Na jednej fb stránke som zahliadol takýto obrázok

Ten čo vytvoril obrázok opísal jav v živote, kedy všetci ako malé deti akože fajčia trubičky. Robil to asi každý ako dieťa. Niekto potom skúsil aj reálne cigarety a vypestoval si závislosť. Otázka znie: "Odkiaľ deti vedeli, že sa dajú trubičky fajčiť?" A odpoveď : TV, filmy, médiá, možno blízky čo fajčia. Tu sa aj dá vidieť vplyv filmov na deti. Decko vidí, že vo filme fajčia (a to robia takmer v každom západnom filme) a hneď to ide opakovať (deti opakujú všetko). Pre dospelého je fajčenie vo filme nepostrehnuteľné, ani okom o to nezavadí, berie to ako niečo normálne. Avšak decko to berie ako vzor, ako príklad. "Keď budem fajčiť ako ten hrdina tak tiež budem hrdinom." Programovanie podvedomia. Čisté svinstvo. Filmy kde fajčia, pijú alebo užívajú iné narkotiká v je potrebné dať 18+.

Filmy sú len špicka ľadovca. Včera sme mali doma scénku. Susedovie dcéra, synova kamoška, hovorila ako u nich doma vysvetlovala, že spolužiakovi v škole ukázala fakera potom, ako do nej schválne drgol. Videla ich pri tom jej mama a bez kontextu si myslela, že dcéra ukazuje prostredník nášmu synovi. Komentovala to slovami: nasrala si ma.

Keď to deti u nás rozoberali, tak sa pozastavili nad tým, že jej mama odsúdila škaredé gesto, ale sama ho odsúdila nadávkou. Darmo zakazovať filmy, keď sme to my dospelí, ktorí tým filmom dávame kontext už len tým, že ich pozeráme a ticho prijímame.

Mňa prekvapilo, že pijú a fajčia aj v Cisárovom pekárovi napríklad.
Aj keď fajčil tam v podstate len hlavný zloduch.