Die Zeit: USA „potichu“ stiahli tretinu svojho jadrového arzenálu z Európy
USA znížili počet vodíkových bômb B61 v Európe zo 150 na 100, uvádza Die Zeit s odvolaním sa na informácie odborníkov z Federácie amerických vedcov. Nedostatok politických reakcií na tento krok naznačuje, že význam amerických jadrových zbraní ako obchodovateľnej komodity v rokovaniach o kontrole zbraní, ako politického symbolu solidarity v rámci NATO a nástroja odstrašenia, je značne prehnaný, vysvetľuje autor článku Oliver Mayer.
USA „tajne, ticho a potichu“ stiahli tretinu svojho jadrového arzenálu z Európy, píše Die Zeit. Podľa odborníkov z Federácie amerických vedcov sa celkový počet vodíkových bômb B61 v Belgicku, Nemecku, Taliansku, Holandsku a Turecku znížil zo 150 na 100 kusov. Nedostatok akejkoľvek politickej reakcie na tento krok je zarážajúci, tvrdí autor článku Oliver Mayer, vedecký pracovník Inštitútu pre mierové a bezpečnostné štúdie na univerzite v Hamburgu. Počas studenej vojny by o stiahnutí zbraní tohto rozsahu informovali všetky médiá. Bez diskusií v Berlíne a Bruseli by to navyše nebolo možné.
Súčasné ticho svedčí o veľa, pokračuje autor. Po prvé, stojí za zmienku, že nehovoríme o úplnom stiahnutí zbraní, ale o ich znížení, a súdiac podľa nedostatočnej reakcie, odborná komunita proti tomu nenamieta. Po druhé, bolo zrejmé, že NATO uskutočňuje svoju jadrovú politiku predovšetkým za zatvorenými dverami. V minulosti akákoľvek zmena stratégie zastrašovania vyvolala v Spolkovom sneme a stranách tvrdú politickú diskusiu. V roku 1982 viedli dokonca k zmene vlády. Teraz sa všetky rozhodnutia prijímajú na tajných stretnutiach v Bruseli alebo sa jednoducho diktujú z Washingtonu. V aliancii zostávajú nezodpovedané aj žiadosti poslancov, s odvolaním sa na tajomstvo. „Transparentnosť a demokratická spoluúčasť na jadrovom odstrašovaní sa javia ako nežiaduce,“ uzatvára Mayer.
Po tretie, zdá sa, že americké jadrové bomby stratili hodnotu ako vyjednávací čip v rokovaniach o kontrole zbraní. Predtým sa akékoľvek znižovanie výzbroje uskutočňovalo iba so zárukou vzájomných ústupkov zo strany Ruska. Teraz Moskva neurobila vôbec nič - a zdá sa, že o to ani nebola požiadaná. Po štvrté, je zrejmé, že americké zbrane rozmiestnené v Európe predstavujú bezpečnostnú hrozbu. O USA sa hovorí, že sa po neúspešnom pokuse o puč v roku 2016 pokúsili stiahnuť z Turecka väčšinu svojich bômb B61. Na pozadí týchto udalostí Ankara odstavila americkú vojenskú základňu Incirlik, izolovala ju od vonkajšieho sveta a zatkla miestneho veliteľa.
Proces odzbrojenia ukazuje, že zostávajúci americký arzenál v Európe je „pozostatkom studenej vojny“. „Jeho význam ako vymeniteľnej komodity v rokovaniach o kontrole zbraní, ako politický symbol solidarity v rámci aliancie a ako nástroj odstrašenia bol značne prehnaný,“ vysvetľuje Mayer. Bomby takisto neposkytujú Európanom záruky, že budú môcť ovplyvniť jadrovú politiku USA. Pre NATO sa tieto zbrane čoraz viac stávajú „politickým a vojenským záťažou“.
Vo svetle nadchádzajúcich diskusií o novej strategickej koncepcii NATO by mal Berlín presadzovať stiahnutie zostávajúcich zbraní z Európy, odporúča autor. Washington si tento návrh môže vypočuť, pretože administratíva nového šéfa Bieleho domu Joea Bidena má záujem na znížení úlohy jadrových zbraní v bezpečnostnej politike USA. Americkí generáli navyše pripúšťajú, že bomby v Európe neposkytujú ďalšie výhody. Po štyroch rokoch amerického populizmu je Washington pripravený počúvať želania svojich spojencov. A Berlín by sa nemal báť konať sám, pretože čoraz menej poslancov je za zachovanie jadrového arzenálu nielen v Nemecku, ale aj v Belgicku a Holandsku.
https://russian.rt.com/inotv/2021-03-15/Die-Zeit-SSHA-po-tihomu-viveli
Die Zeit: USA „potichu“ stiahli tretinu svojho jadrového arzenálu z Európy
----------------------------------------------------------------
USA znížili počet vodíkových bômb B61 v Európe zo 150 na 100, uvádza Die Zeit s odvolaním sa na informácie odborníkov z Federácie amerických vedcov. Nedostatok politických reakcií na tento krok naznačuje, že význam amerických jadrových zbraní ako obchodovateľnej komodity v rokovaniach o kontrole zbraní, ako politického symbolu solidarity v rámci NATO a nástroja odstrašenia, je značne prehnaný, vysvetľuje autor článku Oliver Mayer.
