Stoltenberg povedal, že NATO nepozná skutočné zámery Ruskej federácie vo vzťahu k Ukrajine
jjuuuj a to bolo kriku ešte včera alebo chystajú provokáciu ktorú chcú zhodiť na Rusko
Generálny tajomník aliancie zdôraznil, že organizácia neplánuje vyslať vojakov na Ukrajinu v prípade vojenského konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v nedeľu uviedol, že organizácia nevie, aké sú skutočné zámery ruskej vlády v súvislosti s Ukrajinou.
"Máme neistotu ohľadom ruských zámerov na Ukrajine," povedal v rozhovore pre British Broadcasting Corporation BBC, keď odpovedal na otázku, či je bezprostredná "hrozba ruskej invázie".
Stoltenberg zároveň zdôraznil, že aliancia neplánuje vyslať vojakov na Ukrajinu v prípade vojenského konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou. Namiesto toho sa NATO sústredí na dodávky zbraní Ukrajine a rozvoj sankčných opatrení voči Ruskej federácii, dodal generálny tajomník.
Stoltenberg tiež vyjadril názor, že "hrozí" provokácia zo strany Ruskej federácie na Ukrajine, čo môže byť "ospravedlnením konania" Moskvy voči kyjevským úradom. Podľa jeho názoru musia Rusko a Západ použiť „diplomatické spôsoby“ na zníženie miery napätia v regióne. Generálny tajomník NATO v tejto súvislosti pozitívne zhodnotil vyhlásenie britského premiéra Borisa Johnsona o jeho túžbe uskutočniť budúci týždeň telefonické rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
V poslednom čase sa v západných krajinách, ale aj v Kyjeve objavujú vyhlásenia o možnej ruskej invázii na Ukrajinu. Tlačový tajomník prezidenta Ruskej federácie Dmitrij Peskov označil takúto informáciu za prázdnu a neopodstatnenú eskaláciu napätia. Zdôraznil, že Rusko pre nikoho nepredstavuje žiadnu hrozbu. Peskov zároveň nevylúčil možnosť provokácií na ospravedlnenie takýchto vyhlásení a varoval, že najvážnejšie následky budú mať pokusy o použitie sily na vyriešenie krízy na juhovýchode Ukrajiny.
https://tass.ru/mezhdunarodnaya-panorama/13567039
Lavrov povedal, že NATO možno len ťažko nazvať obrannou alianciou
Ruský minister zahraničných vecí poznamenal, že Ruská federácia požiada NATO a OBSE o objasnenie implementácie bezpečnostných záväzkov
NATO nemožno považovať za obrannú alianciu vzhľadom na jej operácie v Juhoslávii, Líbyi a Afganistane. Uviedol to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v odpovedi na otázky z programu "Sunday Time" na Channel One.
"V odpovedi z Bruselu od [generálneho tajomníka NATO] Jensa Stoltenberga sa hrdo uvádza, že NATO je obranná aliancia. a ako sa správali v Afganistane," povedal.
Aliancia podľa ministra po skončení studenej vojny prestala byť vo svojej podstate obranná. "Keď prebiehala studená vojna a existoval Berlínsky múr, bolo jasné, aké územie treba brániť. Múr bol preč, v rámci OBSE sme hlásali večné priateľstvo, nedeliteľnosť bezpečnosti, solidaritu, zhodli sme sa, že nikto by mali posilniť svoju bezpečnosť na úkor ostatných – naďalej prijímajú krajiny,“ povedal Lavrov.
žiadosť NATO a OBSE
Ruská federácia posiela NATO a OBSE požiadavku, aby objasnili, či majú v úmysle splniť kľúčové bezpečnostné záväzky, uviedol minister.
„Dnes prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí posielame oficiálnu žiadosť našim kolegom v krajinách Aliancie a OBSE s urgentnou požiadavkou vysvetliť, ako mienia splniť povinnosť neposilňovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosť ostatných," povedal. „Ak to nemajú v úmysle, vysvetlite prečo. Toto bude kľúčová otázka pri určovaní našich ďalších návrhov, o ktorých budeme informovať ruského prezidenta Vladimira Putina."
