Videl som príspevok od @constanze, kde bolo uvedené "uz zacinam mit pocit, ze jsem blazen."
Nuž včera som mal debatu u kamaráta, ktorý má samozrejme iné názory ako ja, a tam padla z úst jeho ženy veta "Putina treba zabiť". Nuž čo na to povedať. Dá sa reagovať dvoma spôsobmi.
- Hysterická reaksia, neovládnutie svojích emócií, výbuch, hádka a následný odchod z návštevy.
- Uvedomenie si nedostatočného chápania reality dotyčnej osoby a skomentovanie "nikoho nebudeme zabíjať, ľudia majú rôzne názory, tomu sa hovorí sloboda".
Áno vo všeobecnosti som si všimol, že téma špeciálnej operácie na ukrojine prichádza v debate až neskôr. Ja ju väčšinou neiinicializujem, pretože viem, že je 90 % šanca, že sa trafím na človeka, ktorý o aktuálnej situácii nevie nič - prípadne vie len dezinformaácie oficiálne šírené.
Avšak ak už na tú debatu dojde, tak očakávam od druhej strany spŕšku klamstiev, poloprávd, emocionálnych vystúpení, kriku a pod. Snažím sa vystupovať kludne ale čo hlvane - v intervale informácií, ktorý ma daný jednotlivec osvojený. Počas debaty si treba uvedomovať kde sú hranice poznania daného jednotlivca. Napríklad je zbytočné hovoriť o tom čo sa deje v Mariupole, že sú tam nacisti Azovci, pretože opačná strana ani nevie kto sú to Azovci a kde je Mariupoľ. Je zbytočné hovoriť o laboratóriách keď si dotyčný myslí, že tam USA v dobrom pestovali lieky proti chrípočke. Je zbytočné niekomu hovoriť o nezákonnosti zákazu Ruského jazyka na ukrojine keď si to druhá strana zo svojej pozície nízkej mravnosti dokáže sama pre seba obhájiť.
Po asi hodine a pol diskusie som od kamaráta odišiel a ešte tá jeho žena dodala, že ma rada uvidí znova, že sa môžem zastaviť.
Mohli by sme povedať, že som pokrytec, že som nepovedal na plnú hubu, čo si myslím, že som im tam nezačal dávať rozumy, že som ich nepresvedčil, že Putin robí dobre. Ja sa na to pozerám inak, povedal som im toľko, koľko bolí schopní uniesť vzhľadom na ich informačné vybavenie. Pamätajte, v diskusii môžete použiť len informácie 10 % nad úrovňou chápania druhej strany a tiež max 10 % pod úrovňou osvojených informácií druhej strany. Ak v diskusii vytiahnete informácie, ktoré sú 20 % nad úroveň chápania druhej strany, tak sa stretnete s neporozumením. Pretože u diskutujúceho chýbajú dôležité informácie potrebné pre pochopenie toho čo mu hovoríte. Ak mu poviete 20 % pod úroveň jeho chápania, tak debata bude pre neho nudná, nezáživná.
Povedať dneska obyčajnému človeku čítajúcemu mainstream fakt, že Putin predbehol nacistov v útoku na Krym a donbas, to je tak 80 % nad úroveň jeho chápania. To sa stretnete len s nepochopením, emocionálnymi výlevami, krikom a podobne. Treba v diskusii dávkovať informácie postupne. Ak vidíte, že sa druhá strana chytá, tak pridávať. Ak vidíte, že druhá strana tápe, je neistá, tak treba ubrať, alebo začať vysvetľovať na príkladoch. Ak druhá strana obhajuje zákaz Ruského jazyka, tak sa treba opýtať "Takže aj my teraz máme zakázať maďarčinu na našom území?".
Dneska tiež bol kolega na pokec. Nuž pár faktov som mu povedal ale akoby mal nastavenú stenu proti mojím dôkazom. Nič neprímal, stále len svoju básničku dokola omieľal o tom, že Putin chce nové ZSSR a že je zlý a pod. Nuž čo na to povedať. Nemá páru ten človek o tom ako hlboko siaha môj svetonázor. Ale zato ja som sa o ňom dozvedel takmer všetko. Ja rád počúvam. Keď mňa počúvať nechcú, tak neplačem, neznervózňujem sa. Viem o tom, že minimum ľudí vie o DVTR a komplexných procesoch na medzinárodnej scéne. A ešte menj ľudí má svetonázor ucelený, taký čo dokáže aj Rakovinu vysvetliť. Takže áno, diskusia je obtiažna, ale človek sa musí naučiť diskutovať s ľudmi na rôznych úrovniach vývoja. Aj s debilmi aj s učiteľmi aj s prorokmi. Ako povedal Ježiš, "Ak v dome neprímu vaše slovo tak si pri odchode z domu vysypte piesok zo sandálov aby bolo jasné, že ste prišli s dôležitým posolstvom ale vaše slová prijaté neboli" - Inak povedané, stále sa snažte poopraviť názor iného človeka ale len potiaľ pokiaľ vám to dovolí. Ísť na slniečkára s tým, že Putin začal operáciu kvôli biolaboratóriam na Ukrajine je podobné tomu akoby ste šli na prváčika s Integrálami a deriváciami. Nepochopil by vás a považoval by vás za hlupáka, nepriateľa, neuvedomujúc si svoje nedostatky.
