Как происходила чешская перестройка на самом деле. Евгений Спицын
https://m.youtube.com/watch?v=a8GDrYqaJ8A

Когда и с чего на самом деле начались события Пражской весны? Чего хотели инициаторы? Как вышло, что накануне восстания до этого лучшая чехословацкая экономика оказалась в кризисе? Об этом говорят историки Евгений Спицын и историк, автор программы "Исторический клуб" Игорь Шишкин.

Výživné.

Slovenská agrese po boku Německa
http://vasevec.parlamentnilisty.cz/blogy/slovenska-agrese-po-boku-nemecka

"Zničená města, vesnice, zoufalí lidé. 60.000 slovenských vojáků se vydalo po boku německého spojence hluboko do Ruska, slovenské divize došly až k Azovskému moři. Vidím dobové fotografie, vojáci se usmívali, pochodovali vítězně po boku hitlerovských jednotek. V den útoku pronesl slovenský prezident Josef Tiso projev plný obdivu, cituji: „V plné solidaritě s Velkoněmeckou říší nastupuje slovenský národ na obranu evropské kultury…“. Z těchto jeho slov až mrazí."

Teprve teď se "v plné nahotě" projevuje "chyba", že se o těchto záležitostech před rokem 1989 ve školách neučilo, v novinách nepsalo, v rozhlase a televizi nehovořilo. apod. Z hlouposti nebo zcela úmyslně... !?

Čínski antropológovia našli lebku patriacu novému druhu Homo

• vlastne, najprv ju našiel stavenbý robotník v 1933, lenže skryl si ju do smrti pre seba
• nájdená v najsevernejšej provincii Číny
• nový druh Homo Longi pomenovali podľa čínskeho slova long - drak
• je možno medzistupňom medzi neandertálcami a Homo erectus
• alebo sesterskou skupinou Homo sapiens
• vek fosílie asi 146 000 rokov
• samostatná línia, ktorá sa v tomto regióne vyvíjala niekoľko stotisíc rokov a nakoniec vyhynula
• lebka patrí asi 50-ročnému mužovi, ktorý žil v malej komunite v lesnej nive
• vopchateľný mozog porovnateľný svojou veľkosťou s mozgom moderného človeka
• takmer štvorcové očné jamky, silné nadočnicové oblúky, široké ústa a veľké zuby – sa líšia od Homo sapiens aj neandertálcov
• niektorí kritici vravia, že Dračí muž nie je nový druh, ale patrí k už skôr objavenému druhu Denisovan

https://www.hlavnespravy.sk/cinski-antropologovia-nasli-lebku-patriacu-novemu-druhu-homo/2589822

https://www.cas.sk/cl/1003185/2545907/prepisu-sa-ucebnice-ohromny-objav-vedcov-odhalili-uplne-novy-druh-cloveka

V porovnaní s priemernými lebkami patriacimi k iným ľudským druhom vrátane nášho vlastného

Na Spiši odkrývajú tisícročné pohrebisko. Našli kostry ale i vzácne predmety

https://www.ta3.com/clanok/203889/na-spisi-odkryvaju-tisicrocne-pohrebisko-nasli-kostry-ale-i-vzacne-predmety?fbclid=IwAR2ECT4t0UQbQJhXyVHpAkI3rH0j9bmIy5S3R3ffIF4QpgJn2eBy42UVkws

Přiznám se hned na začátku, že tuto událost dění po Bílé Hoře nemám nijak podrobně nastudovanou, ale zaujalo mě, že tu nastalo až takové velké ticho po pěšině ohledně jednoho z nejvýznamnějích milníků v našich dějinách.

Násilná katolizace, mnoho zlého a mezi tím se k moci a majetkům u nás dostávají i naši dodnes dobře známí Schwarzenbergové nebo Lichtensteinové...

Budu velice rád, když přidáte více faktologie, ale chtěl jsem se zaměřit trošku na matriční hledisko události.

Kapitulace a dekapitace...

Myslím, že ještě na staré Vodě jsme rozebírali, že smrt stětím hlavy se velice liší od "obyčejného" oběšení, jelikož, pokud se nepletu, přerušuje se tak spojení s budoucími potomky, a neřekl bych, že ne nutně jen pokrevními.

Pokud se opět vrátím k filmu Highlander, i tam stětí hlavy hrálo hlavní roli.
Zajímavá je pak s výročím 400 let od popravy na Staroměstském náměstí i smrt Petra Kellnera, jednoho z významných "českých pánů" dnešní doby.

Nu, uběhlo 400 let a svým způsobem se mnohé opakuje...
Cožpak Operace Covid, násilně "dobrovolné" očkování a genocida národa není velice podobná?
Opět se nás snaží uvrhnout, jak si pamatuji z učebnice ZŠ nadpis, do "Doby temna".

Obstojíme tentokrát?

https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/592094-kastiel-v-borsi-otvorili-prezidenti-caputova-a-ader/

Obnovený kastieľ otvorili prezidenti Slovenska a Maďarska. Mimo iných atrakcií tam bude aj escape room. Jednoznačnejšie to už ani nemohlo byť...

Na doplnenie k tomu, čo reprezentuje Rákóczi
https://oracle911blog.wordpress.com/2020/04/01/co-odkazuje-moj-priatel-popolvar/

Neumím doložit, že je následující text autentický, jakým způsobem unikl, když ten plán imperialistů byl tajný. Uvádí ho bulharský historik Kilev. Každopádně i kdyby původní nebyl, podle nějakého takového plánu imperialisté skutečně postupovali. Proto ho uvádím:

Skončí válka, všechno nějak zevšední, usadí se a uklidní. A my použijeme všechny síly, všechno zlato, veškeré materiální síly pro obelstění a ohloupení lidí! Lidský mozek, lidské vědomí je přizpůsobivé ke změnám. Zasejeme tam chaos a nepozorovaně nahradíme skutečné lidské hodnoty falešnými, ve které budou věřit. Jak? Najdeme s námi stejně smýšlející, spojence a pomocníky v samotném Rusku. Krok za krokem se bude vyvíjet obrovská, nezměrná tragédie k zániku nejnepokornějšího národa světa. S konečnou platností a nezvratně uhasne jeho sebevědomí.
Například z literatury a umění postupně vytrhneme její sociální podstatu. Malířům vezmeme touhu zabývat se zobrazováním a zkoumáním procesů probíhajících v hlubinách národních mas. Literatura, divadlo, kino budou zobrazovat a oslovovat nejnižší lidské pudy a vášně. Všemožně budeme podporovat a vyzdvihovat tzv. umělce zastávající a ztělesňující v lidském vědomí kult sexu, násilí, sadismu a zrady - zkrátka všelikou nemorálnost. Chaos a nepořádek vytvoříme i v řízení státu.
Neviditelně, aktivně a trvale budeme podporovat nepoctivost úředníků, korupci a všechno, co vede k svévolnosti. Byrokracie a nesvědomitá práce budou vydávány za ctnost. Čestnost a poctivost budou na posměch a nikomu nepotřebné, budou patřit minulosti. Sprostota a drzost, lež a klam, opilství a narkomanie, živočišný strach z druhých, nestydatost, zrada, nacionalismus a nepřátelství mezi národy, nejvíce pak nepřátelství a nenávist k ruskému národu - to všechno co nejobratněji, aniž by si toho kdokoliv všiml, budeme kultivovat, až to rozkvete v krásné květy a přinese toužebné plody.
Jen málo lidí bude tušit nebo pochopí, co se děje... Ale takové lidi zaženeme do bezvýchodného postavení, vystavíme je posměchu, najdeme způsob, jak je očernit a prohlásit za odpad společnosti. Vyrveme duchovní kořeny bolševismu, zprofanujeme a zničíme základy vrozené mravnosti. Rozkladným způsobem rozložíme generaci za generací, vyvoláme erozi a odstraníme leninský fanatismus.
Začneme působit na lidi ještě v dětských a pionýrských letech. Hlavním cílem bude mládež. Začneme ji rozkládat, mravně kazit a zbavovat cti. Z mládeže vychováme cyniky, vulgární lidi, hlupáky, neotesance, kosmopolity. Tohle učiníme.

https://oracle911blog.wordpress.com/2021/06/11/matus-cak-trenciansky-cast-deviata/
pravdivejší dej-iný o Štefanovi I.

Série video přednášek z historie SSSR.

Zajímavá souvislost auditu v Maricopa County a setkání Putin-Biden v Ženevě
https://t.me/ksbspravy/5211
den před zahájením summitu by se mohly objevit první indikátory.
A 14.6. má Donald narozeniny....

https://oracle911blog.wordpress.com/2021/06/07/matus-cak-trenciansky-cast-osma/

https://gloria.tv/post/44FiG96wk9oQ4roqhc9NLNxZw

V roce 1845 se expedice britského námořnictva vedená Johnem Franklinem vydala na pátrání po severozápadní cestě z Atlantiku do Pacifiku a zmizela beze stopy.
Po mnoha letech byly ostatky členů posádky nalezeny na jednom z ostrovů Kanadského souostroví, vykopávky pokračují dodnes. V našich dnech byly na mořském dně nalezeny obě potopené lodě. Nedávno vědci poprvé podle DNA identifikovali jednoho z účastníků nešťastné expedice ........
Pokracovani na:
https://cz.sputniknews.com/20210520/zahada-zmizele-franklinovy-expedice-podrobnosti-byly-objeveny-po-176-letech-14553632.html

„O bitkách a historickej pravde“: Ministerstvo obrany zverejnilo odtajnené dokumenty o oslobodení Česko-Slovenska

Ruské ministerstvo obrany v rámci projektu Žiadna premlčacia doba zverejnilo skôr utajované dokumenty ako súčasť práce na uchovaní historickej pamäti rozhodujúcej úlohy Červenej armády pri oslobodzovaní Československa od nacistickej okupácie. Katedra zdôraznila, že vydané materiály sú určené na ochranu historickej pravdy, pokusy o jej skreslenie sa v Prahe nezastavili, aby uspokojili politickú situáciu v posledných rokoch. Historici poznamenávajú, že nacisti zmenili Česko na skutočnú pevnosť, počas ktorej sa zmocnili sovietske jednotky značné straty.

Ministerstvo obrany Ruskej federácie spustilo v rámci projektu No Statute of Limitations multimediálnej sekcie „... A Praha bola zachránená. Nemá právo zabudnúť, prepisovať, skresľovať “. Na webových stránkach katedry sa teraz môžete oboznámiť s dokumentmi, ako sú vojnové denníky, mapy, vyznamenania, registračné preukazy vojenských hrobov týkajúce sa obdobia oslobodenia Československa od nemeckej okupácie v máji 1945, ako aj úradná korešpondencia o presun potravín sovietskymi vojakmi a ďalšie materiálne zdroje pre civilné obyvateľstvo.

„V osobitnej časti ... venovanej zachovaniu historickej pamäti rozhodujúcej úlohy Červenej armády pri oslobodzovaní Českej republiky od nacistických útočníkov sú prezentované materiály o bojoch za oslobodenie Prahy, o hrdinovia Červenej armády, ktorí zomreli za slobodu a nezávislosť českej krajiny, a o historickú pravdu, pokusy o skreslenie a prepisovanie, ktoré sa, bohužiaľ, v tejto krajine nezastavia, “poznamenalo ministerstvo obrany.

