V kombinácii konkrétne napr. so spomínanou tzv. elektronickou "časovou bankou" by išlo o samosprávnu obnovu poľnohospodárstva a následne ideálne rovno i domobrany, súdnictva, energetiky, atď..
To by bol základ svojpomocnej obnovy dnes zvonku systematicky demontovaného štátu, ako nástroja prežitia národa.
Výmenný invariant, resp. vlastná takto prácou občanov generovaná reálne
KRYTÁ ELEKTRONICKÁ MENA (na rozdiel od nekrytých virtuálnych kryptomien),
by bola vrámci komunity vzájomne zúčtovávaná
cez dajme tomu onen free-ware výmenný portál tovarov a služieb casovabanka.sk, ktorý sme kedysi za týmto účelom dopredu vytvorili,
(resp. nejakým iným tzv. LETSystémom, či gastrolístkami vydávanými štátom,
republikou, res-publikou apod..prípadne kľudne neskôr i jednoduchou paritnou kombináciou týchto systémov)
Po verejnom odhalení nadnárodných kriminálnych podvodov poćas privatizácie..
a po následnej právnej reprivatizácii energetiky, by sa prešlo ku krytiu obeźiva
1 kWh, keďže to najviac zodpovedá potrebám automatizovanej, robotizovanej ekonomiky, ktorú predsa nechceme zrušiť, ale naopak - rozvíjať.
Oba systémy (časíkový i kWh) ale môžu bežať na základe definovaného pomeru i paralelne.
T.j., LETSystém v malom, lokálne,
a ENERGO-invariantový (kWh) pri paritnom zúčtovávaní väčších ekonomických celkov a voči zahranićiu
Pre tých, ktorí to zatiaľ nepoznajú,
Ide o vylepśenie tohoto občinného ekonomického modelu
vlastného starostovského trhu
https://vk.com/@normantorden-mesteko-wrgl-malo-vlastn-peniaze-a-prosperovalo-nie-vak-dl
Mestečko Wörgl malo vlastné peniaze a prosperovalo - nie však dlho
V rokoch 1932 a 1933 sa malé rakúske mestečko Wörgl s približne 3000 obyvateľmi pustilo do experimentu, ktorý sa stal trvalou inšpiráciou pre všetkých, ktorí sa zaoberajú problémom peňažnej reformy. Starostovi mesta sa podarilo presvedčiť obchodníkov a mestskú radu, že môžu veľa získať, ale nič nemôžu stratiť, keď sa pustia do experimentu spôsobom, aký navrhoval Silvio Gesell vo svojej knihe "Prirodzený ekonomický poriadok".
Ľudia s tým súhlasili a preto mestská rada vydala 32 000 "voľných šilingov" (t.j. šilingov nezaťažených úrokmi) krytých rovnakou sumou riadnych rakúskych šilingov uložených v banke. Za tie peniaze postavili mosty, opravili cesty, zlepšili verejné služby,
vyplácali mzdy a platili za materiál, tieto peniaze akceptoval mäsiar, obuvník, pekár. Poplatok za používanie peňazí činil 1% za mesiac resp. 12% za rok. Tento poplatok musela zaplatiť osoba, u ktorej sa na konci mesiaca príslušná bankovka nachádzala a to vo forme kolku v hodnote 1% bankovky nalepeného na jej zadnej strane. Ak by tam tento kolok bol chýbal, bankovka by bola neplatná. Tento malý poplatok spôsoboval, že každý, kto dostal zaplatené vo voľných šilingoch, usiloval sa minúť najprv tie a až potom riadne peniaze. Ľudia dokonca platili svoje dane vopred, len aby nemuseli platiť ten malý poplatok. Počas jedného roka tých 32 000 voľných šilingov cirkulovalo 463 krát, vďaka čomu boli vytvorené tovary a služby v hodnote vyše 14 816 000 šilingov. Obyčajné šilingy naproti tomu cirkulovali iba 21 krát.
V čase, kedy väčšina európskych krajín zápasila s ustavične sa zvyšujúcou nezamestnanosťou, mesto Wörgl ju v priebehu jediného roka znížilo o 25%. Poplatky vyzbierané mestskou radou, vďaka ktorým peniaze rýchlo obiehali z rúk do rúk, činili 12% z 32 000 voľných šilingov = 3 840 šilingov a boli použité na verejné účely. Keď vyše 300 komunít v Rakúsku začalo uvažovať o prijatí tohto modelu, Rakúska národná banka (židia) sa začala obávať straty vlastného monopolu.
Okamžite zasiahla proti mestskej rade a zakázala jej tlačiť vlastné peniaze. Napriek mnohoročnému zápasu, ktorý sa dostal až pred Najvyšší súd, ani Wörgl ani nijaká iná komunita v Európe až do dnešného dňa nebola schopná tento experiment zopakovať.
