Mám dokončený preklad knihy "Od korporatívnosti k súbornosti" a čoskoro ju plánujem zverejniť jednak vcelku v elektronickej podobe, ale tiež ako seriál po kúskoch na partnerskom webe KOB-forum.eu. Momentálne ešte celý text kontrolujem.
Padla mi do oka práve táto pasáž:
"Okrem nich existujú aj ľudia, pre ktorých sa najhlavnejšou v materiáloch KSB stala povinnosť stať sa Človekom (nositeľom Ľudského režimu psychiky a námestníkom Božím na Zemi) a pomôcť v tejto úlohe aj iným.
Táto okolnosť kvalitatívne mení celý charakter osvojenia KSB spoločnosťou — „mysticky“ znemožňuje jej „osvojenie“ za účelom zneužívania na mamonársko-spotrebiteľskú činnosť. Je to tým, že v každom sociálne podmienenom egregore (v zmysle jeho informačno-algoritmickej náplne) je každý jedinec, ktorý hoc aj dočasne prebýva v Ľudskom režime psychiky, držiteľom hierarchicky vyššieho statusu vo vzťahu k ostatným subjektom s neľudskými typmi režimu psychiky, nech by už disponovali akýmikoľvek znalosťami, zručnosťami a osobnými vlastnosťami, vrátane veľmi silnej vôle . Inými slovami, práve nositelia Ľudského režimu psychiky majú rozhodujúci vplyv na algoritmiku kolektívnej psychiky, jak v jej vnútrosociálnych prejavoch, tak aj pri jej súčinnosti s algoritmikou prírodných procesov."
Aj pri tejto pasáži som si uvedomil, že tá prevaha Ľudského typu psychiky nad ostatnými typmi nielen v egregore KSB, ale aj v iných egregoroch, nevzniká automaticky sama od seba. Ona najprv existuje len ako potenciál a záleží len na človeku samom, či sa ho chopí a adekvátne ho rozvinie.
Vysvetlím to. Koľkokrát sa stáva, že ak sa v nejakom kolektíve, spoločenstve, ktoré nie je práve pravdoverné, postaví do popredia nejaký dobrý človek a bude mať snahu tam zaviesť spravodlivosť a poriadky, tak samotný egregor cez svojich poskokov sa ho bude snažiť z toho spoločenstva vyštvať, vypudiť, niečo si na neho vymyslí a ešte poštve na neho dav. Koľko dobrých ľudí a svätých bolo zabitých...
Tá hierarchická prevaha spočíva v inom. V ľudskom režime psychiky sa človek opiera vo svojom konaní o Boha; s ním konzultuje svoje plány, spôsoby a prostriedky riadenia, prosí o Rozlíšenie, prosí o pomoc v rozvoji schopností a zručností, ktoré by mu dali prevahu v riadení situácie nad odporcami... Prosí o múdrosť, intuíciu, schopnosť predvídať... Toto je práve ten potenciál, ktorý musí človek vhodne uchopiť a začať ho používať. Takýmto spôsobom sa človek stáva zástupcom Boha na zemi a riadi z vyššieho hierarchického stupňa, vďaka čomu získava prevahu nad odporcami. HNR je tu človeku dialektickým partnerom, trénerom, učiteľom pravdy, ktorý pomáha človeku získať prevahu nad odporcami, a všetko to záleží od toho, o čo človek vlastne prosí, aké kladie otázky sebe i HNR. Aká otázka, taká odpoveď! Taký výsledok riadenia!
Ak by to všetko bolo tak jednoduché, že stačí len dosiahnuť Ľudský typ psychiky, alebo nasadnúť na správnu koncepciu (bližšiu k Božiemu Zámeru) a Boh automaticky začne makať za človeka, chrániť ho a chrániť koncepciu pred odporcami, tak by sa dnes pán Veličko nemusel sťažovať, že je len plno tárajov medzi prívržencami KSB a súbornosť ako takú nikde nevidí. Ak by mal Ľudský typ psychiky, a automaticky by to stačilo na prevahu nad ostatnými ľuďmi a egregormi v spoločnosti, tak by nevznikol rozkol v konceptuálnom hnutí, a problém s Pjakinom by sa vyriešil sám pomerne rýchlo.
Preto vravím, tá riadiaca prevaha v ľudských vzťahoch a egregoroch vzniká na základe toho, ako človek pracuje s HNR. Človek a HNR sú predurčení byť tandemovými partnermi (veď človek sa má stať námestníkom HNR). Samotné riadenie života a okolností necháva HNR na samom človeku, ale efektivita riadenia závisí od spolupráce človeka s HNR. Od toho ako efektívne sa učí, a akým metódam a prostriedkom dáva prednosť.
Je to ako škola riadenia pre samoukov, kde učiteľ HNR iba odpovedá na otázky človeka, a z nich sa človek učí riadiť život. Preto platí "Aká otázka, taká odpoveď! a také riadenie!". Práve od toho, akú človek zvolí metodológiu pri spolupráci s Bohom, bude závisieť, či sa človek stane "úspešným manažérom života" alebo neúspešným, čí ho odporcovia rozdupú (skončí ako svätec na hranici) alebo či bude schopný zaradiť dav do svojej koncepcie riadenia, a bude vždy o pár krokov vpredu. Šalamún zvládol tento dialóg s Bohom bravúrne, a preto sa stal múdrym a úspešným kráľom, a nie svätým mučeníkom.