„Rýchle prenasledovanie ustupujúceho nepriateľa“

1. mája 1945 sa začala pražská útočná operácia Červenej armády, do ktorej boli zapojené jednotky 1., 2. a 4. ukrajinského frontu. Na webových stránkach Ministerstva obrany Ruskej federácie sú zverejnené operačné dokumenty sovietskych vojsk týkajúce sa priebehu nepriateľských akcií pri oslobodzovaní územia Československa a jeho hlavného mesta Prahy.

Hlavnú ranu nacistom zasadili zo severu jednotky 1. ukrajinského frontu pod velením maršala Ivana Koneva. Z bojového denníka frontu na 1. - 15. mája je zrejmé, že jednotky sa začali pripravovať na ofenzívu ihneď po ukončení berlínskej operácie. Záznam z 3. mája teda znie: „Na pravom krídle sa jednotky preskupili.“ A už 5. mája bolo napísané toto: „Smernica ozbrojených síl frontu armádnym veliteľom 21 a 59 o prechode k rozhodujúcej ofenzíve v smere na Prahu od 6.5.45.“ “

Nasledujúci deň jednotky obkľúčili posádku vo Vroclavi (Vratislav), nepriateľ kapituloval a 8. Drážďany boli zajaté. Frontové jednotky postupovali 30 - 45 km za deň.

1. mája 1945 sa v bojovom denníku 1. ukrajinského frontu objavila správa o oslobodení hlavného mesta ČSSR tankovou armádou 3. a 4. gardy: „Rozvíjanie ofenzívy, o 4:00 vnikli pokročilé jednotky mesto Praha. Po bojoch do 10.00 h mesto úplne dobyli. ““

Sekcia obsahuje aj časť materiálov z časopisu vojenských operácií 3. gardovej tankovej armády na marec - máj 1945.

Obsahuje tiež údaje o bojovej sile armády, nepriateľských silách a plánoch operácie.

„Oslobodení obyvatelia Prahy s tisíckami stĺpov srdečne vítali vojakov-osloboditeľov a kričali„ Hurá “a zdravotné stredisko na počesť Červenej armády, jej veliteľov a veľkého vodcu a veliteľa maršala Sovietsky zväz, súdruh Stalin, “svedčí o zápise do časopisu z 9. mája 1945 roku.

Z juhovýchodu v smere na hlavné mesto Česko-Slovenska vydal 2. nepriateľský úder 2. ukrajinský front pod velením maršala Rodiona Malinovského. Bojová cesta frontu je zreteľne vyobrazená na operačnej mape nepriateľských akcií, ktorá je taktiež uvedená na webovej stránke ministerstva obrany. Odtajnené materiály naznačujú, že pre rozvoj ofenzívy proti Prahe malo veľký význam zajatie nepriateľskej pevnosti v Jihlave prednými silami.

Po zajatí opevnenej bašty nacistov v meste Olomouc 8. mája sa jednotky a jednotky 4. ukrajinského frontu armádneho generála Andreja Eremenka dostali rozhodujúcim hodom do Prahy.

Po stretnutí na východ a juhovýchod od Prahy vojská troch sovietskych frontov obkľúčili poslednú z veľkých bojových skupín Wehrmachtu a zabránili jej ústupu na západ.

„Bezpečné zabezpečenie mesta Praha z východu a juhovýchodu, aby sa zabránilo ústupu nepriateľa na západ a juhozápad v sektore Praha, Benešov,“ uvádza sa v bojovom denníku 1. ukrajinského frontu.

Podľa riadneho člena Ruskej akadémie vojenských vied Andreja Koshkina zohralo v máji 1945 zadržanie Česko-Slovenska strategickú úlohu v plánoch nacistov.

„Berlín už dobyli sovietske jednotky a Praha bola spolu s významnými územiami Československa stále pod kontrolou nacistov. Nacistickí zločinci tu plánovali spustiť aukciu, ktorá by im umožnila vyhnúť sa zodpovednosti a ukradnúť vyplienené cennosti. Koncentrovali sa tu významné sily nacistov, vrátane zvyškov elitných jednotiek SS - spolu viac ako 900-tisíc ľudí, “zdôraznil Koshkin.

„Bol prvým, kto zaútočil na Fritzovcov.“

Pri oslobodzovaní Česko-Slovenska utrpeli sovietske jednotky vážne straty. Viac ako 50-tisíc sovietskych vojakov, ktorí zahynuli v bojoch s nacistami, je pochovaných v 1,2-tisíc vojenských hroboch na území Českej republiky. Webové stránky ministerstva obrany obsahujú registračné karty mnohých týchto pohrebísk a v nich pochovaných vojakov Červenej armády.

484 vojakov je pochovaných v masovom hrobe na Olšanskom cintoríne v Prahe, 410 sovietskych vojakov je pochovaných v hromadnom hrobe v meste Jihlava a 1 510 vojakov Červenej armády je pochovaných v hromadnom hrobe v meste Olomouc.

Webová stránka ministerstva obrany obsahuje dokumenty o ocenení gardového poručíka Ivana Goncharenka, ktorý zahynul pri oslobodzovaní Československa a ktorého meno je jednou z pražských ulíc. Posádka jeho bojového vozidla 9. mája 1945 ako prvá vnikla do hlavného mesta Česko-Slovenska.

„Zajal most cez rieku Vltavu v strede mesta a do nerovnej bitky vstúpil s 13 samohybnými delami Nemcov. Súdruh Gončarenko držal priechod a ohňom svojho tanku zničil dve samohybné delá. Tank zasiahla škrupina a vzplanul. T. Goncharenko bol ťažko zranený. Odvážny dôstojník, ktorý bol vážne zranený, krvácal na smrť a pokračoval v boji. Súdruh Goncharenko bol zabitý druhým zásahom do tanku, “uvádza sa v zozname ocenení pre Rád vlasteneckej vojny 1. stupňa.

V zozname ocenení pre rád Rádu vlasteneckej vojny II. Pre strelca veliteľskej čaty súkromníka Valentina Kuzovleva sa píše: „V období česania oslobodených osád, súdruh. Kuzovlev zadržal a odzbrojil až 20 nacistických vojakov a dôstojníkov. V bojoch o hory. Praha Kuzovlev, napriek tomu, že bola vážne zranená, naďalej odrážala útok nepriateľskej jednotky, ktorá zaútočila na kolónu automobilov, a zomrela hrdinskou smrťou. ““

"Keď bola prieskumná čata, ktorou bol súdruh." Kolyadinský, zaútočil na nepriateľa, najskôr sa vrútil k Fritzovcom a v boji z ruky do ruky zabil troch Nemcov. Keďže to považoval za nedostatočné, ponáhľal sa na ďalšie dve, ale v tom čase zasiahla súdruha nepriateľská guľka. Kolyadinsky “, - popísal v dokumentoch ocenenia čin desiatnika Vasilija Kolyadinského, ktorý je pochovaný v masovom hrobe v Olomouci.

Významná časť dokumentov zverejnených ministerstvom obrany odráža aj postoj vojakov Červenej armády k českému ľudu a zaznamenáva tiež pomoc, ktorú sovietske jednotky poskytovali civilnému obyvateľstvu.

Napríklad kódové číslo 2310 vedené 1. ukrajinským frontom 7. mája 1945 svedčí: „Keď vojská frontu vstupujú na územie Česko-Slovenska, prijmite všetky opatrenia na priateľské a zdvorilé zaobchádzanie s obyvateľstvom. Nevykonávajte žiadnu konfiškáciu ani konfiškáciu majetku pre obyvateľov “.

Poskytovanie pomoci civilným osobám sa spomína aj vo vyhláške vojenskej rady 1. ukrajinského frontu z 30. mája 1945. Ide o zvýšenie štandardov dodávok potravín Červenou armádou pražskému obyvateľstvu, ktoré boli stanovené s prihliadnutím na želanie československej vlády.

Osvedčenie o plnení rozhodnutí Výboru obrany štátu č. 8787c naznačuje veľký objem dodávok potravín pre obyvateľov Prahy. Podľa dokumentu uverejneného v časti teda zadné služby 2. ukrajinského frontu do 10. júna 1945 dodali hlavnému mestu Československa viac ako 8,8 tisíc ton obilia na výrobu múky a obilnín, ako aj 600 ton soli, dobytka.

„Pomoc, ktorú Červená armáda poskytla českému ľudu, je ťažké preceňovať. Zachránili sa životy a sloboda ľudí a dokonca aj historický vzhľad Prahy, ktorú nacisti pripravovali na zničenie. A Čechom to bolo treba neustále pripomínať. Možno by v tomto prípade nemohlo dôjsť k zbúraniu pamätníkov sovietskym vojakom a k oslavám hitlerovských kolaborantov v Českej republike, “uviedol v rozhovore pre RT Dmitrij Suržik, docent GAUGN.

„V posledných rokoch sa v snahe uspokojiť politickú situáciu v Českej republike aktívne pokúšajú znižovať rozhodujúcu úlohu Červenej armády pri oslobodzovaní krajiny počas druhej svetovej vojny. V priebehu prác na rekonštrukcii pomníkov, pamätných a múzejných komplexov venovaných odvahe a hrdinstvu vojakov Červenej armády, ktorí zahynuli pri oslobodzovaní územia krajiny, dochádza k výmene sôch a exponátov, odstraňovaniu prvkov so symbolmi, odkazom k rozhodujúcej úlohe Červenej armády sú vedome skryté a rozmazané. “zdôraznil na ministerstve obrany.

Podľa Andreja Koshkina majú aktivity ministerstva obrany RF na odtajnenie a zverejnenie dokumentov z čias Veľkej vlasteneckej vojny veľký význam.

„Nacisti zmenili Česko na skutočnú pevnosť. Jeho prepustenie stálo Červenú armádu značné úsilie a straty. Z pohľadu historickej spravodlivosti by sme si mali pamätať na činy našich vojakov tak my sami, ako aj nimi oslobodené národy. Je potrebné poznamenať, že Česi v roku 1945 dokonale vedeli, kto ich vyslobodil, “zdôraznil Andrej Koshkin.