V kombinácii konkrétne napr. so spomínanou tzv. elektronickou "časovou bankou" by išlo o samosprávnu obnovu poľnohospodárstva a následne ideálne rovno i domobrany, súdnictva, energetiky, atď..
To by bol základ svojpomocnej obnovy dnes zvonku systematicky demontovaného štátu, ako nástroja prežitia národa.
Výmenný invariant, resp. vlastná takto prácou občanov generovaná reálne
KRYTÁ ELEKTRONICKÁ MENA (na rozdiel od nekrytých virtuálnych kryptomien),
by bola vrámci komunity vzájomne zúčtovávaná
cez dajme tomu onen free-ware výmenný portál tovarov a služieb casovabanka.sk, ktorý sme kedysi za týmto účelom dopredu vytvorili,
(resp. nejakým iným tzv. LETSystémom, či gastrolístkami vydávanými štátom,
republikou, res-publikou apod..prípadne kľudne neskôr i jednoduchou paritnou kombináciou týchto systémov)
Po verejnom odhalení nadnárodných kriminálnych podvodov poćas privatizácie..
a po následnej právnej reprivatizácii energetiky, by sa prešlo ku krytiu obeźiva
1 kWh, keďže to najviac zodpovedá potrebám automatizovanej, robotizovanej ekonomiky, ktorú predsa nechceme zrušiť, ale naopak - rozvíjať.
Oba systémy (časíkový i kWh) ale môžu bežať na základe definovaného pomeru i paralelne.
T.j., LETSystém v malom, lokálne,
a ENERGO-invariantový (kWh) pri paritnom zúčtovávaní väčších ekonomických celkov a voči zahranićiu
Pre tých, ktorí to zatiaľ nepoznajú,
Ide o vylepśenie tohoto občinného ekonomického modelu
vlastného starostovského trhu
https://vk.com/@normantorden-mesteko-wrgl-malo-vlastn-peniaze-a-prosperovalo-nie-vak-dl
Mestečko Wörgl malo vlastné peniaze a prosperovalo - nie však dlho
V rokoch 1932 a 1933 sa malé rakúske mestečko Wörgl s približne 3000 obyvateľmi pustilo do experimentu, ktorý sa stal trvalou inšpiráciou pre všetkých, ktorí sa zaoberajú problémom peňažnej reformy. Starostovi mesta sa podarilo presvedčiť obchodníkov a mestskú radu, že môžu veľa získať, ale nič nemôžu stratiť, keď sa pustia do experimentu spôsobom, aký navrhoval Silvio Gesell vo svojej knihe "Prirodzený ekonomický poriadok".
Ľudia s tým súhlasili a preto mestská rada vydala 32 000 "voľných šilingov" (t.j. šilingov nezaťažených úrokmi) krytých rovnakou sumou riadnych rakúskych šilingov uložených v banke. Za tie peniaze postavili mosty, opravili cesty, zlepšili verejné služby,
vyplácali mzdy a platili za materiál, tieto peniaze akceptoval mäsiar, obuvník, pekár. Poplatok za používanie peňazí činil 1% za mesiac resp. 12% za rok. Tento poplatok musela zaplatiť osoba, u ktorej sa na konci mesiaca príslušná bankovka nachádzala a to vo forme kolku v hodnote 1% bankovky nalepeného na jej zadnej strane. Ak by tam tento kolok bol chýbal, bankovka by bola neplatná. Tento malý poplatok spôsoboval, že každý, kto dostal zaplatené vo voľných šilingoch, usiloval sa minúť najprv tie a až potom riadne peniaze. Ľudia dokonca platili svoje dane vopred, len aby nemuseli platiť ten malý poplatok. Počas jedného roka tých 32 000 voľných šilingov cirkulovalo 463 krát, vďaka čomu boli vytvorené tovary a služby v hodnote vyše 14 816 000 šilingov. Obyčajné šilingy naproti tomu cirkulovali iba 21 krát.
V čase, kedy väčšina európskych krajín zápasila s ustavične sa zvyšujúcou nezamestnanosťou, mesto Wörgl ju v priebehu jediného roka znížilo o 25%. Poplatky vyzbierané mestskou radou, vďaka ktorým peniaze rýchlo obiehali z rúk do rúk, činili 12% z 32 000 voľných šilingov = 3 840 šilingov a boli použité na verejné účely. Keď vyše 300 komunít v Rakúsku začalo uvažovať o prijatí tohto modelu, Rakúska národná banka (židia) sa začala obávať straty vlastného monopolu.
Okamžite zasiahla proti mestskej rade a zakázala jej tlačiť vlastné peniaze. Napriek mnohoročnému zápasu, ktorý sa dostal až pred Najvyšší súd, ani Wörgl ani nijaká iná komunita v Európe až do dnešného dňa nebola schopná tento experiment zopakovať.