Ruská bezpečnosť
Rusko nezostane v pozícii, kde je podkopaná jeho bezpečnosť, povedal Lavrov.
"Aj my máme svoje záujmy, faktory, život. Každý má nejaký. Po poučení z trpkej skúsenosti nechceme zostať v pozícii, kde je dennodenne narúšaná naša bezpečnosť," povedal.
Rusko si podľa Lavrova nerobí ilúzie a chce dobré, dokonca, vzájomne sa rešpektujúce, rovnocenné vzťahy s USA a ďalšími krajinami sveta. „Ruský prezident Vladimir Putin o tom hovoril s americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý na stretnutí v Ženeve v júni 2021 presne tento postoj potvrdil,“ dodal minister.
"V USA politiku 'robí' množstvo hráčov. Je tu neprehľadný systém, ktorý často robí z najdôležitejších otázok globálnej bezpečnosti a stability rukojemníkov vnútrostraníckych hier, záujmov senátora z jedného či druhého štátu." Každý zákon môže byť 'nabitý' nepodstatnými novelami. Sú tak zvyknutí žiť. Iným to však neuľahčuje," zdôraznil Lavrov.
"V USA sa voľby konajú každé dva roky. Aj na jeseň 2021 si povedali, že ich hlavnou úlohou začína príprava na jesennú kampaň 2022, budú voľby. Každé dva roky majú udalosti, ktoré sú dôležité pre budúcnosť Spojených štátov.Na medzinárodnej scéne sa odvolávajú na to, že tento faktor treba brať do úvahy,“ dodal šéf ruského ministerstva zahraničia.
Slová Západu
Rusko zo svojich chýb vie, akú hodnotu majú slová Západu, a bude sa od neho snažiť brať ohľad na svoje legitímne záujmy, povedal minister.
Podľa ministra má teraz Rusko vážne problémy, pretože Západ konal voči ruským záujmom neopatrne a nečestne. "Mohlo by to byť inak, ale história nemá žiadnu konjunktívnu náladu. Zmúdreli sme. Hovorí sa, že sa učíme len na vlastných chybách. Teraz vieme, akú hodnotu majú slová Západu," poznamenal Lavrov. "Budeme hľadať nielen uistenia, politické záväzky“ na papieri „ale aj právne záväzné záruky, ktoré by zaistili bezpečnosť na celom európskom kontinente s plným a rovnocenným zohľadnením legitímnych záujmov Ruskej federácie“.
Lavrov poznamenal, že vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi na začiatku 90. rokov sa zdali byť absolútne bez mráčika. "Nepochybne nastal "nálet" eufórie. Tým, ktorí určovali zahraničnú politiku, sa zdalo, že všetky problémy sa vyriešia automaticky, keďže Rusko sa stane súčasťou "civilizovaného "sveta, západnej kultúry, bezpečnostnej architektúry a dostane silnú podporu v r. rôznych oblastiach,“ dodal.šéf ruského ministerstva zahraničia.
Západ v tom čase podľa ministra posilnil svoje presvedčenie, že Rusko teraz pôjde kurzom, ktorý odzrkadľuje jeho záujmy, a to pokračovalo pomerne dlho aj v 90. rokoch. Ako však zdôraznil Lavrov, začiatkom roku 2000 Rusko obnovilo svoju historickú a národnú identitu. „Západ tomu začal venovať pozornosť a vyčítať, že Rusko sa vzďaľuje od ‚demokratických princípov‘,“ povedal.
„Míľnikom bol prejav [ruského prezidenta] Vladimira Putina v Mníchove v roku 2007. Séria publikácií sa objavila v amerických vedeckých, politologických časopisoch, kde autoritatívni autori upozorňujú na vyhlásenie Ruska v roku 2007 o tom, čo nahromadilo, a o rastúcom sklamaní z tohto postoja. Západu svojim záujmom. Priamo hovoria, že Putin vtedy nebol vypočutý,“ dodal šéf diplomatického oddelenia.
