16 prijatých dokumentov: čím sa skončilo stretnutie Putina a Si Ťin-pchinga v Pekingu
Počas summitu lídrov Ruska a Číny bolo podpísaných 16 dokumentov vrátane spoločného vyhlásenia. Konkrétne sa v ňom uvádza, že vzťahy medzi Moskvou a Pekingom sú nadradené vojensko-politickým alianciám z čias studenej vojny, priateľstvo medzi krajinami nemá hranice a neexistujú zakázané zóny spolupráce. Podľa Vladimíra Putina rusko-čínske partnerstvo nadobudlo bezprecedentný charakter. Si Ťin-pching zároveň upozornil na posilnenie politickej a strategickej vzájomnej dôvery medzi Ruskou federáciou a Čínou. Okrem toho predseda ČĽR považuje ruské požiadavky na bezpečnostné záruky pre USA a NATO za spravodlivé, uviedol minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
V piatok 4. februára ruský prezident Vladimir Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching po rozhovoroch v Pekingu podpísali spoločné vyhlásenie „o medzinárodných vzťahoch vstupujúcich do novej éry a globálnom udržateľnom rozvoji“.
Ako vyplýva z dokumentu zverejneného na webe Kremľa: „Priateľstvo medzi oboma štátmi nemá hranice, neexistujú zakázané zóny v spolupráci, posilňovanie bilaterálnej strategickej spolupráce nie je namierené proti tretím krajinám, nie je ovplyvnené meniacim sa medzinárodným prostredím. a situačné zmeny v tretích krajinách.“
Upresňuje sa, že rusko-čínske vzťahy nového typu sú nadradené vojensko-politickým alianciám studenej vojny. Krajiny sú zároveň proti návratu medzinárodných vzťahov do stavu konfrontácie veľkých mocností, keď sa slabí stávajú korisťou silných, presadzujú vytvorenie nového typu vzťahov medzi svetovými mocnosťami založených na vzájomnom rešpekte a rešpekte. vzájomne výhodnú spoluprácu.
„Svet dnes prechádza obrovskými zmenami, ľudstvo vstupuje do novej éry rýchleho rozvoja a rozsiahlych transformácií. Rozvíjajú sa procesy a javy ako multipolarita, ekonomická globalizácia, informatizácia spoločnosti, kultúrna diverzita, transformácia systému globálneho riadenia a svetového poriadku, zvyšuje sa prepojenosť a závislosť štátov, formuje sa trend prerozdeľovania rovnováhy svetových síl, požiadavka svetového spoločenstva na vedenie v záujme mierového a progresívneho rozvoja rastie,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Je potrebné poznamenať, že Moskva a Peking sú hlboko znepokojené vážnymi výzvami v oblasti medzinárodnej bezpečnosti. V tejto súvislosti sú strany proti ďalšiemu rozširovaniu NATO, vytváraniu štruktúr uzavretého bloku v ázijsko-tichomorskom regióne, najmä „majú obavy z vytvorenia bezpečnostného partnerstva zo strany Spojených štátov, Veľkej Británie a Austrálie“ (AUKUS).
„Čínska strana berie s porozumením a podporuje návrhy predložené Ruskou federáciou na vytvorenie dlhodobých právne záväzných bezpečnostných záruk v Európe,“ zdôrazňuje dokument.
Rusko a Čína sú tiež proti politike sily, šikanovaniu, jednostranným sankciám, prístupom a protekcionizmu.
Lídri krajín sú tiež jednotní v chápaní toho, že demokracia je univerzálna hodnota, a nie výsada jednotlivých štátov. Ochrana demokracie a ľudských práv by zároveň nemala byť využívaná ako nástroj nátlaku na iné krajiny: „Strany vystupujú proti zneužívaniu demokratických hodnôt, zasahovaniu do vnútorných záležitostí suverénnych štátov pod zámienkou ochrany demokracie. a ľudské práva, ako aj proti pokusom vyvolať rozkol a konfrontáciu vo svete.“
Okrem toho bolo počas návštevy Vladimíra Putina v Pekingu schválených 11 medzivládnych a medzirezortných dokumentov, ako aj štyri obchodné zmluvy.
