trošku treba objasniť: antigén je látka, v prípade chorôb -zjednodušene samotný choroboplodný zárodok, napr. vírus či baktéria, teda napr. vírus korona. Protilátky sú telom v krvi vytvorené látky rôznych typov - IgA alebo IgM, ktoré sa tvoria ako prvé, no nie hneď, ale až po niekoľkých dňoch po začatí boja tela s infekciou a potom časom aj väčšinou zmiznú ako prvé, neskôr sa začnú tvoriť aj protilátky typu IgG, ktoré zostávajú v obehu dlhšie - u korony často minimálne niekoľko mesiacov, u niektorých chorôb dokonca doživotne. Ale je tu jedno veľké ale... Nie u každého, ktorý prekonal infekciu, sa tie protilátky vytvoria v dostatočnom množstve, aby sa dali laboratórne zistiť alebo aby ďalej poskytovali telu ochranu pred daným vírusom. Čiže zjednodušene povedané neprítomnosť protilátok neznamená, že dotyčný chorobu neprekonal - je len väčšia pravdepodobnosť, že ešte neprekonal. Ani prítomnosť protilátok nezaručuje, že sa dotyčný už nemôže nakaziť, je len pravdepodobné, že s protilátkami má imunitu.
Ešte krátko k antigénovým testom: prítomnosť antigénu sa dá dokázať buď nepriamo tak, že výter s prítomným dokazovaným antigénom napr. naším vírusom sa zmieša s roztokom, kde už sú prítomné protilátky a ak spolu s vírusom zreagujú, zafarbia sa oba pásiky - to sú tie rýchlotesty. Alebo sa dá prítomnosť antigénu dokázať priamo, napr. PCR testom, keď hľadáme konkrétny úsek toho antigénu, resp. jeho časti - nukleovej kyseliny pomocou rozmnoženia a následnej detekcie jeho nukleových kyselín. A v oboch prípadoch treba vzorku z toho miesta, kde sa antigén nachádza v najväčšom množstve, napr. na sliznici, preto v oboch prípadoch výter alebo alternatívne výplach. Aj tu je jedno veľké ale... Tiež nie u každého, kto je infikovaný, sa dá zistiť prítomnosť antigénu, napr. vírusu, a to z rôznych dôvodov, napr. ešte je infekcia na začiatku a na sliznici jednoducho netrafíme miesto s potrebným množstvom vírusov alebo už je v pokročilejšom štádiu, keď už ich tam zase nie je dosť a to "okno", počas ktorého ich tam je dosť, je často len pár dní. Rýchlotesty sú často pozitívne kratšiu dobu ako PCR testy, oba testy však nedokazujú ŽIVÉ vírusy, teda nevieme, či pozitívny test našiel živé alebo mŕtve vírusy. V niektorých prípadoch sú napr. PCR testy ešte niekoľko týždňov po prekonaní infekcie pozitívne, to však neznamená, že dotyčný šíri nákazu, pretože ak má na sliznici zvyšky mŕtvych vírusov, tými sa nikto nenakazí...
Ďalší problém je, že všetky tieto spomínané testy môžu byť niekedy falošne pozitívne...
trošku treba objasniť: antigén je látka, v prípade chorôb -zjednodušene samotný choroboplodný zárodok, napr. vírus či baktéria, teda napr. vírus korona. Protilátky sú telom v krvi vytvorené látky rôznych typov - IgA alebo IgM, ktoré sa tvoria ako prvé, no nie hneď, ale až po niekoľkých dňoch po začatí boja tela s infekciou a potom časom aj väčšinou zmiznú ako prvé, neskôr sa začnú tvoriť aj protilátky typu IgG, ktoré zostávajú v obehu dlhšie - u korony často minimálne niekoľko mesiacov, u niektorých chorôb dokonca doživotne. Ale je tu jedno veľké ale... Nie u každého, ktorý prekonal infekciu, sa tie protilátky vytvoria v dostatočnom množstve, aby sa dali laboratórne zistiť alebo aby ďalej poskytovali telu ochranu pred daným vírusom. Čiže zjednodušene povedané neprítomnosť protilátok neznamená, že dotyčný chorobu neprekonal - je len väčšia pravdepodobnosť, že ešte neprekonal. Ani prítomnosť protilátok nezaručuje, že sa dotyčný už nemôže nakaziť, je len pravdepodobné, že s protilátkami má imunitu.
Ešte krátko k antigénovým testom: prítomnosť antigénu sa dá dokázať buď nepriamo tak, že výter s prítomným dokazovaným antigénom napr. naším vírusom sa zmieša s roztokom, kde už sú prítomné protilátky a ak spolu s vírusom zreagujú, zafarbia sa oba pásiky - to sú tie rýchlotesty. Alebo sa dá prítomnosť antigénu dokázať priamo, napr. PCR testom, keď hľadáme konkrétny úsek toho antigénu, resp. jeho časti - nukleovej kyseliny pomocou rozmnoženia a následnej detekcie jeho nukleových kyselín. A v oboch prípadoch treba vzorku z toho miesta, kde sa antigén nachádza v najväčšom množstve, napr. na sliznici, preto v oboch prípadoch výter alebo alternatívne výplach. Aj tu je jedno veľké ale... Tiež nie u každého, kto je infikovaný, sa dá zistiť prítomnosť antigénu, napr. vírusu, a to z rôznych dôvodov, napr. ešte je infekcia na začiatku a na sliznici jednoducho netrafíme miesto s potrebným množstvom vírusov alebo už je v pokročilejšom štádiu, keď už ich tam zase nie je dosť a to "okno", počas ktorého ich tam je dosť, je často len pár dní. Rýchlotesty sú často pozitívne kratšiu dobu ako PCR testy, oba testy však nedokazujú ŽIVÉ vírusy, teda nevieme, či pozitívny test našiel živé alebo mŕtve vírusy. V niektorých prípadoch sú napr. PCR testy ešte niekoľko týždňov po prekonaní infekcie pozitívne, to však neznamená, že dotyčný šíri nákazu, pretože ak má na sliznici zvyšky mŕtvych vírusov, tými sa nikto nenakazí...
Ďalší problém je, že všetky tieto spomínané testy môžu byť niekedy falošne pozitívne...
Upravené 13. 1. 2021 o 20:23
