad pre toho chromeho by nemohli putovat stovky kilometrov pri pravidelnej migracii.
Tiez je otazka, ci agresivita dravcov je umela alebo je potrebna v prirode. A tu sa da pozriet na priklad Yelowstonskeho parku, kde "ochranari" vyzabijali vlky. Po par rokoch zacal park vysychat pretoze vysoka zver nemala prirodzeneho nepriatela, mnozila sa mnozila az spasla vsetko co sa dalo, trava nerastla. Kedz trava nerastla, sirilo sa sucho, odchadzali vtaky co v trave hniezdili, odchadzali mysi, proste biodiverzita sa znizila o 90 %. Potom niekomu mudremu prislo na um vratit vlky do parku. Po par rokoch vlky nastolili v parku rovnovahu, vela cicavcov, vtakov atd sa vratilo na polia a luky. Biodiverzita sa zvysila.
Vsetko ma svoje miesto.
https://www.youtube.com/watch?v=7E8DZYeMMiA