Najmä Ministerstvo hospodárskeho rozvoja Ruskej federácie a Ministerstvo obchodu ČĽR prijali spoločné vyhlásenie o ukončení prác na vypracovaní plánu rozvoja dvojstranného obchodu s tovarom a službami. Podpísali aj memorandum o vzájomnom porozumení v otázke prehlbovania investičnej spolupráce v oblasti trvalo udržateľného (zeleného) rozvoja.
Federálna colná služba Ruska a Hlavná colná správa Čínskej ľudovej republiky podpísali protokol o vzájomnom uznávaní štatútu schváleného hospodárskeho subjektu.
Okrem toho lídri Gazpromu a Rosneftu podpísali zmluvy s China National Petroleum Corporation (CNPC).
Gazprom a CNPC tak uzavreli dlhodobú zmluvu o predaji a nákupe zemného plynu pozdĺž trasy na Ďaleký východ. Vďaka tejto dohode vzrastie objem dodávok ruského plynu do Číny o 10 miliárd metrov kubických ročne a celkovo dosiahne 48 miliárd metrov kubických ročne (vrátane dodávok cez plynovod Power of Siberia). Podľa Alexeyho Millera druhá dohoda o plyne s Čínou svedčí „o najvyššej úrovni vzájomnej dôvery a partnerstva“.
Rosnefť sa zasa dohodla s CNPC na spolupráci v oblasti nízkouhlíkového rozvoja.
"Bezprecedentná úroveň vzťahu"
Vzťahy medzi Moskvou a Pekingom dosiahli „bezprecedentnú“ úroveň. Vladimir Putin to povedal počas stretnutia so Si Ťin-pchingom.
„Pokiaľ ide o naše bilaterálne vzťahy, rozvíjajú sa, skutočne progresívne, v duchu priateľstva a strategického partnerstva. Nadobudli skutočne bezprecedentný charakter a sú príkladom dôstojných vzťahov, ktoré si navzájom pomáhajú rozvíjať sa a zároveň sa podporujú v rozvoji,“ povedal Putin.
Podľa jeho slov boli on a Si Ťin-pching za posledné dva roky vždy v kontakte, a to aj napriek tomu, že nebolo možné uskutočniť osobné stretnutia: „Najdôležitejšie je, že sme podporili úsilie našich tímov takmer vo všetkých oblastiach. .“
Si Ťin-pching zase poznamenal, že „politická a strategická vzájomná dôvera je čoraz silnejšia“ medzi krajinami. Rusko a Čína podľa neho vynakladajú „neúnavné úsilie“ o udržateľný rozvoj bilaterálnych vzťahov a odhodlane chránia svoje základné záujmy.
„Spoločným úsilím (krajiny) implementujú skutočný multilateralizmus, podporujú skutočného demokratického ducha a slúžia ako spoľahlivá podpora pre zjednotenie sveta pri prekonávaní kríz a ochrane rovnosti,“ zdôraznil čínsky prezident.
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov označil stretnutie Vladimíra Putina a Si Ťin-pchinga za "veľmi vrúcne, konštruktívne, partnerské, spriaznené a veľmi vecné". Dôraz počas rokovaní v rozšírenom formáte bol kladený na bilaterálne vzťahy a obchodnú a hospodársku spoluprácu.
Podľa neho potom hlavy štátov pokračovali v komunikácii tête-à-tête na pracovnom obede, pričom podrobne rozoberali medzinárodné otázky, bezpečnostné záruky a regionálne problémy.
Hlavná pozornosť na rozhovoroch bola venovaná napätiu, ktoré Západ zámerne eskaluje okolo Ruskej federácie a Číny. Povedal to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov po stretnutí Vladimira Putina a Si Ťin-pchinga.
"Prezident Ruska opäť načrtol našu líniu pri rokovaniach s Američanmi a NATO o potrebe vypracovať jasné bezpečnostné záruky na európskom kontinente," povedal. "Prezident ČĽR opätovne potvrdil svoju podporu ruskej línii v tejto otázke a zdôraznil, že je odrazom spravodlivých ambícií ruského štátu a ruského ľudu."