Ruské ministerstvo zahraničia 17. decembra minulého roku zverejnilo ruský návrh dohôd o bezpečnostných zárukách, ktoré Moskva očakáva od Washingtonu a NATO. Dve dohody – so Spojenými štátmi a členmi aliancie – zahŕňajú okrem iného odmietnutie rozšírenia NATO na východ, vrátane odmietnutia prijatia Ukrajiny do nej, ako aj zavedenie obmedzení nasadenia serióznych ofenzívnych zbraní, najmä jadrových. 26. januára USA a NATO poskytli Rusku svoju písomnú odpoveď na návrhy Moskvy týkajúce sa bezpečnostných záruk. Ako povedal vo štvrtok Lavrov, odpovede USA neobsahujú pozitívnu odpoveď na hlavnú otázku – neprípustnosť ďalšieho rozširovania NATO.
https://tass.ru/politika/13566865
Británia odmietla poslať svoje jednotky na Ukrajinu v prípade vojny
Britský minister zahraničných vecí Truss: Neexistuje žiadny scenár pre vyslanie britských vojakov na pomoc Ukrajincom
Je nepravdepodobné, že Spojené kráľovstvo pošle svoje jednotky na Ukrajinu v prípade vojny na území krajiny, uvádza agentúra Reuters slová britskej ministerky zahraničia Liz Trussovej.
Politička uviedla, že možnú ruskú inváziu na Ukrajinu považuje za veľmi pravdepodobnú, zdôraznila však, že neexistuje scenár vyslania britských vojakov na pomoc Ukrajincom.
„Ide o to, aby sme ukrajinským silám poskytli všetku potrebnú podporu, ktorú môžeme poskytnúť,“ povedal Truss.
Liz Trussová predtým obvinila ruské úrady z protiukrajinskej kampane a pokusu zatiahnuť Západ do vojny, ktorá podkopáva základy európskej bezpečnosti a ohrozuje demokratické úrady západných krajín. "Nehádame sa s ruským ľudom, ale s politikou ruských vodcov... Riskujú, že obyčajných ľudí v krajine zatiahnu do rozsiahleho konfliktu, podobného vojnám v Afganistane a Čečensku," napísal diplomat. op-ed pre The Telegraph.
V najbližších dňoch odcestujú Liz Truss a britský minister obrany Ben Wallace na rokovania do Moskvy. Britský premiér Johnson im dal pokyn, aby „zlepšili vzťahy s vládou prezidenta [Ruskej federácie Vladimira] Putina a podporili deeskaláciu“.
https://lenta.ru/news/2022/01/30/truss/
Stoltenberg poprel plány vyslať vojakov na Ukrajinu z dôvodu „hrozby“ Ruska
Generálny tajomník NATO Stoltenberg: Aliancia neplánuje poslať vojakov na Ukrajinu
NATO neplánuje poslať bojové jednotky na Ukrajinu kvôli „hrozbe invázie“ zo strany Ruska. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorého citovala agentúra Reuters.
Namiesto toho sa združenie sústredí na podporu Ukrajiny vrátane dodávok zbraní a vypracovania sankčných opatrení proti Rusku.
Zároveň americký prezident Joe Biden už skôr povedal, že má v úmysle v blízkej budúcnosti presunúť jednotky do východoeurópskych krajín NATO a ukrajinské ministerstvo obrany oznámilo príchod 45 amerických lietadiel s americkými zbraňami v hodnote 200 miliónov dolárov vrátane obrany. vybavenie: strelivo, protibatériové zbrane, protitankové zbrane, ručné zbrane. Rezort obrany okrem toho pripomenul, že aj vlády Poľska a pobaltských krajín sa rozhodli poskytnúť Ukrajine logistickú pomoc v roku 2022.
https://lenta.ru/news/2022/01/30/noplans/
**Stoltenberg povedal, že NATO nepozná skutočné zámery Ruskej federácie vo vzťahu k Ukrajine**
:D :D :D jjuuuj a to bolo kriku ešte včera :D alebo chystajú provokáciu ktorú chcú zhodiť na Rusko
Generálny tajomník aliancie zdôraznil, že organizácia neplánuje vyslať vojakov na Ukrajinu v prípade vojenského konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou.