„Fotografie sú všeobecne známe a ukazujú jásot, s ktorým maršala Koneva privítali obyvatelia Prahy. Čím viac dôkazov, ako sú originálne dokumenty, fotografie, mapy, sa objaví, tým menší priestor pre falšovateľov histórie druhej svetovej vojny zostane, “uzavrel.

https://russian.rt.com/science/article/863883-minoborony-dokumenty-osvobozhdenie-chehoslovakiya

Panelová diskuze PŘEPISOVÁNÍ HISTORIE
David . Bašta, Skála ,Macháček . Procházková
https://www.facebook.com/MUdrIDavid/videos/2531587557137372
Přepisování historie není novinkou, je staré jak dějiny lidstva. Metody se mění, ale účel zůstává stejný; úpravy minulosti ovlivňují současnost a tím umožňují projektovat budoucí vývoj.

https://oracle911blog.wordpress.com/2021/05/18/matus-cak-trenciansky-cast-siedma/
od červenej zástavy k trikolóre, od zlatého orla samoderžavia k "čiernej slúžke" cisára Svätej rímskej ríše

https://oracle911blog.wordpress.com/2021/05/16/matus-cak-trenciansky-cast-siesta/

pozrite si vlajky Ruska a Sovietskeho zväzu na tejto stránke: https://sk.wikipedia.org/wiki/Vlajka_Ruska
ja tu uvediem len jednu vetu z nej: Dňa 9. januára 1954 bola zavedená nová ruská vlajka. Išlo o vlajku ZSSR doplnenú modrým pruhom. Aká nápadná zhoda s vládou Chruščova...
Vlajku nájdete dole medzi obrázkami vlajok, medzi ktorými chýba vlajka ZSSR, akú si pamätám z dôb socializmu. O žiadnej RSFSR som jakživ nechyroval. Z tejto stránky v časti s vlajkami úplne vyškrtli existenciu ZSSR a jeho vlajku, víťaznú vlajku Červenej armády, ktorú nahradili červeným paškvilom s nápisom RSFSR namiesto hviezdy, kosáka a kladiva.
Dátum a čas poslednej úpravy tejto stránky: 21. november 2019, 18:46

https://oracle911blog.wordpress.com/2021/05/15/matus-cak-trenciansky-cast-piata/

Pochod zajatých Němců 17. července 1944 Moskvou
https://kob-forum.eu/2021/05/11/pochod-zajatych-nemcu-17-cervence-1944-moskvou/
Ve filmu se říká, aby si lidé představilit, že ti všichni vojáci měli ještě nedávno v rukou zbraně a schovávali se za pancéřem svých tanků…
https://vk.com/video351663392_456239162
https://uloz.to/file/wOFcRCCjjEfh/videoplayback-001-arc-avi#!ZGV3AGR2AJAwMQMyAzWzLmZ2BGp1AzuzEJb3n0EZF0S6pzLjBN==

Na pamiatku historika ... Historik, profesor, spisovateľ, doktor historických vied Alexander Vladimirovič Pyžikov v rozhlasovej stanici Vesti FM
Video v ruštine

https://www.youtube.com/watch?v=n9YnZVvpNes

https://oracle911blog.wordpress.com/2021/05/10/matus-cak-trenciansky-cast-stvrta/

Největší popravu v terezínské Malé pevnosti provedli nacisté šest dní před koncem války

https://www.pametnaroda.cz/cs/magazin/stalo-se/nejvetsi-popravu-v-terezinske-male-pevnosti-provedli-naciste-sest-dni-pred-koncem?fbclid=IwAR0HdagYKm9pv61Gw1x-ahItaPwLwcihbMOOWyp5MHbZsuHAelMeviJSRQk

KLDR vs. Jižní Korea ve Vietnamu
https://colonelcassad.livejournal.com/6748341.html

Zajímavé a málo známé informace o tom, jak armáda KLDR a Jižní Koreje pokračovala ve svém konfliktu za války ve Vietnamu.

Oděsa, 2.května 2021

Před vchodem do Domu odborových svazů v Oděse lidé vytvářejí na památku svých spoluobčanů, kteří zde byli 2.května 2014 ukrajinskými fašisty za živa upáleni a zabiti, květinový koberec. Zločin, který nebyl dodnes vyšetřen a potrestán.. .

https://www.youtube.com/watch?v=V2OJcA8C5hU

Ani to neodradilo Karla Schwarzenbergra od převzetí ukrajinského státního vyznamenání. HANBA !

https://echo24.cz/a/SHsdZ/ukrajina-udelila-schwarzenbergovi-jedno-z-nejvyssich-statnich-vyznamenani#utm_content=freshnews&utm_term=schwarzenberg%20ukrajina&utm_medium=hint&utm_source=search.seznam.cz

Britové zabili v roce 1945 tisíce sovětských občanů zajatých Němci
https://colonelcassad.livejournal.com/6745915.html

"Britská armáda sledující politické cíle začátkem května 1945 brutálně zničila německé lodě s několika tisíci bezbrannými vězmi nacistických koncentračních táborů, z nichž většina byli sovětští váleční zajatci, a Britové se později vysmívali přeživším občanům SSSR řekl zpravodajský historik Dmitrij Khokhlov agentuře RIA Novosti a odhalil dosud neznámé podrobnosti této tragédie."

"Tento příběh znovu potvrzuje axiom toho, že není možné skrýt pravdu - dříve či později bude známa. Historie války se skládá z mnoha různých stupnic tragédií. Kolik dalších takových tragédií může zůstat neznámých, pokud by to někdo neudělal nechat na ně vzpomínky najednou nebo někde v archivu není dokument obsahující nějaké informace o nich?"

Historik vyprávěl o tisících sovětských vězňů zabitých Brity v roce 1945
Источник: https://rusnext.ru/news/1620030692239628
https://rusnext.ru/news/1620030692239628

https://uloz.to/file/pMDRSsJVwdcg/majskij-mnichovske-drama-pdf#!ZGH4LmR2ZzL1MzDkAwL3MJIwAQHjZJqwMUq5HIEsoayPHQOzMD==

Odkaz na stažení knihy velvyslance SSSR Majského v Londýně o pozadí Mnichova

Mumie, která se nachází v Národním muzeu ve Varšavě, ukrývá pod svými obvazy tělo těhotné ženy. Jedná se o unikátní případ. Doktor Wojciech Ejsmond z Institutu kultur Středomoří a Orientu Polské akademie věd poznamenal, že ojedinělý objev umožní vědcům pochopit řadu aspektů spojených s tradicemi pohřbu z té doby.
Jak se tato mumie ocitla ve Varšavě? Kdo ji přivezl?
Do Polska ji přivezl Jan Wężyk-Rudzki, který byl před tím tajemníkem hraběte Stanisława Kostky Potockého – ministra národního vzdělání a náboženských vyznání Polského království (1815 - 1820) a prezidenta Senátu Polského království v době vládnutí ruského imperátora Alexandra I. Pavloviče. Veškeré náklady za námořní přepravu mumie z Alexandrie do Itálie a pak do Polska uhradila vláda Polského království.
Vice na:
https://cz.sputniknews.com/20210501/polsti-vedci-objevili-dva-tisic-let-starou-mumii-tehotne-zeny-foto-14339022.html

Jedným z najvýraznejších dní vo svetovej histórii bol 25. apríl 1945. Takmer sto kilometrov južne od Berlína, neďaleko mesta Torgau, sa vojaci Červenej armády postupujúci z východu stretli s anglo-americkými spojencami.

Первоисточник публикации: https://politikus.ru/articles/135620-my-byli-soyuznikami-vstrecha-na-elbe.html
Politikus.ru

Dnesna veda ma tendenciu vo vsetko vidiet proces dlhy niekolko milionov rokov a to co realne trvalo miliony rokov.... to ani nevnimaju.
Avsak obcas sa aj najde dokaz, ktory tie miliony rokov hadze spat na nemudre hlavy speudovedcom.
https://www.youtube.com/watch?v=u3plw3NdKqE

http://www.origins.org.ua/page.php?id_story=652
Vo videu priblizne na 3 tej minute autor vysvetluje, ze v roku 1942 havarovalo lietadlo niekde na vychodnom pobrezi Gronska. Piloti prezili ale lietadla tam nechali. Samozrejme ze lietadlo pokryl sneh a neskor aj lad. V roku 1980 par ludi si spomenulo, ze tam niekde pristalo nudzovo lietadlo a sli ho hladat. Nasli ho 75 metrov pod ladom. Tjs za 38 rokov sa nad lietadlom vytvorilo 75 metrov ladu. Podla vedcov na vytvorenie takej hrubky ladu je potrebnych zevraj 37 tisic rokov ..... Tiez si spomenme ako vedci chodia na sibir, tam vrtaju lad a z toho vestia tisice a tisice rokov. Ze mamuty zamrznute v lade to su statisice rokov (pricom to je maximalne 6 tis rokov).

https://fct-altai.ru/files/2021/Tricolor_09_04_2021.pdf

Nejstarší dochovaná socha na světě z Uralu známá jako Šigirský idol nedává vědcům pokoj. Nedávno vysvitlo, že je asi 12 tisíc let stará. Dnes zase vznikly jiné, neméně důležité otázky, za jakým účelem byl tento dřevěný idol zhotoven, a co znamenají záhadné kresby na něm.
Cennější než zlato
Ukázalo se, že Šigirský idol je starý asi 12 tisíc let. Přesný věk byl zjištěn nedávno díky radiouhlíkovému rozboru dřeva, ze kterého byl vyřezán. Podle slov odborníků jde o nejstarší dochovanou dřevěnou sochu na světě.
https://cz.sputniknews.com/nazory/2021041813496566-od-nezname-civilizace-na-nejstarsi-sose-na-svete-bylo-objeveno-hrozive-poselstvi/

Zakladateľ Svetového kongresu Slovákov Roman sa narodil pred 100 rokmi

Uránový kráľ Štefan B. Roman vynikal podnikateľskou šikovnosťou. Založil firmu Denison Mines Limited, z ktorej sa stala spoločnosť vlastniaca najväčšie uránové bane na svete.

Úspešný podnikateľský príbeh Štefana Boleslava Romana, rodáka zo slovenského Veľkého Ruskova, sa začal písať v Kanade, kam odišiel ako 16-ročný. Začiatkom 50. rokov minulého storočia založil spoločnosť Denison Mines Limited a stal sa najväčším vlastníkom uránových baní na svete. Nezabudol však ani na svoje slovenské korene. Patril ku kľúčovým osobnostiam Slovákov žijúcich v emigrácii a stál pri vzniku Svetového kongresu Slovákov (1970), ktorý v rokoch 1970-88 viedol ako jeho predseda.

Od narodenia Štefana Boleslava Romana, prezývaného "Uránový kráľ", uplynie v sobotu 17. apríla 100 rokov.