Otázka znie : máme niekomu na silu nanucovať realitu?
Osobne to nerobím. Ľudia sa na svet pozerajú odlišne. U veľa ľudí chýbajú informácie, chýba svetonázor +- sú to bioroboty, ale nikoho neodsudzujem. Keby ste teraz tých biorobotov nahnali na donbas, tak by zmenili za týždeň svetonázor, po tom čo by ich nacisti trošku nechali bez jedla, ostreľovali a posypali bielym fosforom. Povinnosťou každého človeka je v prvom rade zmeniť seba k lepšiemu. Ak sa mu to už ako tak podarilo, tak sa môže pokúsiť zmeniť svet okolo, ale len do takej mieri ako mu to okolitý svet dovolí. Nikomu nasilu neotvárať oči, nikoho nepresviedčať až do krvi. Podať určité množstvo informácie ale len toľko koľko druhá strana unesie.
Áno treba sa snažiť ľudom pomôcť ale pritom prejaviť ľúbosť lásku. Ako ja v bilii je napísané "Aj keby ste mali všetkú múdrosť sveta a lásky by vo vás nebolo tak by ste boli ničím". Nič nie sú platné vaše múdrosti keď ich neviete správne podať druhej strane, bez hystérie, bez emocionálnych výlevov, bez hádok a podobne.
A že chcete otvoriť druhému oči? A pýtal vas o to? Azda naučí sa decko chodiť pretože vy už viete chodiť? No nie, samé musí padnúť 100 krát. Vy len mu musíte povedať prečo padlo, vysvetliť s ľúbosťou ako funguje chodenie. Tak aj dospelé deti potrebujú padnúť na hubu pár krát aby pochopili ich nekorektný pohľad na svet.
Videl som príspevok od @constanze, kde bolo uvedené "uz zacinam mit pocit, ze jsem blazen."
Nuž včera som mal debatu u kamaráta, ktorý má samozrejme iné názory ako ja, a tam padla z úst jeho ženy veta "Putina treba zabiť". Nuž čo na to povedať. Dá sa reagovať dvoma spôsobmi.
1. Hysterická reaksia, neovládnutie svojích emócií, výbuch, hádka a následný odchod z návštevy.
2. Uvedomenie si nedostatočného chápania reality dotyčnej osoby a skomentovanie "nikoho nebudeme zabíjať, ľudia majú rôzne názory, tomu sa hovorí sloboda".
Áno vo všeobecnosti som si všimol, že téma špeciálnej operácie na ukrojine prichádza v debate až neskôr. Ja ju väčšinou neiinicializujem, pretože viem, že je 90 % šanca, že sa trafím na človeka, ktorý o aktuálnej situácii nevie nič - prípadne vie len dezinformaácie oficiálne šírené.
Avšak ak už na tú debatu dojde, tak očakávam od druhej strany spŕšku klamstiev, poloprávd, emocionálnych vystúpení, kriku a pod. Snažím sa vystupovať kludne ale čo hlvane - v intervale informácií, ktorý ma daný jednotlivec osvojený. Počas debaty si treba uvedomovať kde sú hranice poznania daného jednotlivca. Napríklad je zbytočné hovoriť o tom čo sa deje v Mariupole, že sú tam nacisti Azovci, pretože opačná strana ani nevie kto sú to Azovci a kde je Mariupoľ. Je zbytočné hovoriť o laboratóriách keď si dotyčný myslí, že tam USA v dobrom pestovali lieky proti chrípočke. Je zbytočné niekomu hovoriť o nezákonnosti zákazu Ruského jazyka na ukrojine keď si to druhá strana zo svojej pozície nízkej mravnosti dokáže sama pre seba obhájiť.
Po asi hodine a pol diskusie som od kamaráta odišiel a ešte tá jeho žena dodala, že ma rada uvidí znova, že sa môžem zastaviť.