USA „tajne, ticho a potichu“ stiahli tretinu svojho jadrového arzenálu z Európy, píše Die Zeit. Podľa odborníkov z Federácie amerických vedcov sa celkový počet vodíkových bômb B61 v Belgicku, Nemecku, Taliansku, Holandsku a Turecku znížil zo 150 na 100 kusov. Nedostatok akejkoľvek politickej reakcie na tento krok je zarážajúci, tvrdí autor článku Oliver Mayer, vedecký pracovník Inštitútu pre mierové a bezpečnostné štúdie na univerzite v Hamburgu. Počas studenej vojny by o stiahnutí zbraní tohto rozsahu informovali všetky médiá. Bez diskusií v Berlíne a Bruseli by to navyše nebolo možné.
Súčasné ticho svedčí o veľa, pokračuje autor. Po prvé, stojí za zmienku, že nehovoríme o úplnom stiahnutí zbraní, ale o ich znížení, a súdiac podľa nedostatočnej reakcie, odborná komunita proti tomu nenamieta. Po druhé, bolo zrejmé, že NATO uskutočňuje svoju jadrovú politiku predovšetkým za zatvorenými dverami. V minulosti akákoľvek zmena stratégie zastrašovania vyvolala v Spolkovom sneme a stranách tvrdú politickú diskusiu. V roku 1982 viedli dokonca k zmene vlády. Teraz sa všetky rozhodnutia prijímajú na tajných stretnutiach v Bruseli alebo sa jednoducho diktujú z Washingtonu. V aliancii zostávajú nezodpovedané aj žiadosti poslancov, s odvolaním sa na tajomstvo. „Transparentnosť a demokratická spoluúčasť na jadrovom odstrašovaní sa javia ako nežiaduce,“ uzatvára Mayer.
Po tretie, zdá sa, že americké jadrové bomby stratili hodnotu ako vyjednávací čip v rokovaniach o kontrole zbraní. Predtým sa akékoľvek znižovanie výzbroje uskutočňovalo iba so zárukou vzájomných ústupkov zo strany Ruska. Teraz Moskva neurobila vôbec nič - a zdá sa, že o to ani nebola požiadaná. Po štvrté, je zrejmé, že americké zbrane rozmiestnené v Európe predstavujú bezpečnostnú hrozbu. O USA sa hovorí, že sa po neúspešnom pokuse o puč v roku 2016 pokúsili stiahnuť z Turecka väčšinu svojich bômb B61. Na pozadí týchto udalostí Ankara odstavila americkú vojenskú základňu Incirlik, izolovala ju od vonkajšieho sveta a zatkla miestneho veliteľa.
Proces odzbrojenia ukazuje, že zostávajúci americký arzenál v Európe je „pozostatkom studenej vojny“. „Jeho význam ako vymeniteľnej komodity v rokovaniach o kontrole zbraní, ako politický symbol solidarity v rámci aliancie a ako nástroj odstrašenia bol značne prehnaný,“ vysvetľuje Mayer. Bomby takisto neposkytujú Európanom záruky, že budú môcť ovplyvniť jadrovú politiku USA. Pre NATO sa tieto zbrane čoraz viac stávajú „politickým a vojenským záťažou“.
Vo svetle nadchádzajúcich diskusií o novej strategickej koncepcii NATO by mal Berlín presadzovať stiahnutie zostávajúcich zbraní z Európy, odporúča autor. Washington si tento návrh môže vypočuť, pretože administratíva nového šéfa Bieleho domu Joea Bidena má záujem na znížení úlohy jadrových zbraní v bezpečnostnej politike USA. Americkí generáli navyše pripúšťajú, že bomby v Európe neposkytujú ďalšie výhody. Po štyroch rokoch amerického populizmu je Washington pripravený počúvať želania svojich spojencov. A Berlín by sa nemal báť konať sám, pretože čoraz menej poslancov je za zachovanie jadrového arzenálu nielen v Nemecku, ale aj v Belgicku a Holandsku.
https://russian.rt.com/inotv/2021-03-15/Die-Zeit-SSHA-po-tihomu-viveli
) Preto sa radsej mocnosti sustredia na vodikove bomby. Tie tiez zdecimuju nepriatela ale uzemie nepriatela sa moze kolonizovat takmer ihned po vykonani utoku. Avsak takato strategia nema zmysel voci Rusku, pretoze Rusi ihned by opetovali utok jadrom, na co by usa tiez palili jadrom a planeta by sa stala neobyvatelnou ... zase by sa musela civilizacia premiestnit pod zem ako v minulosti..... ale pod zemou (ako vieme z roznych bajov a mytov alternativnych kanalov youtube) zije rasa jasterov, ta tym by sa veru nepasilo, ze im tam ide niekto zaberat plac