Celkovo rozhovory medzi Vladimirom Putinom a Si Ťin-pchingom trvali viac ako dve a pol hodiny.
https://russian.rt.com/world/article/957208-putin-pekin-peregovory-si-czinpin
**16 prijatých dokumentov: čím sa skončilo stretnutie Putina a Si Ťin-pchinga v Pekingu**
Počas summitu lídrov Ruska a Číny bolo podpísaných 16 dokumentov vrátane spoločného vyhlásenia. Konkrétne sa v ňom uvádza, že vzťahy medzi Moskvou a Pekingom sú nadradené vojensko-politickým alianciám z čias studenej vojny, priateľstvo medzi krajinami nemá hranice a neexistujú zakázané zóny spolupráce. Podľa Vladimíra Putina rusko-čínske partnerstvo nadobudlo bezprecedentný charakter. Si Ťin-pching zároveň upozornil na posilnenie politickej a strategickej vzájomnej dôvery medzi Ruskou federáciou a Čínou. Okrem toho predseda ČĽR považuje ruské požiadavky na bezpečnostné záruky pre USA a NATO za spravodlivé, uviedol minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
V piatok 4. februára ruský prezident Vladimir Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching po rozhovoroch v Pekingu podpísali spoločné vyhlásenie „o medzinárodných vzťahoch vstupujúcich do novej éry a globálnom udržateľnom rozvoji“.
_Ako vyplýva z dokumentu zverejneného na webe Kremľa: „Priateľstvo medzi oboma štátmi nemá hranice, neexistujú zakázané zóny v spolupráci, posilňovanie bilaterálnej strategickej spolupráce nie je namierené proti tretím krajinám, nie je ovplyvnené meniacim sa medzinárodným prostredím. a situačné zmeny v tretích krajinách.“_
Upresňuje sa, že rusko-čínske vzťahy nového typu sú nadradené vojensko-politickým alianciám studenej vojny. Krajiny sú zároveň proti návratu medzinárodných vzťahov do stavu konfrontácie veľkých mocností, keď sa slabí stávajú korisťou silných, presadzujú vytvorenie nového typu vzťahov medzi svetovými mocnosťami založených na vzájomnom rešpekte a rešpekte. vzájomne výhodnú spoluprácu.
„Svet dnes prechádza obrovskými zmenami, ľudstvo vstupuje do novej éry rýchleho rozvoja a rozsiahlych transformácií. Rozvíjajú sa procesy a javy ako multipolarita, ekonomická globalizácia, informatizácia spoločnosti, kultúrna diverzita, transformácia systému globálneho riadenia a svetového poriadku, zvyšuje sa prepojenosť a závislosť štátov, formuje sa trend prerozdeľovania rovnováhy svetových síl, požiadavka svetového spoločenstva na vedenie v záujme mierového a progresívneho rozvoja rastie,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Je potrebné poznamenať, že Moskva a Peking sú hlboko znepokojené vážnymi výzvami v oblasti medzinárodnej bezpečnosti. V tejto súvislosti sú strany proti ďalšiemu rozširovaniu NATO, vytváraniu štruktúr uzavretého bloku v ázijsko-tichomorskom regióne, najmä „majú obavy z vytvorenia bezpečnostného partnerstva zo strany Spojených štátov, Veľkej Británie a Austrálie“ (AUKUS).
„Čínska strana berie s porozumením a podporuje návrhy predložené Ruskou federáciou na vytvorenie dlhodobých právne záväzných bezpečnostných záruk v Európe,“ zdôrazňuje dokument.
Rusko a Čína sú tiež proti politike sily, šikanovaniu, jednostranným sankciám, prístupom a protekcionizmu.
Lídri krajín sú tiež jednotní v chápaní toho, že demokracia je univerzálna hodnota, a nie výsada jednotlivých štátov. Ochrana demokracie a ľudských práv by zároveň nemala byť využívaná ako nástroj nátlaku na iné krajiny: „Strany vystupujú proti zneužívaniu demokratických hodnôt, zasahovaniu do vnútorných záležitostí suverénnych štátov pod zámienkou ochrany demokracie. a ľudské práva, ako aj proti pokusom vyvolať rozkol a konfrontáciu vo svete.“
Okrem toho bolo počas návštevy Vladimíra Putina v Pekingu schválených 11 medzivládnych a medzirezortných dokumentov, ako aj štyri obchodné zmluvy.