Mám dokončený preklad knihy "Od korporatívnosti k súbornosti" a čoskoro ju plánujem zverejniť jednak vcelku v elektronickej podobe, ale tiež ako seriál po kúskoch na partnerskom webe KOB-forum.eu. Momentálne ešte celý text kontrolujem.
Padla mi do oka práve táto pasáž:
"Okrem nich existujú aj ľudia, pre ktorých sa najhlavnejšou v materiáloch KSB stala povinnosť stať sa Človekom (nositeľom Ľudského režimu psychiky a námestníkom Božím na Zemi) a pomôcť v tejto úlohe aj iným.
Táto okolnosť kvalitatívne mení celý charakter osvojenia KSB spoločnosťou — „mysticky“ znemožňuje jej „osvojenie“ za účelom zneužívania na mamonársko-spotrebiteľskú činnosť. Je to tým, že v každom sociálne podmienenom egregore (v zmysle jeho informačno-algoritmickej náplne) je každý jedinec, ktorý hoc aj dočasne prebýva v Ľudskom režime psychiky, držiteľom hierarchicky vyššieho statusu vo vzťahu k ostatným subjektom s neľudskými typmi režimu psychiky, nech by už disponovali akýmikoľvek znalosťami, zručnosťami a osobnými vlastnosťami, vrátane veľmi silnej vôle . Inými slovami, práve nositelia Ľudského režimu psychiky majú rozhodujúci vplyv na algoritmiku kolektívnej psychiky, jak v jej vnútrosociálnych prejavoch, tak aj pri jej súčinnosti s algoritmikou prírodných procesov."
Aj pri tejto pasáži som si uvedomil, že tá prevaha Ľudského typu psychiky nad ostatnými typmi nielen v egregore KSB, ale aj v iných egregoroch, nevzniká automaticky sama od seba. Ona najprv existuje len ako potenciál a záleží len na človeku samom, či sa ho chopí a adekvátne ho rozvinie.
Vysvetlím to. Koľkokrát sa stáva, že ak sa v nejakom kolektíve, spoločenstve, ktoré nie je práve pravdoverné, postaví do popredia nejaký dobrý človek a bude mať snahu tam zaviesť spravodlivosť a poriadky, tak samotný egregor cez svojich poskokov sa ho bude snažiť z toho spoločenstva vyštvať, vypudiť, niečo si na neho vymyslí a ešte poštve na neho dav. Koľko dobrých ľudí a svätých bolo zabitých...
Tá hierarchická prevaha spočíva v inom. V ľudskom režime psychiky sa človek opiera vo svojom konaní o Boha; s ním konzultuje svoje plány, spôsoby a prostriedky riadenia, prosí o Rozlíšenie, prosí o pomoc v rozvoji schopností a zručností, ktoré by mu dali prevahu v riadení situácie nad odporcami... Prosí o múdrosť, intuíciu, schopnosť predvídať... Toto je práve ten potenciál, ktorý musí človek vhodne uchopiť a začať ho používať. Takýmto spôsobom sa človek stáva zástupcom Boha na zemi a riadi z vyššieho hierarchického stupňa, vďaka čomu získava prevahu nad odporcami. HNR je tu človeku dialektickým partnerom, trénerom, učiteľom pravdy, ktorý pomáha človeku získať prevahu nad odporcami, a všetko to záleží od toho, o čo človek vlastne prosí, aké kladie otázky sebe i HNR. Aká otázka, taká odpoveď! Taký výsledok riadenia!
Ak by to všetko bolo tak jednoduché, že stačí len dosiahnuť Ľudský typ psychiky, alebo nasadnúť na správnu koncepciu (bližšiu k Božiemu Zámeru) a Boh automaticky začne makať za človeka, chrániť ho a chrániť koncepciu pred odporcami, tak by sa dnes pán Veličko nemusel sťažovať, že je len plno tárajov medzi prívržencami KSB a súbornosť ako takú nikde nevidí. Ak by mal Ľudský typ psychiky, a automaticky by to stačilo na prevahu nad ostatnými ľuďmi a egregormi v spoločnosti, tak by nevznikol rozkol v konceptuálnom hnutí, a problém s Pjakinom by sa vyriešil sám pomerne rýchlo.
Preto vravím, tá riadiaca prevaha v ľudských vzťahoch a egregoroch vzniká na základe toho, ako človek pracuje s HNR. Človek a HNR sú predurčení byť tandemovými partnermi (veď človek sa má stať námestníkom HNR). Samotné riadenie života a okolností necháva HNR na samom človeku, ale efektivita riadenia závisí od spolupráce človeka s HNR. Od toho ako efektívne sa učí, a akým metódam a prostriedkom dáva prednosť.
Je to ako škola riadenia pre samoukov, kde učiteľ HNR iba odpovedá na otázky človeka, a z nich sa človek učí riadiť život. Preto platí "Aká otázka, taká odpoveď! a také riadenie!". Práve od toho, akú človek zvolí metodológiu pri spolupráci s Bohom, bude závisieť, či sa človek stane "úspešným manažérom života" alebo neúspešným, čí ho odporcovia rozdupú (skončí ako svätec na hranici) alebo či bude schopný zaradiť dav do svojej koncepcie riadenia, a bude vždy o pár krokov vpredu. Šalamún zvládol tento dialóg s Bohom bravúrne, a preto sa stal múdrym a úspešným kráľom, a nie svätým mučeníkom.
Upravené 8. 2. 2022 o 13:53