Spolupracovník TASR Pavol Demeš pri tejto príležitosti oslovil reverenda Dušana Tótha z Toronta, ktorý bol Romanovým dlhoročným priateľom a súputnikom. Toto je svedectvo Dušana Tótha:

https://www.teraz.sk/slovensko/svetovy-kongres-slovakov-zalozil-ste/542385-clanok.html

čiastočná odpoveď na to, prečo Panarin buduje strednú Európu na obnove Veľkej Moravy a prečo Pjakin považuje Vengriju, t.j Hungariu, ktorej pozostatkom je dnes Maďarsko za historicky vzniknuvší štát.
https://oracle911blog.wordpress.com/2021/04/11/matus-cak-trenciansky-cast-druha/

Ve starověké hrobce v Číně bylo objeveno více než 80 bronzových zrcadel vyrobených během dynastie Západních Chanů. Vědci byli překvapeni skutečností, že ačkoli jsou zrcadla stará asi 2 000 let, mnoho z nich stále odráží světlo a na některých je možné vidět hieroglyfy.
Vědci se domnívají, že nalezené hrobky patřily zástupcům vyšší třídy. Vyplývá to z historických písemných pramenů. Z nich je známo, že císař Liou Fu-tchun, zakladatel dynastie Chan (206 př. n. l. - 220 n. l.), vytvořil jakési zvláštní město výhradně pro aristokraty.
Udělal to, aby je lépe kontroloval. Luxusní rezidence se nacházely čtyři kilometry od nalezené hrobky. Archeologové proto předpokládají, že zde byli pohřbeni obyvatelé tohoto elitního města.
Souvislost s Egyptem a planovanym novym mestem pro elitu?
https://cz.sputniknews.com/svet/2021041613488824-vedci-nalezli-2000-let-stara-zrcadla-na-provedeni-do-posmrtneho-zivota-vetsina-z-nich-byla-v/

Ve videu uvidíte rekonstrukci, pardon, stavbu Stonehenge. Také uvidíte pozemek, jak vypadal před rekonstrukcí, pardon, stavbou. Všimněte si také pozadí na grafice (kopce) a skutečného pozadí (rovina). Dočetli jste se někde na Wikipedii, že se Stonehenge někdy rekonstruoval? Začíná 0:33
https://www.youtube.com/watch?v=qK80s5SP0L8&ab_channel=%D0%9F%D1%80%D0%B5%D0%B4%D1%81%D0%B5%D0%B4%D0%B0%D1%82%D0%B5%D0%BB%D1%8C%D0%A1%D0%9D%D0%A2

VIDEO Polská armáda v Československu

Красная молодежь Британии - Colonel Cassad — ЖЖ (livejournal.com)
https://colonelcassad.livejournal.com/6678835.html

Jeľcin a Kurilské ostrovy

Rozprávanie Borisa Ratnikova

Koncom roku 1992 sa diplomatickými kanálmi začala riešiť otázka Jeľcinovej návštevy Japonska. Podľa údajov Rady bezpečnosti sa Jeľcin počas návštevy chystal odovzdať Japonsku 2-3 ostrovy z Kurilského súostrovia, aby tak demonštroval svoj nový politický kurz. K takémuto kroku ho nahováralo niekoľko ľudí z jeho najbližšieho okolia. No Kurilské ostrovy sú veľmi háklivou otázkou. Bolo potrebné situáciu otestovať a preskúmať možné varianty rozvoja udalostí.

Touto úlohou sme poverili silného operátora (senzibila). Po skončení seansy sme získali nasledovnú informáciu: akonáhle Jeľcin odovzdá Japonsku ostrovy, Čína si hneď začne u Ruska nárokovať svoje sporné územia. Táto situácia bude vyhovovať mnohým politickým silám vo svete: začnú vedenie Číny postrkovať k rozpútaniu ozbrojeného konfliktu s Ruskom a následne tlačiť na medzinárodné spoločenstvo, aby vyhlásilo Čínu za agresora. Vtedy OSN a celý rad krajín môže uvaliť na Čínu ekonomické a politické sankcie ako na agresora, ktorí zaútočil na suverénne územie iného štátu. To by bolo veľmi výhodné pre politických a ekonomických konkurentov Číny. To ale nie je všetko, situácia mala dospieť oveľa ďalej. V takejto situácii by Čína mohla podľahnúť tlakom a skutočne začať lokálnu vojnu proti Rusku, ako sa to stalo koncom 1960-tych rokov. Avšak v roku 1993 by to priviedlo v rozsiahlej vojne v Juhovýchodnej Ázii.

Po získaní takejto katastrofickej prognózy sme tomu skrátka nemohli uveriť. Preto sme sa rozhodli využiť rozviedku a kontrarozviedku, a overiť si, či má táto informácia reálny základ, či sa udalosti môžu rozvíjať podľa tohto scenára. Dôkladná previerka ukázala, že predpokladaná situácia a jej následky sú plne reálne. Ostrovy sa teda nesmeli odovzdať.

Po stretnutí s Barsukovom a Koržakovom som o situácii informoval aj Jurija Skokova, mimochodom veľmi predvídavého a kompetentného človeka. Plne nás podporil a hneď išiel za prezidentom, kde trval na zrušení návštevy. Ako odpoveď, okrem nelichotivých slov, počul od Jeľcina aj nasledovnú vetu:

— Tak som cár alebo nie?! Keď sa mi zachce, tak dám, a keď sa mi nebude chcieť, tak nedám!

Pochopili sme, že čakať od Jeľcina zmysluplné konanie je zbytočné, a tak sme sa rozhodli konať sami. Predbežný program návštevy bol už zaslaný do Japonska a odtiaľ sa vrátil aj s korekciou: 1) Jeľcin nesmie ísť „medzi ľudí“, pretože na uliciach Tokia je veľa motocyklistov, ktorý by na neho mohli hodiť fľašu so zápalnou zmesou; 2) Jeľcin nesmie navštíviť zápasy Sumo, pretože tam nie je možnosť preveriť všetkých fanúšikov, a posadiť Jeľcina do cisárskej lóže nedovoľuje etiketa; Jeľcin nesmie navštíviť Kióto, aby tam položil veniec k pamätníku ruských námorníkov, ktorí zahynuli pri záchrane Japoncov počas zemetrasenia, pretože cintorín je moc zarastený a za každým kríkom sa môže skrývať terorista. V opačnom prípade japonská strana nemôže garantovať jeho bezpečnosť.

Rozhodli sme sa použiť tieto tri zákazy ako zámienku na zrušenie návštevy a Jeľcina do Japonska nepustiť. Na druhý deň bolo naplánované stretnutie ministra zahraničných vecí Andreja Kozyreva s ministrom zahraničných vecí Japonska. Bolo mi nariadené porozprávať sa s Kozyrevom. Zastihol som ho ešte pred rokovaním a povedal, že sa mám s ním stretnúť na príkaz prezidenta (hoci prezident mi nič nekázal). Potom som mu vysvetlil, že od japonského ministra ešte raz prosím bezpečnostné garancie pre prípad, že Jeľcin poruší 3 uvedené zákazy z protokolu. Pochopiteľne, že japonský minister na seba dodatočnú zodpovednosť nevzal. Túto Kozyrevovu odpoveď sme ihneď sformalizovali ako doklad pre Radu bezpečnosti.

Teraz som mal ja letieť do Tokia. Koržakov mi podpísal papier potvrdzujúci špeciálne právomoci. V Tokiu som navštívil veľvyslanca Ruska v Japonsku a vysvetlil som mu, že návšteve treba zabrániť. Myslím, že sa poriadne zľakol, lebo ani nevedel, ako má na to zareagovať. Ďalej som sa stretol s predstaviteľmi tajných služieb Japonska a preberali sme s nimi spôsoby zaistenia ochrany, zloženie a prechod slávnostného sprievodu, spôsoby komunikácie, a keď som už bol na odchode, tak sa akoby náhodou spýtal, či dokážu zaistiť úplnú bezpečnosť prezidenta aj v troch uvedených bodoch, lebo náš prezident nesúhlasí s dodržiavaním obmedzení. Dostal som zápornú odpoveď, na čo som akoby vybuchol spravodlivým hnevom:

— Ako to, že vy, bezpečnostná služba, profesionáli, nedokážete zaistiť 100 % bezpečnosť pre nášho prezidenta?! Načo ste ho potom volali? Budem hlásiť, že návšteva je z vašej strany zle pripravená.

Japonci ostali rozčarovaní. Večer som dal interview moderátorovi ruského televízneho programu „Vremia“: spýtal sa ma, ako prebieha príprava návštevy prezidenta. Odpovedal som, že zle, pretože japonská strana nie je pripravená, bezpečnosť prezidenta nie je zaistená ako treba. Hneď nato posielam šifrovanú správu do Moskvy. Skokov rýchlo zvoláva Radu bezpečnosti s jedinou otázkou: má Jeľcin letieť do Japonska, alebo nie? Všetci členovia rady boli už naladení televíznym programom „Vremia“, a k tomu ešte šifrovaná správa z veľvyslanectva a doklad o rozhovore Kozyreva s japonským ministrom. Nuž, kto by sa po tomto všetkom odvážil hlasovať za návštevu? Všetci hlasovali proti. Skokov postavil Jeľcina pred hotovú vec: Rada bezpečnosti sa rozhodla odložiť prezidentskú návštevu Japonska z bezpečnostných dôvodov.

Misia bola týmto splnená, ostrovy zostali naše. Po tejto udalosti bolo niekoľko vysokopostavených dôstojníkov tajných služieb Japonska prepustených. Je to však len malá cena, ktorú museli zaplatiť. Veď ani samotní Japonci by sa iste netešili z ostrovov, ak by obratom získali vojnu vo vlastnom regióne.

Z knihy PSY-vojny. Západ a Východ

Live Science: Vedci v Poľsku našli 5000 rokov staré pohrebisko

Obrovský, 5000 rokov starý komplex dlhých mohýl a hrobov vyložených kameňmi sa podarilo objaviť v Poľsku po tom, ako archeológovia preverili línie v obilí, ktoré sa objavili na satelitnej fotografii.

Archeológovia začali s vykopávkami na nálezisku neďaleko mesta Denbiany, asi 50 kilometrov severovýchodne od Krakova, pred viac ako dvoma rokmi. Doteraz odkryli sedem neolitických hrobov, rovnako ako pozostatky ranej stredovekej pevnosti a hrob dvoch koní z doby bronzovej. Ale úplný rozsah dávneho pohrebiska dosiaľ nie je známy.

Podľa odhadu archeológov ho tvorí desiatka mohýl, každá dlhá 40 až 50 metrov. Boli vybudované z hliny, kamenia a palisád z drevených kolov, ktoré medzitým zhnili. Vedci si myslia, že ide o zvyšky prehistorickej osady v tejto oblasti, ktorú obývali ľudia kultúry nálevkovitých pohárov. Meno dostali podľa keramiky typického tvaru a predpokladá sa, že išlo o prvých poľnohospodárov v Európe.

„Megalitické pohrebisko je jedným z najväčších a najzaujímavejších nálezísk tohto typu v strednej Európe,“ uviedli archeológovia Marcin Przybyla a Ján Bulas v e-maile zaslanom Live Science.

„Poskytuje nám mimoriadne údaje o pohrebných zvykoch kultúry nálevkovitých pohárov.“ Archeológov najprv zaujala štvorstenná podzemná štruktúra, ktorá sa na satelitných snímkach prejavila ako čiary v obilí. Neskôr sa ukázalo, že ide o ranú stredovekú pevnosť s vodnou priekopou z deviateho a desiateho storočia.

Počas vykopávok na nálezisku sa severne a južne od pevnosti našli mohyly a hroby neolitického pohrebiska starého asi 5500 rokov, na ktorom bola pevnosť vybudovaná, bez toho aby to jej stavitelia tušili.

Mohyly medzitým erodovali, ale kedysi bývali omnoho vyššie, uviedol Przybyla. Vznikli navŕšením hliny na ústredný hrob vyložený kameňmi. Hlina bola spevnená palisádami z drevených kolov. Tie medzitým odhnili a ich prítomnosť prezrádzajú len stopy po otvoroch, kde pôvodne boli. Vedci zatiaľ v hlavných hroboch nenašli žiadne kostrové pozostatky, ale v hlinených stenách okolo nich objavili stopy neolitických hrobov, dodal Przybyla.

Archeologický tím tiež nedávno vykopal na nálezisku hrob, v ktorom boli vedľa seba pochované dva kone s časťou uzdy. Tento hrob bol datovaný do polovice doby bronzovej zhruba pred 3500 rokmi.

Ľudia kultúry nálevkovitých pohárov, ktorí dávne mohyly v blízkosti mesta Denbiany vybudovali, sa okolo roku 4100 pred naším letopočtom začali usadzovať v strednej Európe.