Najmä Ministerstvo hospodárskeho rozvoja Ruskej federácie a Ministerstvo obchodu ČĽR prijali spoločné vyhlásenie o ukončení prác na vypracovaní plánu rozvoja dvojstranného obchodu s tovarom a službami. Podpísali aj memorandum o vzájomnom porozumení v otázke prehlbovania investičnej spolupráce v oblasti trvalo udržateľného (zeleného) rozvoja.
Federálna colná služba Ruska a Hlavná colná správa Čínskej ľudovej republiky podpísali protokol o vzájomnom uznávaní štatútu schváleného hospodárskeho subjektu.
Okrem toho lídri Gazpromu a Rosneftu podpísali zmluvy s China National Petroleum Corporation (CNPC).
Gazprom a CNPC tak uzavreli dlhodobú zmluvu o predaji a nákupe zemného plynu pozdĺž trasy na Ďaleký východ. Vďaka tejto dohode vzrastie objem dodávok ruského plynu do Číny o 10 miliárd metrov kubických ročne a celkovo dosiahne 48 miliárd metrov kubických ročne (vrátane dodávok cez plynovod Power of Siberia). Podľa Alexeyho Millera druhá dohoda o plyne s Čínou svedčí „o najvyššej úrovni vzájomnej dôvery a partnerstva“.
Rosnefť sa zasa dohodla s CNPC na spolupráci v oblasti nízkouhlíkového rozvoja.
** "Bezprecedentná úroveň vzťahu"**
Vzťahy medzi Moskvou a Pekingom dosiahli „bezprecedentnú“ úroveň. Vladimir Putin to povedal počas stretnutia so Si Ťin-pchingom.
„Pokiaľ ide o naše bilaterálne vzťahy, rozvíjajú sa, skutočne progresívne, v duchu priateľstva a strategického partnerstva. Nadobudli skutočne bezprecedentný charakter a sú príkladom dôstojných vzťahov, ktoré si navzájom pomáhajú rozvíjať sa a zároveň sa podporujú v rozvoji,“ povedal Putin.
Podľa jeho slov boli on a Si Ťin-pching za posledné dva roky vždy v kontakte, a to aj napriek tomu, že nebolo možné uskutočniť osobné stretnutia: „Najdôležitejšie je, že sme podporili úsilie našich tímov takmer vo všetkých oblastiach. .“
Si Ťin-pching zase poznamenal, že „politická a strategická vzájomná dôvera je čoraz silnejšia“ medzi krajinami. Rusko a Čína podľa neho vynakladajú „neúnavné úsilie“ o udržateľný rozvoj bilaterálnych vzťahov a odhodlane chránia svoje základné záujmy.
„Spoločným úsilím (krajiny) implementujú skutočný multilateralizmus, podporujú skutočného demokratického ducha a slúžia ako spoľahlivá podpora pre zjednotenie sveta pri prekonávaní kríz a ochrane rovnosti,“ zdôraznil čínsky prezident.
Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov označil stretnutie Vladimíra Putina a Si Ťin-pchinga za "veľmi vrúcne, konštruktívne, partnerské, spriaznené a veľmi vecné". Dôraz počas rokovaní v rozšírenom formáte bol kladený na bilaterálne vzťahy a obchodnú a hospodársku spoluprácu.
Podľa neho potom hlavy štátov pokračovali v komunikácii tête-à-tête na pracovnom obede, pričom podrobne rozoberali medzinárodné otázky, bezpečnostné záruky a regionálne problémy.
Hlavná pozornosť na rozhovoroch bola venovaná napätiu, ktoré Západ zámerne eskaluje okolo Ruskej federácie a Číny. Povedal to ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov po stretnutí Vladimira Putina a Si Ťin-pchinga.
"Prezident Ruska opäť načrtol našu líniu pri rokovaniach s Američanmi a NATO o potrebe vypracovať jasné bezpečnostné záruky na európskom kontinente," povedal. "Prezident ČĽR opätovne potvrdil svoju podporu ruskej línii v tejto otázke a zdôraznil, že je odrazom spravodlivých ambícií ruského štátu a ruského ľudu."
Celkovo rozhovory medzi Vladimirom Putinom a Si Ťin-pchingom trvali viac ako dve a pol hodiny.
https://russian.rt.com/world/article/957208-putin-pekin-peregovory-si-czinpin