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v nedeľu uviedol, že organizácia nevie, aké sú skutočné zámery ruskej vlády v súvislosti s Ukrajinou.
"Máme neistotu ohľadom ruských zámerov na Ukrajine," povedal v rozhovore pre British Broadcasting Corporation BBC, keď odpovedal na otázku, či je bezprostredná "hrozba ruskej invázie".
Stoltenberg zároveň zdôraznil, že aliancia neplánuje vyslať vojakov na Ukrajinu v prípade vojenského konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou. Namiesto toho sa NATO sústredí na dodávky zbraní Ukrajine a rozvoj sankčných opatrení voči Ruskej federácii, dodal generálny tajomník.
Stoltenberg tiež vyjadril názor, že "hrozí" provokácia zo strany Ruskej federácie na Ukrajine, čo môže byť "ospravedlnením konania" Moskvy voči kyjevským úradom. Podľa jeho názoru musia Rusko a Západ použiť „diplomatické spôsoby“ na zníženie miery napätia v regióne. Generálny tajomník NATO v tejto súvislosti pozitívne zhodnotil vyhlásenie britského premiéra Borisa Johnsona o jeho túžbe uskutočniť budúci týždeň telefonické rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
V poslednom čase sa v západných krajinách, ale aj v Kyjeve objavujú vyhlásenia o možnej ruskej invázii na Ukrajinu. Tlačový tajomník prezidenta Ruskej federácie Dmitrij Peskov označil takúto informáciu za prázdnu a neopodstatnenú eskaláciu napätia. Zdôraznil, že Rusko pre nikoho nepredstavuje žiadnu hrozbu. Peskov zároveň nevylúčil možnosť provokácií na ospravedlnenie takýchto vyhlásení a varoval, že najvážnejšie následky budú mať pokusy o použitie sily na vyriešenie krízy na juhovýchode Ukrajiny.
https://tass.ru/mezhdunarodnaya-panorama/13567039
**Lavrov povedal, že NATO možno len ťažko nazvať obrannou alianciou
**
Ruský minister zahraničných vecí poznamenal, že Ruská federácia požiada NATO a OBSE o objasnenie implementácie bezpečnostných záväzkov
NATO nemožno považovať za obrannú alianciu vzhľadom na jej operácie v Juhoslávii, Líbyi a Afganistane. Uviedol to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v odpovedi na otázky z programu "Sunday Time" na Channel One.
"V odpovedi z Bruselu od [generálneho tajomníka NATO] Jensa Stoltenberga sa hrdo uvádza, že NATO je obranná aliancia. a ako sa správali v Afganistane," povedal.
Aliancia podľa ministra po skončení studenej vojny prestala byť vo svojej podstate obranná. "Keď prebiehala studená vojna a existoval Berlínsky múr, bolo jasné, aké územie treba brániť. Múr bol preč, v rámci OBSE sme hlásali večné priateľstvo, nedeliteľnosť bezpečnosti, solidaritu, zhodli sme sa, že nikto by mali posilniť svoju bezpečnosť na úkor ostatných – naďalej prijímajú krajiny,“ povedal Lavrov.
žiadosť NATO a OBSE
Ruská federácia posiela NATO a OBSE požiadavku, aby objasnili, či majú v úmysle splniť kľúčové bezpečnostné záväzky, uviedol minister.
„Dnes prostredníctvom ministerstva zahraničných vecí posielame oficiálnu žiadosť našim kolegom v krajinách Aliancie a OBSE s urgentnou požiadavkou vysvetliť, ako mienia splniť povinnosť neposilňovať svoju bezpečnosť na úkor bezpečnosť ostatných," povedal. „Ak to nemajú v úmysle, vysvetlite prečo. Toto bude kľúčová otázka pri určovaní našich ďalších návrhov, o ktorých budeme informovať ruského prezidenta Vladimira Putina."
