Ľuboš Blaha
8.mája o 12:36
"Bez slnka nekvitnú kvety, bez lásky niet šťastia, bez ženy nie je láska, bez matiek niet básnikov ani hrdinov."
Neviem, či vôbec ešte smiem citovať Maxima Gorkého, ruského revolucionára. Veď dnes zakazujú všetko ruské a všetko komunistické.
Ruku na srdce - napísal to nádherne. Z hĺbky srdca.
Bez našich mamičiek by sme jednoducho - neboli. Nikto z nás. Vďačíme im za to najdôležitejšie - za život.
Sú to tie najvzácnejšie bytosti na svete a nikto sa nedokáže tak obetovať, ako mama pre svoje dieťa.
Vidím to na svojej Zuzke, ako sa stará o naše malé detičky, vidím to na vlastnej rodinke - ženy sú úžasné, majú v sebe toľko lásky a obetavosti, že my muži im môžeme len závidieť.
Všetky mamičky si zaslúžia našu úctu a vďaku, ale tou najvzácnejšou je vždy tá naša vlastná.
A ja by som rád poďakoval svojej maminke za všetko, čo pre mňa urobila, ako ma spolu s tatinkom viedli ku knihám, k vzdelaniu, k ľavicovej politike... ako mi vštepili zmysel pre spravodlivosť... ako mi vštepili lásku k Slovensku.
Moja mama mi vštepila aj lásku k hudbe, ktorá ma sprevádza celý život.
Spievala vo filharmónii a ja som od malíčka vyrastal pri melódiách Mussorgského, Verdiho či Čajkovského. Ešte aj v brušku som vraj kopal do rytmu.
Pamätám si, ako som maminu videl spievať vo Wagnerovej opere Rienzi vo Viedni či v Beethovenovej Missa Solemnis v Brne. Alebo tie nádherné chorály v Mozartovom Requiem.
Pamätám sa, aký som bol na ňu hrdý.
A povedzte, koľko mladých metalistov sa môže pochváliť maminou, ktorá dokáže naspievať nielen slávne operné zbory, ale aj temný metalový album pre našu kapelu.
Mal som šťastie, že som sa narodil tým najmilujúcejším ľuďom pod slnkom. A že mám tú najlepšiu mamičku, u ktorej mám istotu, že pri mne vždy bude stáť.
Ďakujem Ti, mami, za všetko!
Ľuboš Blaha
8.mája o 12:36
"Bez slnka nekvitnú kvety, bez lásky niet šťastia, bez ženy nie je láska, bez matiek niet básnikov ani hrdinov."
Neviem, či vôbec ešte smiem citovať Maxima Gorkého, ruského revolucionára. Veď dnes zakazujú všetko ruské a všetko komunistické.
Ruku na srdce - napísal to nádherne. Z hĺbky srdca.
Bez našich mamičiek by sme jednoducho - neboli. Nikto z nás. Vďačíme im za to najdôležitejšie - za život.
Sú to tie najvzácnejšie bytosti na svete a nikto sa nedokáže tak obetovať, ako mama pre svoje dieťa.
Vidím to na svojej Zuzke, ako sa stará o naše malé detičky, vidím to na vlastnej rodinke - ženy sú úžasné, majú v sebe toľko lásky a obetavosti, že my muži im môžeme len závidieť.
Všetky mamičky si zaslúžia našu úctu a vďaku, ale tou najvzácnejšou je vždy tá naša vlastná.
A ja by som rád poďakoval svojej maminke za všetko, čo pre mňa urobila, ako ma spolu s tatinkom viedli ku knihám, k vzdelaniu, k ľavicovej politike... ako mi vštepili zmysel pre spravodlivosť... ako mi vštepili lásku k Slovensku.
Moja mama mi vštepila aj lásku k hudbe, ktorá ma sprevádza celý život.
Spievala vo filharmónii a ja som od malíčka vyrastal pri melódiách Mussorgského, Verdiho či Čajkovského. Ešte aj v brušku som vraj kopal do rytmu.
Pamätám si, ako som maminu videl spievať vo Wagnerovej opere Rienzi vo Viedni či v Beethovenovej Missa Solemnis v Brne. Alebo tie nádherné chorály v Mozartovom Requiem.
Pamätám sa, aký som bol na ňu hrdý.
A povedzte, koľko mladých metalistov sa môže pochváliť maminou, ktorá dokáže naspievať nielen slávne operné zbory, ale aj temný metalový album pre našu kapelu.
Mal som šťastie, že som sa narodil tým najmilujúcejším ľuďom pod slnkom. A že mám tú najlepšiu mamičku, u ktorej mám istotu, že pri mne vždy bude stáť.
Ďakujem Ti, mami, za všetko!