Odhaduje sa, že išlo o poľnohospodárov, ktorí do tejto oblasti migrovali z dnešného Španielska a Francúzska – a sami boli potomkami ľudí, ktorí do týchto oblastí prišli z Balkánu.

Archeológovia už objavili pohrebisko s dlhými mohylami, ktoré ľudia tejto kultúry vybudovali, na ďalších miestach v Poľsku, rovnako ako v Nemecku a južnej Škandinávii. Jedno z najznámejších pohrebísk sa ukrýva v lesoch vo stredopolskej oblasti Kujavsko. Miestne ohromné ​​pohrebné mohyly sú niekedy označované za „poľské pyramídy“.

Je však možné, že by dávne pohrebisko neďaleko mesta Denbiany mohlo byť jedným z najväčších komplexov kultúry nálevkovitých pohárov, aký bol doteraz nájdený, uviedol Przybyla.

Archeológovia chcú pokračovať vo vykopávkach, aby sa dozvedeli viac o neolitických mohylách a hroboch, rovnako ako o troskách pevnosti s vodnou priekopou, ktorá ich na toto nálezisko priviedla. Zatiaľ vedci neobjavili žiadne dôkazy, že by táto pevnosť bola trvalo obývaná. Myslia si, že mohlo ísť o vojenskú základňu, aké už sa na poľskom území našli.

https://vat.pravda.sk/zem/clanok/582982-live-science-vedci-v-polsku-nasli-5000-rokov-stare-pohrebisko/

Narazil som na zaujimavy kanal
https://www.youtube.com/watch?v=xeJaFLK-Jd4

[ano zas po Rusky]
Autor tam rozobera vojnu roku 1812. Uvadza alternativny vyklad a to, ze napoleon nesiel proti vtedajsiemu Ruskemu carovi alexandrovi ale, ze napoleon sa spojil s alexandrom a sli proti Tartarom. Tartariu chapu ako statny utvar na uzemi dnesneho sibiru, azijskej casti ruska a z casti aj na europskej casti ruska.
Tiez ma dost rozpracovane videa o tom ci vobec taky utvar ako "Tartaria" existoval.
https://www.youtube.com/watch?v=6KML4YzxoBM
Asi najlepsie spracovanie tematiky co som videl. V prvom videu cita zo starych listin co ponachadzal v archivoch. Vsetko sa snazi dolozit faktami.
S celeho toho "alternativneho" badania mam taky pocit, ze europa ako cast tartarie sa zacala pomaly oddelovat od celku. Tartariu chapem ako zdruzenie gebernii (moskovsa, ruska, mala tartaria, velka morava??? atd ...) Neviem ci aj dnesne francusko nemecko bolo niekedy castou tartarie ale nase uzemie isto bolo. To aj ked som cital jednu slovensku knihu pisanu "mainstreamom" tak tam napisali : cyril a metod nam priniesli pismo atd atd ... a potom v historii diera na 200 rokov Tjs vety o tom ako to cyrilove ucenie nebolo prijate vtedajsou vedickou kulturou boli vymazane .... prilis nepohodlne citanie o tom ako nahanali somarov siriacich degeneraciu a otroctvo. Potom aj ta kniha opisovala "najazdy kocovnych kmenov" tartarov, mongolov a este neviem coho. Lenze v niektorych pripadoch som mal pocit akoby ti mongoli skor lud oslobodzovali ... Ale ono to nebolo nic ine, len snaha Tartarie o vyhubenie vplyvu biblickej koncepcie z europy. Nakoniec vieme ako to skoncilo. Tartaria pomaly prichadzala o europu. Az v roku 1812 zevraj oficialne zanikla. To preco tartaria prisla o europu este nemam uplne utvrdene. Tazko povedat ci nevedeli celit biblickej koncepcii alebo bol tam iny problem. Tiez mohol byt problem degeneracia vedizmu do jazycnictva (vedizmus je poznanie o tom ako funguje svet, jazycnistvo je len opakovanie mantier dokola bez hlbkoveho pochopenia o co ide - strata poznania).

https://www.youtube.com/watch?v=kaNA2GxnMX4

Velmi zajímavý a faktologicky nabitý dokument o rozpadu byzanské říše uvádí archimandrita, mitropolita, biskup pskovský Tichon (Ševkunov). Mimochodem, jeden z nejvlívnějších představitelů ruské pravoslavné církve, o kterém se veřejně šeptá, že je prvním kandidátem na funkci patriarchy, po smrtí stávajícího, samozřejmě.

Jak sám Tichon v dokumentu uvádí, ruská pravoslavná církev má velmi seriozní výzkumy v oblasti byzantologie. Takže dokument je zajímavý nejen z hlediska faktologie, ale i kvůli rozboru přičinně důsledkových vazeb, které k pádu říše přivedly. Z pohledu církve, pochopitelně. V dokumentu je spousta dech beroucích paralel s dneškem. Proto ten dokument doporučuji.

P.S. Ještě taková malá poznámka. Přestože jsem kladně ocenil přínos (pro mě) tohoto dokumentu, nemohl jsem si nevšimnout různých manipulací s veřejným názorem ve prospěch současné politiky pravoslavné církve. Takže bacha na to. Církev je a pořad zůstává ideologickým nástrojem GP. Ale studenti KSB si těch manipulací určitě všimnou a dokonce i vyvodí závěry, jakou politiku bude církev prosazovat v nejbližší době.

Dávam to sem preto aby ste si urobili predstavu, čo všetko obnáša život v prostredí hyper inflácie.

Juhoslávia

Iba počas roka 1982 tento stratil zo svojej hodnoty polovicu. Pokiaľ v roku 1982 stála 1 DEM približne 21 dinárov, v roku 1989 to už bolo 70 000 dinárov. Československí turisti cestujúci na devízové prísľuby ŠBČS v lete 1989 na dovolenky do Juhoslávie si financie na pobyt odnášali z banky v igelitkách. Z tašiek plných peňazí si inflácia stačila ukrojiť už počas niekoľkých dní pobytu za hranicami. Na v tom čase pevné ceny tovaru v Československu zvyknutí turisti na takúto situáciu neboli pripravení. Obchodníkov v krajine vegety však nič nemohlo zaskočiť. Na zaťažkávaciu skúšku pri prepočítavaní zväzkov bankoviek mali pomôcky. Pokladne opatrené exponentmi, aby sa početné nuly zmestili na display. Za bežný nákup pečiva a mliečnych výrobkov bolo potrebné platiť niekoľko sto kusmi farebných bankoviek, ktoré predavači prepočítavali na počítačkách bankoviek a hádzali do drevených debien pri pokladničných pultoch. Juhoslovanské firmy v tomto období viedli svoje účtovníctvo v nemeckých markách. Tvoriť rezervné fondy, účtovné odpisy základných prostriedkov v mene, ktorá za týždeň niekedy stratila aj 10 % svojej hodnoty, nemalo zmysel. Obyvateľstvu inflácia príliš neprekážala. Naučilo sa s ňou žiť. Výplatu rýchlo minulo na celomesačné zásoby potravín a iných tovarov. Zvyšok horúcich peňazí vymenilo za devízy na voľnom trhu od domov prichádzajúcich gastarbeiterov. Konvertibilita dinára neexistovala, ale devíz medzi obyvateľmi bolo veľa. Kúpiť auto, byt, dom bolo možné prakticky iba za tvrdú menu. Pri rastúcej inflácii dobre obišli najmä úveroví dlžníci. Bývalý štátny úradník sa oprávnene chválil, že na inflácii dobre zarobil. Keď si v roku 1980 bral v banke hypotekárny úver v dinároch v prepočte asi 100-tisíc mariek ani netušil, že jeho hodnota v roku 1989 bude predstavovať cenu jedného páru topánok a výška mesačnej splátky úveru iba cenu škatuľky zápaliek. Na hyperinflácii zarábali aj iní. V roku 1989 sa všetci snažili platiť šekmi. Kým ich banky zúčtovali a zaťažili účet majiteľa šeku uplynulo asi 10 dní, kedy už mali úplne inú hodnotu. Pribúdajúce nuly na pestrofarebných bankovkách a postupujúca inflácia lákali ľudí platiť aj drobné nákupy šekmi. Komicky potom vyzerala situácia, keď zákazník platil v bufete za dve pivá šekom. Pokiaľ v lete 1989 stačilo na pohár žltého moku 25-tisíc dinárov, na jeseň už nestačilo ani 50-tisíc, a v decembri 1989 dokonca ani stotisícová bankovka.

Rozpad Juhoslávie
V roku 1990 škrtli v Juhoslávii štyri nuly z bankoviek aj cien, zaviedli v poradí už tretí povojnový nový dinár rovnajúci sa jednému rakúskemu šilingu (10-tisíc starých dinárov) a tiež novú prísnejšiu hospodársku politiku. Nová mena sa však dlho v obehu neohriala. Vojnové udalosti, rozpad krajiny osamostatnením nespokojných členov federatívneho usporiadania zavŕšili dielo skazy. Zablokované zostali aj devízové účty obyvateľstva, pretože krajina nemala žiadne prostriedky ani na úhradu zahraničných dlhov. Dinárové úspory deponované v bankách prakticky ani neexistovali. Srbsko-čiernohorská federácia, ako zvyšok niekdajšej veľkej Juhoslávie, opäť otestovala výkonnosť tlačiarenských strojov na bankovky. V roku 1994 tam vypukla hyperinflácia meraná nie na ročnej, ale dokonca na hodinovej báze: 0,30 % za hodinu. Eldorádo s peniazmi nemalo konca-kraja. Zamestnanci štátnej tlačiarne cenín protestovali, že už 2 roky im nebolo umožnené čerpať dovolenky. Prázdne pulty v obchodoch, lístkový systém na benzín a potraviny boli tiež jedným z prejavov finančnej krízy. Problémy nastávali aj s hotovosťou. Nekvalitne vytlačené bankovky s miliónovými hodnotami sa do obehu dostávali nasledujúci deň po vytlačení, pričom sa lepili vo zväzkoch a púšťali farbu. Veľa bánk pociťovalo nedostatok aj inflačnej hotovosti. Platobný styk sa obmedzoval na minimum, obchodníci odmietali prijímať platby šekom, každý chcel hotovosť. Viacero podnikov prešlo na výplaty zamestnancov denne, aby si za ne ako v povojnovom Maďarsku stihli nakúpiť aspoň nevyhnutné životné potreby. Mince, podobne ako už na jeseň v roku 1989, zmizli z obehu, lebo kov z nich po roztavení použitý na zhotovenie popolníkov a svietnikov mal podstatne vyššiu hodnotu. Stop hyperinflácii sa podarilo zasadiť až zavedením superdinára s pevným naviazaním na konvertibilnú menu.

Je to len malý úryvok z článku: Dejiny európskej hyperinflácie 20. storočia

Veľmi poučné. Odporúčam prečítať si celý článok aby ste si urobili predstavu, čo všetko obnáša život v prostredí hyper inflácie.

Ďalší veľmi poučný článok: Ako bolo deväť krajín svedkom premeny inflácie na hyperinfláciu

Vraví sa že história sa opakuje. Takže je z čoho sa poučiť.

