Už v detstve som bol veľkým milovníkom kníh, ponorený do virtuálneho sveta kníh ma oslobodzovalo od neutešenej reality. Už vtedy mi mnohé fakty nesedeli s proklamovanými tézami, ani v škole som sa nedozvedel ako to v skutočnosti je. Všetky tie tajomstvá a "nevysvetliteľné skutočnosti" vo mne umocňovali správny pocit, že niekto v pozadí nechce, aby sme poznali istinu, ale že je v koncoch so svojou demagógiou, nakoľko tieto "anomálie" práve poukazovali na slabosti jeho podvrhov. Cez diela Velikovského, Dänikena, Buttlara som sa dostal k faktom, ktoré neboli vysvetlené a ktoré sa oficiálna veda obchádzala prísnym mlčaním.
Už v dobách rozvinutého socializmu som pochopil, že ani očkovanie nie je bez rizík, kto ma pozná osobne vie, že mi pár dní po očkovaní zomrel nevinný brat. Ale o tom sa vtedy nesmelo hovoriť, aj keď lekári to vedeli.
Aj keď som bol veľmi silný ateista, cítil som, že niečo je medzi nebom a zemou a aj keď som nechcel pripustiť do toho boha, tak veľmi vo mne zarezonovalo poznanie, že na sklonku života sa z Einsteina stal veriaci človek. V podstate pri hodnotení svojho doterajšieho života a nech to bolo v dobrom, či zlom si uvedomujem, že vždy stál pri mne, že ma má v podstate rád lebo mi postavil do života také situácie a okolnosti, ktoré mi umožnili ľudsky rásť.
Profesne som sa dostal k spracovávaniu informácii vo veľkom rozsahu, tam som sa naučil hľadať fakty v podstate v kope mediálneho bordelu. V tej dobe prišlo aj k pádu dvojičiek, ktoré som takisto musel vyhodnocovať, doteraz si pamätám tie zmätočné informácie a hlavne fakt, že v prvým pár minútach sa človek dozvie viac, ako nasledovných desiatok rokov. Pretože cenzúra a možnosť úniku podstatných informácii aj pri extrémnom pokrytí spravodajských operácií má vtedy slabiny v podobe náhodných svedkov a nelogických vysvetlení očividných faktov. V mene "boja proti terorizmu" to zaklincovali páni z trojpísmenkovej agentúry malobritánie, ktorí prišli vybrakovať naše databázy a vtedy mi už svietila trvalá kontrolka o účelnosti akcie. V tej chvíli som pochopil, že otvorený boj elít proti ľudstvu opäť započal.
K DVTR som sa dostal veľkou okľukou, dlhé roky som sledoval zvedavca, ale Stwora si to u mňa pokašľal, keď sa ľudsky potento a udal polícii IP adresy pre ne záujmových osôb. Vtedy som náhodou naďabil na levanet a už to šlo potom rýchlou cestou na starú vodu.
Stará aj nová voda dopĺňajú mozaiku mojich znalostí, predsalen človek nemá toľko času aby sa prehrabával denne tonami nových správ a tu sa spravidla dozviem to podstatné. A viem, že nie som so svojim názorom na svet, jeho riadenie sám, lebo otvárať oči ľuďom okolo je to najťažšie, čo som si mohol v živote naložiť. Presne podľa toho citátu, že nie je ťažké človeka oklamať, ale presvedčiť ho, že bol oklamaný. Vidím to v svojej rodine, svojom okolí, ale nevzdávam to a ani nie som tak skeptický, lebo vždy som objavil pár spriaznených ľudí, aj medzi omladinou, ktorí vedia a vedeli, ktorá bije. A to aj bez znalosti DVTR či KSB.