Ruská bezpečnosť
Rusko nezostane v pozícii, kde je podkopaná jeho bezpečnosť, povedal Lavrov.
"Aj my máme svoje záujmy, faktory, život. Každý má nejaký. Po poučení z trpkej skúsenosti nechceme zostať v pozícii, kde je dennodenne narúšaná naša bezpečnosť," povedal.
Rusko si podľa Lavrova nerobí ilúzie a chce dobré, dokonca, vzájomne sa rešpektujúce, rovnocenné vzťahy s USA a ďalšími krajinami sveta. „Ruský prezident Vladimir Putin o tom hovoril s americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý na stretnutí v Ženeve v júni 2021 presne tento postoj potvrdil,“ dodal minister.
"V USA politiku 'robí' množstvo hráčov. Je tu neprehľadný systém, ktorý často robí z najdôležitejších otázok globálnej bezpečnosti a stability rukojemníkov vnútrostraníckych hier, záujmov senátora z jedného či druhého štátu." Každý zákon môže byť 'nabitý' nepodstatnými novelami. Sú tak zvyknutí žiť. Iným to však neuľahčuje," zdôraznil Lavrov.
"V USA sa voľby konajú každé dva roky. Aj na jeseň 2021 si povedali, že ich hlavnou úlohou začína príprava na jesennú kampaň 2022, budú voľby. Každé dva roky majú udalosti, ktoré sú dôležité pre budúcnosť Spojených štátov.Na medzinárodnej scéne sa odvolávajú na to, že tento faktor treba brať do úvahy,“ dodal šéf ruského ministerstva zahraničia.
Slová Západu
Rusko zo svojich chýb vie, akú hodnotu majú slová Západu, a bude sa od neho snažiť brať ohľad na svoje legitímne záujmy, povedal minister.
Podľa ministra má teraz Rusko vážne problémy, pretože Západ konal voči ruským záujmom neopatrne a nečestne. "Mohlo by to byť inak, ale história nemá žiadnu konjunktívnu náladu. Zmúdreli sme. Hovorí sa, že sa učíme len na vlastných chybách. Teraz vieme, akú hodnotu majú slová Západu," poznamenal Lavrov. "Budeme hľadať nielen uistenia, politické záväzky“ na papieri „ale aj právne záväzné záruky, ktoré by zaistili bezpečnosť na celom európskom kontinente s plným a rovnocenným zohľadnením legitímnych záujmov Ruskej federácie“.
Lavrov poznamenal, že vzťahy medzi Ruskom a Spojenými štátmi na začiatku 90. rokov sa zdali byť absolútne bez mráčika. "Nepochybne nastal "nálet" eufórie. Tým, ktorí určovali zahraničnú politiku, sa zdalo, že všetky problémy sa vyriešia automaticky, keďže Rusko sa stane súčasťou "civilizovaného "sveta, západnej kultúry, bezpečnostnej architektúry a dostane silnú podporu v r. rôznych oblastiach,“ dodal.šéf ruského ministerstva zahraničia.
Západ v tom čase podľa ministra posilnil svoje presvedčenie, že Rusko teraz pôjde kurzom, ktorý odzrkadľuje jeho záujmy, a to pokračovalo pomerne dlho aj v 90. rokoch. Ako však zdôraznil Lavrov, začiatkom roku 2000 Rusko obnovilo svoju historickú a národnú identitu. „Západ tomu začal venovať pozornosť a vyčítať, že Rusko sa vzďaľuje od ‚demokratických princípov‘,“ povedal.
„Míľnikom bol prejav [ruského prezidenta] Vladimira Putina v Mníchove v roku 2007. Séria publikácií sa objavila v amerických vedeckých, politologických časopisoch, kde autoritatívni autori upozorňujú na vyhlásenie Ruska v roku 2007 o tom, čo nahromadilo, a o rastúcom sklamaní z tohto postoja. Západu svojim záujmom. Priamo hovoria, že Putin vtedy nebol vypočutý,“ dodal šéf diplomatického oddelenia.