Srbsko si dnes pripomína 22. výročie od začiatku bombardovania NATO proti Srbsku a Čiernej Hore, teda proti bývalým Juhoslovanským zväzovým republikám (SRJ). Rozhodnutie zaútočiť na Juhosláviu bolo prvým v histórii, ktoré padlo bez súhlasu Rady bezpečnosti OSN.

Bombardovanie trvalo 79 dní a malo za následok najmenej 2 500 úmrtí a viac ako 12 500 zranení . Útoky na Srbsko sa začali 24. marca 1999 a posledný sa odohral neďaleko Kosovskej Kamenice 10. júna o 13:15 SEČ. Počet obetí vojenských a policajných síl dosiahol 1 008, z toho 659 vojakov a 349 policajtov. Zranilo sa okolo 6 000 civilistov, z toho 2 700 detí. Celková škoda sa odhadovala na desiatky miliárd dolárov. NATO nikdy nezverejnilo svoje straty.

Rozhodnutie zaútočiť na Juhosláviu bolo prvým v histórii, ktoré sa prijalo bez súhlasu Rady bezpečnosti OSN, a rozkaz vydal americkému generálovi Wesleymu Clarkovi, v tom čase spojeneckému veliteľovi, generálny tajomník NATO Javier Solana.
Juhoslávia bola napadnutá pod zámienkou neúspechu v rozhovoroch o budúcom statuse juhosrbskej provincie Kosovo, ktoré sa konali v Rambouillet a Paríži. Po ratifikácii rozhodnutia o neprijatí zahraničných vojsk srbským parlamentom, ktorý navrhol, aby sily OSN monitorovali mierové riešenie konfliktov v Kosove, zahájilo NATO 24. marca 1999 o 19:45 SEČ nálety.

NATO čelilo čoraz väčšiemu diplomatickému tlaku a ukončilo bombardovanie podpísaním Vojenskej technickej dohody v Kumanove 9. júna 1999 a posledné rakety padli 10. júna o 13:30 SEČ neďaleko Kosovskej Kamenice.

K dnešnému výročiu sa vyjadril srbský prezident Alexandar Vučič.

https://www.zurnalplus.sk/?p=1672&fbclid=IwAR0Xlw7Y2Pq2Ahs4IJqtNLMpwDzIdfu-k3SZ4InnR15Y-gaNaCx4rkzwfXI

Dnes sa mi dostal do pozornosti príspevok administrátora jednej fejkbukovej skupiny Dušana Pútnika o knihe Denník cesty do Moskovie:

Nasiel som zaujimavu staru knihu s nazvom Dennik cesty do Moskovie, v ktorej je zaznamene cestovanie velvyslanca "Svatej rise rimskej a kralovstva Madarskeho" do Ruska v rokoch 1698 na dvor k carovi Petrovi l.

Zaujimave su udaje a znacenia, ktore potvrdzuju alternativny nazor, ze anticka rimska risa sa odohrala len v stredoveku. (Najlepsie o tom pise a dokazuje Alexander Tamansky v jeho Druhej historii rimskej rise).

Cisara Leopolda l. tituluju ako AUGUSTUJÚCEHO A NEPORAZITEĽNÉHO IMPERÁTORA Svatej rise rimskej - zaujimavy je termin "augustujuci" co dava iny vyznam titulu "Augustus", cisar. A co podla niektorych autorov znamena, ze tento titul si v ramci Europy a Ruska ich vtedajsi panovnici tetrachovia medzi sebou po urcitej dobe vymienali ako titul prave uradujuceho cisara nad celym uzemi. Tuto strukturu narusil az Napoleon.

Pri ruskom carovi Petrovi l. je zas zarazujuci udaj, ze sa jedna o Petra Alexejeviča, cara a velkeho knaza Moskovii. Cize pred rokom 1700 bol zvrchovany vladca politicky aj nabozensky ale iba v Moskovii a nie celej Rusi ako sa zvykne pri caroch udavat neskor.

Cela kniha sa nesie v podrobnych popisoch Ruska tej doby a tiez aj dost podrobnych udajov vojenskeho charakteru spionazneho razu, co dost prekvapuje.

Dalsi tiez dost podivny udaj je o Zaporozskych kozakoch, ked sa uvadza, ze na Zaporozie su posielani na zasidlovanie odsudeni trestanci a vyhnanci, ktorych v predoslych dobach posielali na Sibir.
Odhliadnuc od znacne rozdielnej idealizovanej verzie kozakov ako védickych statocnych bojovnikov sedliakov, tu vyvstavaju dve otazky - preco zasidlovali Zaporozie a preco uz neposielali na Sibir.

Podarilo sa mi predmetnú kópiu knihy dohľadať a tak ju posúvam tunajšiemu kolégiu k prečítaniu a vytvoreniu príslušných záverov:

https://uloz.to/file/eVV0qFAih8uD/korb1699-pdf

• Jaká je genetická historie osídlení Ruska? Jakou stopu zanechali obyvatelé ruských stepí v DNA Evropanů? Kdy se staří obyvatelé Bajkalského jezera stali v Americe indiány?
• Vědci z archeogenetiky Ústavu lidských dějin v Jeně v květnu 2020 zveřejnili studii o vztahu mezi starými obyvateli Bajkalského jezera a americkými indiány
• Na jaké úkoly se dnes zaměřuje archeogenetika?
• Jaké poznatky o životě "prvobytně pospolného" člověka byly na území dnešního Ruska získány pomocí archeogenetiky?
• Jak z pohledu archeogenetiky charakterizovat to co někteří nazývají "ruský genom"?

....a další a další. Zajímavý vstupní článek pro studium, odlišné od moderního "panslavismu".

https://www.gumilev-center.ru/7500-let-nazad-kochevniki-yuzhnorusskikh-stepejj-naselili-evropu-i-ameriku/

https://ok.ru/video/1358282101149
https://russian7.ru/post/volodya-yakut-legendarnyy-snayper-perv/
http://wiki-org.ru/wiki/Володя-Якут

Nedostal jej ani veterán mudžahedín Abubakar, ale prodali ho jeho nadřízení....Je to podobná "urban legend" jako Zajcev versus major Koenig, ale dle mých přátel pravdivá. O to vic je to smutný.

Představujeme velmi zajímavou knihu Metoda Nečase My před 2000 lety, vydanou 1946 v Blansku. Kniha vnáší světlo do otázky tzv. Stěhování národů a dokazuje, že je to konstrukt vymyšlený Němci teprve před 200 lety, který naši historici pod vlivem Němců převzali. Jeho důsledkem byla 2. světová válka. Kniha vyšla krátce po jejím konci.

https://ulozto.cz/!pBshFAHBMzI1/necasmypred2000lety-pdf

Podívejme se na některé teze.
Ještě do roku 1800, i sami Němci tvrdili, že Německo bylo osídleno Slovany, a že Římany uváděný germánský kmen Suevové, byl slovanský. Z čehož plyne, že Slované byli původními obyvateli střední Evropy. Nacionalizace v Německu v 19. století však tyto poznatky převrátila naruby.
M. Nečas se proto obrací k starým římským historikům a náležitě objasňuje, že Germánie je zeměpisné označení, které Tacitus a další nepoužívali ve smyslu národnostním, ale zeměpisném (jako dnes né všichni Evropané jsou Němci apod.). Slované byli v Německu před Němci.
Autor dokládá, že Suevové jsou Slované a ne Němci. Suev je zkomolenina Sláv, protože v latině se -sl- neužívá a tak se opisuje jako Suav či Suev nebo SCLav, případně je znám i tvar SCLaveni a dokonce i SCLabenoi. To vše jsou zkomoleniny Sláv = přibližně dnešní pojem Slovan. Že to tak je dokládá například poznámka bavorského geografa v 9. století, když uvádí množství slovanských rodů na území Tacitova Suevska, a pak si povzdechne „Suevi non sunt nati, sed seminati.“ čehož smysl je, že Slované se nemnoží po lidsku rozením, nýbrž jako obilí setím. Tato poznámka potvrzuje, že bývalí Suevi a jemu současní Slavi jsou totéž, a za druhé zdůrazňuje velkou početnost Slovanů v krajích Německa za Karla Velikého.
Autor vnáší světlo do zmatených pojmů. Například „národ“ Semnoni vysvětluje jako zkomoleninu Zemané – tj. Rolnická vrstva obyvatelstva. Semnon = zemjon od zemje - země (dělec). Semnoni jsou uváděni jako národ veliký a přitom nikde není popis, že by někdy přišli, či někam odešli. Další vysvetlení, např. Lugiové = Lužičané naleznete v knize, kterou vřele doporučujeme přečíst. Ke stažení je zde:
https://ulozto.cz/!pBshFAHBMzI1/necasmypred2000lety-pdf
Jako u každé knihy je potřeba se držet zdravomyslí a chápat, v jaké době vznikla. Doba vzniku, těsně po válce do roku 1948 byla velmi svobodná a nebyla povinně svázána komunistickou ideologií, tak mohli vycházet knihy všeliké. Na druhou stranu je stále vidět, že kniha vychází především ze zdrojů římanů či řeků a zdroje slovanské jako Velesova kniha (ještě nebyla zveřejněna), či práce ruských dějepisců nebyli vzaty v úvahu, v čemž máme dnes výhodu. Můžeme tak z této knihy vzít výborná fakta, že jsme i dle spisů dávných historiků obyvatelstvem původním, a vezmeme-li v úvahu i údaje z našich zdrojů, tak můžeme směle tvrdit, že naše dějiny nepočínají 6. stoletím, jak tvrdí současná věda (ovlivněná právě německými smyšlenkami z 19. století), ale jdou přinejmenším tisíce a tisíce let zpět. Odmyslet si pak musíme myšlenkové konstrukty jako třeba že „německá kultura byla vyšší než slovanská“.
V závěru krátce rozebírá slova a jejich původ a naznačuje, že slovanská řeč a kultura jsou starobylé a bude nezbytné, abychom se postavili proti té zvrácenosti, že každé páté slovo pochází z germánských jazyků, když smysl mají tyto slova jen ve slovanských jazycích: např. Sklo prý je z gotštiny – přitom smysl to má ve slovanských jazycích: steklo – tj. To co při výrobě steklo (podobně jako péci – peklo – to má být prý z němčiny atd.).
Místo závěru citát: „Němci musí být uvědoměni o tom, že my Slované jsme zde od nepaměti, a vetřelci že jsou oni, a že kdo zde ve střední Evropě má domovské právo, jsme my Slované!“ Jen dodáme, že uvědoměni musí být nejen Němci, ale především Slované.
Zajímavé citáty z knihy:
„ 8.století se teprve vyskytnou první skoupé záblesky německých dějin, a tu celé Německo je slovanské. Před 8. stoletím jsou německé dějiny ve tmách …. tvrzení o německosti uvedených krajů před touto dobou je pouhou fantasií, která má oporu jedině v pochybném předpokladu, že národy tyto byly proto německé, poněvadž Caesar a Tacitus je zvou Germány. Domněnka, že všichni Germáni musili být Němci je tak lichá jako že všichni Američané jsou Angličané.“
Stěhování národů
„Druhá velká potíž je s „náhlým“ zmizením Němců. Barthold totiž nemůže celý onen přerod vysvětlit jinak, než že se celý národ vystěhoval se vším všudy... ale o tom, jak by to bylo možné jen připouští že je to „mimo veškerou naši představivost““. Buď to mohla způsobit náhlá katastrofa, ale o té žádní soudobí pisatelé nepíší, ačkoliv zaznamenávájí i malé pohromy (dobytčí mor v Alpách). Dále, kam by se poděly odstěhovavší se národy, když Evropa nebyla pustá? A vůbec soudobí pisatelé by o takto velkých pohybech národů museli psát, když např. Prokopios píše v 5. a 7: století o pohybech Herulů a Avarů skrze země slovanské... O každém hnutí národů jsou od 3. století záznamy.