Už v detstve som bol veľkým milovníkom kníh, ponorený do virtuálneho sveta kníh ma oslobodzovalo od neutešenej reality. Už vtedy mi mnohé fakty nesedeli s proklamovanými tézami, ani v škole som sa nedozvedel ako to v skutočnosti je. Všetky tie tajomstvá a "nevysvetliteľné skutočnosti" vo mne umocňovali správny pocit, že niekto v pozadí nechce, aby sme poznali istinu, ale že je v koncoch so svojou demagógiou, nakoľko tieto "anomálie" práve poukazovali na slabosti jeho podvrhov. Cez diela Velikovského, Dänikena, Buttlara som sa dostal k faktom, ktoré neboli vysvetlené a ktoré sa oficiálna veda obchádzala prísnym mlčaním.
Už v dobách rozvinutého socializmu som pochopil, že ani očkovanie nie je bez rizík, kto ma pozná osobne vie, že mi pár dní po očkovaní zomrel nevinný brat. Ale o tom sa vtedy nesmelo hovoriť, aj keď lekári to vedeli.
Aj keď som bol veľmi silný ateista, cítil som, že niečo je medzi nebom a zemou a aj keď som nechcel pripustiť do toho boha, tak veľmi vo mne zarezonovalo poznanie, že na sklonku života sa z Einsteina stal veriaci človek. V podstate pri hodnotení svojho doterajšieho života a nech to bolo v dobrom, či zlom si uvedomujem, že vždy stál pri mne, že ma má v podstate rád lebo mi postavil do života také situácie a okolnosti, ktoré mi umožnili ľudsky rásť.
Profesne som sa dostal k spracovávaniu informácii vo veľkom rozsahu, tam som sa naučil hľadať fakty v podstate v kope mediálneho bordelu. V tej dobe prišlo aj k pádu dvojičiek, ktoré som takisto musel vyhodnocovať, doteraz si pamätám tie zmätočné informácie a hlavne fakt, že v prvým pár minútach sa človek dozvie viac, ako nasledovných desiatok rokov. Pretože cenzúra a možnosť úniku podstatných informácii aj pri extrémnom pokrytí spravodajských operácií má vtedy slabiny v podobe náhodných svedkov a nelogických vysvetlení očividných faktov. V mene "boja proti terorizmu" to zaklincovali páni z trojpísmenkovej agentúry malobritánie, ktorí prišli vybrakovať naše databázy a vtedy mi už svietila trvalá kontrolka o účelnosti akcie. V tej chvíli som pochopil, že otvorený boj elít proti ľudstvu opäť započal.
K DVTR som sa dostal veľkou okľukou, dlhé roky som sledoval zvedavca, ale Stwora si to u mňa pokašľal, keď sa ľudsky potento a udal polícii IP adresy pre ne záujmových osôb. Vtedy som náhodou naďabil na levanet a už to šlo potom rýchlou cestou na starú vodu.
Stará aj nová voda dopĺňajú mozaiku mojich znalostí, predsalen človek nemá toľko času aby sa prehrabával denne tonami nových správ a tu sa spravidla dozviem to podstatné. A viem, že nie som so svojim názorom na svet, jeho riadenie sám, lebo otvárať oči ľuďom okolo je to najťažšie, čo som si mohol v živote naložiť. Presne podľa toho citátu, že nie je ťažké človeka oklamať, ale presvedčiť ho, že bol oklamaný. Vidím to v svojej rodine, svojom okolí, ale nevzdávam to a ani nie som tak skeptický, lebo vždy som objavil pár spriaznených ľudí, aj medzi omladinou, ktorí vedia a vedeli, ktorá bije. A to aj bez znalosti DVTR či KSB.
Prostě jsem se jakýmkoli rozhovorům na jiné než marginální téma vyhýbal a v nouzi jsem rozhovor stočil jinam.
takže 30 let je dost a upřímně jsem už unavený,a od roku 2014 jsem sám sobě slíbil že už nikoho nebudu přesvědčovat,každý je pro sebe o svoji blízké odpovědný.
tak jsem ji říkal že bohužel vítejte v devadesátých letech Balkánu a nebo Ruska že když babička dostala důchod tak ráno měl hodnotu 30 DEM a dopoledne už 20 DEM v dynarech tak mě stejně nechápala.