Ruské ministerstvo zahraničia 17. decembra minulého roku zverejnilo ruský návrh dohôd o bezpečnostných zárukách, ktoré Moskva očakáva od Washingtonu a NATO. Dve dohody – so Spojenými štátmi a členmi aliancie – zahŕňajú okrem iného odmietnutie rozšírenia NATO na východ, vrátane odmietnutia prijatia Ukrajiny do nej, ako aj zavedenie obmedzení nasadenia serióznych ofenzívnych zbraní, najmä jadrových. 26. januára USA a NATO poskytli Rusku svoju písomnú odpoveď na návrhy Moskvy týkajúce sa bezpečnostných záruk. Ako povedal vo štvrtok Lavrov, odpovede USA neobsahujú pozitívnu odpoveď na hlavnú otázku – neprípustnosť ďalšieho rozširovania NATO.
https://tass.ru/politika/13566865
**Británia odmietla poslať svoje jednotky na Ukrajinu v prípade vojny**
Britský minister zahraničných vecí Truss: Neexistuje žiadny scenár pre vyslanie britských vojakov na pomoc Ukrajincom
Je nepravdepodobné, že Spojené kráľovstvo pošle svoje jednotky na Ukrajinu v prípade vojny na území krajiny, uvádza agentúra Reuters slová britskej ministerky zahraničia Liz Trussovej.
Politička uviedla, že možnú ruskú inváziu na Ukrajinu považuje za veľmi pravdepodobnú, zdôraznila však, že neexistuje scenár vyslania britských vojakov na pomoc Ukrajincom.
„Ide o to, aby sme ukrajinským silám poskytli všetku potrebnú podporu, ktorú môžeme poskytnúť,“ povedal Truss.
Liz Trussová predtým obvinila ruské úrady z protiukrajinskej kampane a pokusu zatiahnuť Západ do vojny, ktorá podkopáva základy európskej bezpečnosti a ohrozuje demokratické úrady západných krajín. "Nehádame sa s ruským ľudom, ale s politikou ruských vodcov... Riskujú, že obyčajných ľudí v krajine zatiahnu do rozsiahleho konfliktu, podobného vojnám v Afganistane a Čečensku," napísal diplomat. op-ed pre The Telegraph.
V najbližších dňoch odcestujú Liz Truss a britský minister obrany Ben Wallace na rokovania do Moskvy. Britský premiér Johnson im dal pokyn, aby „zlepšili vzťahy s vládou prezidenta [Ruskej federácie Vladimira] Putina a podporili deeskaláciu“.
https://lenta.ru/news/2022/01/30/truss/
**Stoltenberg poprel plány vyslať vojakov na Ukrajinu z dôvodu „hrozby“ Ruska**
Generálny tajomník NATO Stoltenberg: Aliancia neplánuje poslať vojakov na Ukrajinu
NATO neplánuje poslať bojové jednotky na Ukrajinu kvôli „hrozbe invázie“ zo strany Ruska. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorého citovala agentúra Reuters.
Namiesto toho sa združenie sústredí na podporu Ukrajiny vrátane dodávok zbraní a vypracovania sankčných opatrení proti Rusku.
Zároveň americký prezident Joe Biden už skôr povedal, že má v úmysle v blízkej budúcnosti presunúť jednotky do východoeurópskych krajín NATO a ukrajinské ministerstvo obrany oznámilo príchod 45 amerických lietadiel s americkými zbraňami v hodnote 200 miliónov dolárov vrátane obrany. vybavenie: strelivo, protibatériové zbrane, protitankové zbrane, ručné zbrane. Rezort obrany okrem toho pripomenul, že aj vlády Poľska a pobaltských krajín sa rozhodli poskytnúť Ukrajine logistickú pomoc v roku 2022.
https://lenta.ru/news/2022/01/30/noplans/
Upravené 30. 1. 2022 o 16:03