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie oznámil, že sa vyskytujú pokusy niektorých krajín revidovať rozhodnutia Norimbergu‼️

Pokusy zahraničných politikov predstaviť históriu druhej svetovej vojny v inej podobe, vrátane revízie rozhodnutí Norimberského tribunálu,nezostanú bez povšimnutia Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie, -uviedol predseda Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácieAlexander Bastrykin v rozhovore, ktorý poskytol agentúre RIA Novosti.

https://ria.ru/20210322/voyna-1602251038.html?

Materiály Medzinárodného vojenského tribunálu v Norimbergu o trestných konaniach, o ktorých rozhodovali vnútroštátne súdy, zostávajú dodnes hlavnými dôkazmi zločinov nacistov.

https://ria.ru/20210322/natsisty-1602246319.html?

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie sa rozhodol spojiť trestné činy týkajúce sa zverstiev nacistov proti civilnému obyvateľstvu do jedného – do genocídy národov ZSSR

https://ria.ru/20210322/zverstva-1602245091.html?

Treba identifikovať a odsúdiť všetkých, ktorí sa podieľajú na neľudskom zaobchádzaní s obyvateľstvom, genocíde,
vraždení civilných osôb a vojnových zajatcov, a v prípade smrti musia byť ich mená a zločiny zverejnené “ - uviedol.

https://ria.ru/20210322/natsisty-1602247322.html?

Nacistickí zločinci z Lotyšska v službách CIA: správa Nadácie Historická pamäť

Americká Ústredná spravodajská služba aktívne verbovala bývalých príslušníkov lotyšskej légie SS zapojených do masakier civilistov Sovietskeho zväzu na okupovaných územiach počas Veľkej vlasteneckej vojny a potom ich použila pri svojej podvratnej práci proti lotyšskej SSR, vyplýva zo správy Kati odišli do dôchodku. Nacistickí zločinci z Lotyšska v službách CIA pripravenej Nadáciou Historická pamäť.

„Informácie zverejnené v tejto správe jasne ukazujú, že drvivá väčšina lotyšských agentov CIA slúžila nacistom počas druhej svetovej vojny, mnoho z nich bolo priamo zapojených do zločinov proti ľudskosti vrátane holokaustu, represívnych akcií proti civilistom, blokády Leningradu“, píše sa v správe.

Jeho autori vysvetľujú, prečo CIA uprednostnila nábor ľudí, ktorí sa jednoznačne podieľali na zločinoch proti ľudskosti: „Na túto otázku existuje úplne racionálna odpoveď. Samotná účasť na nacistických zločinoch samozrejme nebola výhodou pre nábor kandidátov. Výhodou bola služba v policajných štruktúrach organizovaných nacistami“.

celé znenie správy
http://historyfoundation.ru/wp-content/uploads/2021/03/%D0%9F%D0%B0%D0%BB%D0%B0%D1%87%D0%B8-%D0%BD%D0%B0-%D0%BF%D0%B5%D0%BD%D1%81%D0%B8%D0%B8.pdf

zdroj
http://historyfoundation.ru/2021/03/18/nacistskie-prestupniki-iz-latvii-na-sluzhbe-cru-doklad-fonda-istoricheskaja-pamjat/?fbclid=IwAR0R_vaYGNKV1gpvzd7MDW_lyhE8yk4Rc33fqdU0eJDfglrHLB56Fyuv30E

Tady něco "povinné" literatury:

"Kdo chce protektorát a kdo obnovení Česko-Slovenska? (1) O bitvě vedené na českém dvorku."
https://kob-forum.eu/2021/02/15/kdo-chce-protektorat-a-kdo-obnoveni-cesko-slovenska-1-o-bitve-vedene-na-ceskem-dvorku/

"Kdo chce protektorát a kdo obnovení Česko-Slovenska? (2) O bitvě vedené na evropském kolbišti."
https://kob-forum.eu/2021/02/16/kdo-chce-protektorat-a-kdo-obnoveni-cesko-slovenska-2-o-bitve-vedene-na-evropskem-kolbisti/

"Quo vadis, střední Evropo? (1.část)"
https://kob-forum.eu/2021/03/06/quo-vadisstredni-evropo-1-cast/

"Quo vadis, střední Evropo? (dokončení)"
https://kob-forum.eu/2021/03/08/quo-vadis-stredni-evropo-dokonceni/

"Historické paralely – březnové dny 1939 a 2021"
https://kob-forum.eu/2021/03/11/historicke-paralely-breznove-dny-1939-a-2021/

"František Halas: ZPĚV ÚZKOSTI"
https://kob-forum.eu/2021/03/15/frantisek-halas-zpev-uzkosti/

Zachytil som info, že po konci 1. sv. vojny bola hranice Európy nakreslené víťaznými mocnosťami, ktoré neskôr podpísali dohodu, podľa ktorej mohli oni v budúcnosti tieto hranice aj meniť. Neviem túto info dohľadať, ako sa volá daná dohoda a kedy bola uzatvorená?

Vďaka

Zabil Jana Masaryka zednář z automobilky ZIL? Záhadná smrt československého ministra je již více než 70 let nevyřešená

Zdroj:
https://cz.sputniknews.com/nazory/2021031113312155-zabil-jana-masaryka-zednar-z-automobilky-zil-zahadna-smrt-ceskoslovenskeho-ministra-je-jiz-vice-nez/

V podstate do 18. storočia sme (Slováci a Maďari) tvorili jeden národ - uhorský, delili sme sa maximálne na dolných a horných. Dolní Uhri (čiže dnešní Maďari) boli zväčša árijsko-slovanské obyvateľsvo (nie všetcia Árijovia sú Slovania a nie všetcia Slovania sú Árijovia...) s dominantnou haploskupinou R1a, aj u súčasných dolných Uhroch (Maďaroch) je podľa eupedie a aj iných zdrojov takisto najpočetnejšia haploskupina R1a (zhruba 30 percent). Aj Arpádovci mali R1a! čo sa zistilo vďaka DNA analýze kráľa Bela III. a aj dajakého iného arpádovca. Avšak na konci 18. storočia slobodomurári vytvorili maďarský jazyk a maďarský národ s vymyslenou minulosťou. A v polovici 19. storočia (konkrétne 1848-1849) už bola maďarská revolúcia kde chceli oslobodiť Uhorsko od Habsburgovocv avšak neboli záruky ohľadom toho, že nedôjde k maďarizácii národov. Práve preto sa (aj) štúrovci pridali na stranu Habsburgovcov. A aj Rusi kedy pri moci bol gosudar-imperátor Nikolaj I. ktorého VVPj často spomína. To práve cárske vojská Nikolaja I. uštedrili Maďarom legendárny világoš (výprask) pri Világoši. Týmto boli fakticky porazení maďarskí revolucionári a (aj) vďaka tomu tu sme doteraz ako Slováci...netreba však zabúdať že zároveň sa zachránili aj ostatné slovanské národy...Proste Nikolaj I. zachránil slovanské a pravoslávne obyvateľstvo v strednej a juhovýchodnej Európe. Poďme sa však zamerať na to, ako došlo k tomu že Maďari išli proti pokrvným bratom. Dolní Uhri boli, ako som spomínal slovanské obyvateľstvo ktoré rozprávalo jazykom vtedajšej slovenčiny. V zásade slovenský jazyk je UHORSKÝ jazyk resp. jeho pokračovateľom/nástupcom. Dôvod, prečo dolní Uhri sú dnes Maďari a rozprávajú (ževraj) ugro-fínskym jazykom spočíva v tom, že poprvé - sa v minulosti Uhorskom prehnala Zlatá horda alebo tzv. tatáro-mongoli. Zlatá horda bola slovansko-turkická armáda Rusi. Veľa vojakov sa usadili v Maďarsku a vďaka tomu vznikol špecifický slovansko-turkický dialekt resp. slang. Ako som sa nedávno dozvedel z komentárov na soc. sieti, maďarčina má niekoľko identických slov s volžskou tatarčinou! Ďalšou zaujímavou indíciou je napríklad guláš, ten k nám prišiel z východu a je to obľúbené jedlo aj v jedálničku kozákov! Čiže guláš bolo jedlo Zlatej hordy resp. bojovníkov Rusi! Ďalšia vlna boli Osmani. Tí sa zakliesnili skoro na 3 storočia v Uhorsku a opäť logicky predovšetkým v oblasti dnešného Maďarska keďže sú južnejšie ako my. Tým došlo k druhej resp. ďalšej fáze "obohatenia" už jestvujúceho slovansko-turkického dialektu. Tretia fáza boli spomínaní slobodomurári ktorí k tomuto dialektu pridali zhruba 10 000 nových slov a vytvorili jazyk - maďarčina. Jazyk sa vo veľkom presadzoval nie len medzi šľachtou ale aj medzi obyčajnými ľuďmi. A polstoročie na to sme tu už mali spomínanú maďarskú revolúciu... Maďari musia pochopiť, že osobnosti/hrdinovia ktorí bojovali napríklad v protihabsburských stavovských/kuruckých povstaniach ako Bočkaj, Betlen, Tekeli alebo Rákociovci alebo ešte predtým Dóžovo povstanie by sa s nami dohovorili ale s Maďarmi nikoliv! A ešte raz sa patrí spomenúť Arpádovcov ktorí neboli žiadni príšelci/cudzinci! Ich haploskupina R1a je toho jasným dôkazom. Maďari potrebujú spraviť krok späť a vrátiť sa k svojej slovanskej podstate, vrátiť sa k svojim skutočným predkom, skutočnej minulosti, obnoviť rodovú pamäť, precitnúť. To oni sa musia pridať k nám a nie my k nim! A najlepšie bude ak sa pridajú už k Československu ktoré musí byť znovuzrodené na veľkomoravských základoch! s tým, že ak k tomu dôjde, bude to vlastne faktické obnovenie Veľkej Moravy...

O sovětských partyzánech ve Francii

https://severr.livejournal.com/1492893.html

Je jedna taka docela zaujimava seria dokumentov
Okem Boha Hóra (škola mystérií)
By ma zaujimalo ci to uz niekto pozeral, co na to poviete, kolko pravdy v tom je co tam hovoria ...

https://www.youtube.com/watch?v=siYzxW0C-Wg&list=PLxhOEsuOKt1JZHstkKgOZGOUilH20SlfC

Tento príspevok vznikol ako môj prvý verejný pokus o analytický prístup k dejinným udalostiam nášho národa. Je to moja reakcia na komentár Oracle911 na jeho blogu, že je čas zamyslieť sa nad témou Veľkej Moravy, ako vlastnej koncepcie, ak sa nám nepáči Trojmorie, RU 2.0 a iné projekty okolitých národov, či GP.