Mohli by sme povedať, že som pokrytec, že som nepovedal na plnú hubu, čo si myslím, že som im tam nezačal dávať rozumy, že som ich nepresvedčil, že Putin robí dobre. Ja sa na to pozerám inak, povedal som im toľko, koľko bolí schopní uniesť vzhľadom na ich informačné vybavenie. Pamätajte, v diskusii môžete použiť len informácie 10 % nad úrovňou chápania druhej strany a tiež max 10 % pod úrovňou osvojených informácií druhej strany. Ak v diskusii vytiahnete informácie, ktoré sú 20 % nad úroveň chápania druhej strany, tak sa stretnete s neporozumením. Pretože u diskutujúceho chýbajú dôležité informácie potrebné pre pochopenie toho čo mu hovoríte. Ak mu poviete 20 % pod úroveň jeho chápania, tak debata bude pre neho nudná, nezáživná.
Povedať dneska obyčajnému človeku čítajúcemu mainstream fakt, že Putin predbehol nacistov v útoku na Krym a donbas, to je tak 80 % nad úroveň jeho chápania. To sa stretnete len s nepochopením, emocionálnymi výlevami, krikom a podobne. Treba v diskusii dávkovať informácie postupne. Ak vidíte, že sa druhá strana chytá, tak pridávať. Ak vidíte, že druhá strana tápe, je neistá, tak treba ubrať, alebo začať vysvetľovať na príkladoch. Ak druhá strana obhajuje zákaz Ruského jazyka, tak sa treba opýtať "Takže aj my teraz máme zakázať maďarčinu na našom území?".
Dneska tiež bol kolega na pokec. Nuž pár faktov som mu povedal ale akoby mal nastavenú stenu proti mojím dôkazom. Nič neprímal, stále len svoju básničku dokola omieľal o tom, že Putin chce nové ZSSR a že je zlý a pod. Nuž čo na to povedať. Nemá páru ten človek o tom ako hlboko siaha môj svetonázor. Ale zato ja som sa o ňom dozvedel takmer všetko. Ja rád počúvam. Keď mňa počúvať nechcú, tak neplačem, neznervózňujem sa. Viem o tom, že minimum ľudí vie o DVTR a komplexných procesoch na medzinárodnej scéne. A ešte menj ľudí má svetonázor ucelený, taký čo dokáže aj Rakovinu vysvetliť. Takže áno, diskusia je obtiažna, ale človek sa musí naučiť diskutovať s ľudmi na rôznych úrovniach vývoja. Aj s debilmi aj s učiteľmi aj s prorokmi. Ako povedal Ježiš, "Ak v dome neprímu vaše slovo tak si pri odchode z domu vysypte piesok zo sandálov aby bolo jasné, že ste prišli s dôležitým posolstvom ale vaše slová prijaté neboli" - Inak povedané, stále sa snažte poopraviť názor iného človeka ale len potiaľ pokiaľ vám to dovolí. Ísť na slniečkára s tým, že Putin začal operáciu kvôli biolaboratóriam na Ukrajine je podobné tomu akoby ste šli na prváčika s Integrálami a deriváciami. Nepochopil by vás a považoval by vás za hlupáka, nepriateľa, neuvedomujúc si svoje nedostatky.
Otázka znie : máme niekomu na silu nanucovať realitu?
Osobne to nerobím. Ľudia sa na svet pozerajú odlišne. U veľa ľudí chýbajú informácie, chýba svetonázor +- sú to bioroboty, ale nikoho neodsudzujem. Keby ste teraz tých biorobotov nahnali na donbas, tak by zmenili za týždeň svetonázor, po tom čo by ich nacisti trošku nechali bez jedla, ostreľovali a posypali bielym fosforom. Povinnosťou každého človeka je v prvom rade zmeniť seba k lepšiemu. Ak sa mu to už ako tak podarilo, tak sa môže pokúsiť zmeniť svet okolo, ale len do takej mieri ako mu to okolitý svet dovolí. Nikomu nasilu neotvárať oči, nikoho nepresviedčať až do krvi. Podať určité množstvo informácie ale len toľko koľko druhá strana unesie.
Áno treba sa snažiť ľudom pomôcť ale pritom prejaviť ľúbosť lásku. Ako ja v bilii je napísané "Aj keby ste mali všetkú múdrosť sveta a lásky by vo vás nebolo tak by ste boli ničím". Nič nie sú platné vaše múdrosti keď ich neviete správne podať druhej strane, bez hystérie, bez emocionálnych výlevov, bez hádok a podobne.
A že chcete otvoriť druhému oči? A pýtal vas o to? Azda naučí sa decko chodiť pretože vy už viete chodiť? No nie, samé musí padnúť 100 krát. Vy len mu musíte povedať prečo padlo, vysvetliť s ľúbosťou ako funguje chodenie. Tak aj dospelé deti potrebujú padnúť na hubu pár krát aby pochopili ich nekorektný pohľad na svet.
Upravené 28. 3. 2022 o 13:05
Ale to len keď sa vám chce.