Myšlienka so mnou súznie a dozrievala vo mne dlhšiu dobu. Jeho popud ma utvrdil, že je čas o nej pohovoriť verejne. Do analýzy vkladám aj faktografickú časť, ktorá pochádza z uvedenej literatúry. Každý prevzatý odstavec má uvedený svoj zdroj. Pre vytvorenie obrazu som do faktografie uviedol časové rozpätie od začiatku letopočtu do roku 1100. Jedná sa o rozsiahly text, spolu niečo cez 5000 slov, respektíve necelých 9 strán. Preto si na jeho preštudovanie vyhraďte viac času.

Text vznikal po nociach a neprešiel jazykovou korektúrou.

Faktografická časť

Prvý štátny útvar na našom území bolo Vaniovo kráľovstvo 21 – 50 n.l., ktoré zriadili Rimania, aby politicky čelili vpádom barbarov z nášho územia do Panónie za limes Romanum.
Po jeho páde vzburou vlastných ľudí prišli Rímske vojská a prenikli za Dunaj, k Hronu a do Trenčína. Na našom území sa pohybovali od 1 do 4 storočia n.l.
Paulus Orosius uvádza, že na rímskom koncile zvolanom pápežom Kornéliom (251 – 253) sa zúčastnili aj niekoľký biskupi z Panónie, dokonca dvaja spoza limes Romanum.
Zrejme prvý písomný záznam slova Slovan je z roku 512 od historika Prokopia, ktorý uvádza, že žili na území od stredného Dunaja na sever.
Okolo roku 620 sa naši predkovia vzbúrili proti nadvláde Avarov povstaním, v ktorom sa zúčastnil aj franský kupec Samo, ktorého si potom zvolili za kráľa. Samo bol predajca zbraní! Tak vznikol prvý Slovenský nadkmeňový útvar na území dnešnej Moravy, Slovenska a Dolného Rakúska. Po Samovej smrti 629 možno predpokladať prenikanie Írskych a Škótskych misionárov na naše územie.[1]

Čtyřicátého roku kralování Clothara ( 623/624) muž jménem Sámo, národem Frank z kraje sasonského, vzal sebou četné kupce a odebral se mezi Slovany jménem Venédy, aby obchodoval. Slované již počali bojovati proti Avarům, jménem Hunům, a jejich králi - chaganovi. Venédové byli již odedávna bojovníky Hunů, tak když hunové útočili vojskem proti kterémukoli kmeni, Hunové stavěli své sjednocené vojsko k ochraně táborů, Venédové pak bojovali; jestliže nabyli vrchu k vítězství, tehdy Hunové udeřili, aby brali kořist; pakli však byli Venédové přemáháni, podporováni pomocí Hunů, opět nabývali sil. Proto byli zváni od hunů bojovníky, že v bojovém zápasu, představujíce dvojitou bojovou korouhev, táhli před Huny. Hunové každý rok přicházeli mezi Slovany za milováním , brali si na lože manželky Slovanů a jejich dcery; Slované platili Hunům vedle mnohých příkoří i poplatky.Synové hunů, kteří se rodili z manželek a dcer Venédů, konečně nesnášejíce zlobu zbraně a násilí a vzpěčujíce se vlády Hunů, začali, jak jsem připoměl nahoře, vesti odboj. Když udeřili Venédové ve vojsku proti Hunům, kupec sámo, kterého jsem výše vzpomněl, táhl s nimi ve vojsku; a tu učinil tak dobrou službu, co se týče Hunů, že to bylo podivuhodné, a veliké množství jich bylo pobyto mečem Venédů. Venédové , vidouce užitečnost Sámovu, zvolí ho nad sebou králem, kde šťastně kraloval třicet a pět let. Za jeho panování svedli Venédové mnoho bitev proti Hunům;jeho radou a dobrou službou Venédové vždy Huny porazili. Sámo měl dvanáct manželek rodu slovanského , z kterých měl dvacet dva syny a patnáct dcer.
Přepsáno z knihy Dějiny českého státu v dokumentech , Zděnek Veselý [2]

Okolo roku 820 vládol v Nitrianskom kniežatstve knieža Pribina, roku 828 Salzburský arcibiskup vysvätil v Nitre chrám, prvý kresťanský kostol v celej strednej a východnej Európe
megalé Marabía vznikla vyhnaním nitrianskeho Pribinu moravským Mojmírom I. Pribina utiekol so synom Koceľom k rieke Zala (dnes Zalavár, HU). V 839 mu toto územie dal Ľudovít Nemec ako léno, 847 ako dedičstvo. Pribina v Zalaváre vybudoval hradisko Blatnohrad. So synom Koceľom dali postaviť 32 chrámov. V listine Ľudovíta Nemca z roku 860 sa spomína „Slaugenzim Marcham – Slovenská marka, čo možno pokladať za prvý dokument slovenského jazyka a za prvé geografické označenie Slovenska.“
Ľudovít Nemec napadol Veľkú Moravu 846, zbavil Mojmíra vlády a zveril ju Rastislavovi. Ten chcel na svojom území zriadiť vlastnú cirkevnú organizáciu pod vedením vlastných biskupov a kňazov v našej reči. Požiadal v roku 858 pápeža, aby mu takých poslal a ten jeho žiadosti nevyhovel. [1]

Za Rastislava ríša skutočne zosilnela. Na druhej strane aj tlak Ľudovíta Nemca, ktorý pre svoje ciele získal aj západnú časť ríše, Frankov. Rastislav dostal od novodobých historikov prídavok „múdry“, najmä pre diplomatický postup s úsilím o vytvorenie vlastnej cirkevnej samosprávnej organizácie, a keď nepochodil v Ríme, obrátil sa na Konštantínopol. Aj ináč postupoval obozretne, najmä pokiaľ ide o spojenectvo s Karolmanom, synom Ľudovítom pri rebéliách proti otcovi, Ľudovítovi Nemcovi. S postupom Rastislava medzi veľkomoravskými knižatami však nebola spokojnosť. Časť z nich asi pochopila, že spoločnému postupu Západu proti slovanským kmeňom, treba čeliť tiež spoločne. Netreba tieto skutočnosti spájať s nejakým slovanským cítením či vlastnenectvom, alebo niečím podobným. Na takéto zjednotenie doba nedozrela, aj keď realita by na takýto postup evokovala. Ciele boli oveľa pragmatickejšie. Proti spoločnému postupu Západu bolo treba priviesť tiež všetky ohrozené slovanské kmene k spoločnému postupu pri obrane zjednotením. Jazykové rozdiely boli zanedbateľné. Zjednotenie ohrozených kmeňov sa javilo ako nevyhnutné, bez ohľadu na to, či k nemu malo dôjsť rokovaním alebo násilím. Ale Rastislav sa pre taký postup nechcel rozhodnúť. Za jeho vlády nevčlenil do ríše ani jednu zo susedských slovanských krajín, nevnucoval im svoju politickú moc násilím ani rokovaním, nemal expanzívne zámery ako Franská ríša. Nespokojnosť veľkomoravských kniežat s jeho vládou preto narastala. Zdá sa, že na čele, alebo aspoň jedným z popredných nespokojencov bol Svätopluk.[3]

Roku 862 sa preto obrátil na byzantského cisára Michala III. a v oficiálnom liste písal „my Sloveni … v našej reči...“ Keďže Česi, Poliaci i Rusi prijali kresťanstvo až o sto rokov neskôr po našich predkoch, označenie Sloveni muselo patriť Starým Slovákom.
Michal III poslal Cyrila a Metoda. Cyril ešte v Carihrade zostavil abecedu – Cyriliku. Pred ich odchodom zvolal cisár synodu, na ktorej bola Staroslovenčina schválená ako liturgický jazyk.[1]

Fótio poveril Cyrila a Metoda diplomatickou misiou k Chazarom ku Kaspickému moru. Metod cestu využil na štúdium hebrejčiny. Po návrate z úspešnej diplomatickej cesty sa im dostalo prijatia u cisára. Konštantín dostal miesto profesora, aby sa mohol venovať literárnej a výchovnej činnosti, Metod neprijal ponuku Fótia na miesto arcibiskupa a odišiel za opáta do kláštora Polychron, kde sa so slovanskými mníchmi začal pripravovať na misijnú činnosť medzi slovanským obyvateľstvom usadeným na území Byzantie a to skôr, ako prišlo posolstvo z Veľkej Moravy.[3]

Podľa niektorých zdrojov bol Fótio Chazar. Fótio bol údajne veľmi vzdelaný, tak ako nikto pred ním a nik sa mu nevyrovnal. Vraj ho jeho múdrosť naučil židovský mág.[4]

Cyril viedol dišpút s Arabmi v 856 a Chazarmi v 861 na tému trojedinného Boha, zvlášť na tému chápania tretej osoby – ducha. [3]

Konštantín a Metod sa ich v rokoch 861/2 snažili získať pre kresťanstvo. [5]

Cyril viedol na tému slovanského písma diskusiu s cisárom Michalom III a Bardasom. Zaujímal sa o to, či majú Slovania písmo. Dostalo sa mu odpovede, že aj keď usilovne pátrali, nič nenašli, čo by tomu nasvedčovalo. Vtedy vyslovil známu vetu „ kto dokáže napísať reč na vodu...“ cisár mu odpovedal „keď to budeš chcieť ty, tak ti to môže Boh dať...“ Takto povzbudený odišiel a so svojimi pomocníkmi „ zložil písmená a začal písať text evanjelia: Na počiatku bolo slovo a slovo bolo u Boha a Boh bolo slovo...“ V liste Rastislavovi a Svätoplukovi cisár oznamuje, že „ Boh… videl Tvoju vieru a usilovanie, učinil teraz v našich rokoch a zjavil písmená pre Váš jazyk, čo odprvu nebývalo, ale iba v prvé roky, aby ste sa aj vy prirátali k veľkým národom, ktoré slávia Boha svojím rodným jazykom. A tak sme Ti poslali toho, komu ich zjavil, muža vzácneho a pravoverného, veľmi učeného a filozofa.“
Cyril mal slovanských predkov, sám sa vyjadril takto „nejestvuje nič väčšie ako štúdium. Keď sa mi s jeho pomocou podarí získať vedomosti, budem hľadať česť a bohatstvo svojho pradeda.“[3]

Po príchode na naše územie založili v roku 863 pravdepodobne školu, poskytujúcu najvyššie vzdelanie tej doby. Cyril bol pred tým profesorom filozofie na Carihradskej Akadémii, najvýznamnejšej univerzite tej doby. Archeologické výskumy uvádzajú, že Rastislav mal na Devíne sídlo sú súkromným kostolom byzantského typu, ktorého súčasťou bol aj nartex – miestnosť vyhradená pre žiakov, v ktorej kázali aj učili obaja učenci. Archeologička Šubjaková navrhuje nazývať túto školu Devínska univerzita.
Cyril a Metod preložili cirkevné, ale aj právne texty do staroslovenčiny. Do ich príchodu sa užívalo právo zvykové. Učenci tiež spísali zbierku zákonov pre súdy Zákon sudnyj ljudem – prvú právnickú knihu v našich dejinách a zároveň štátotvorný dokument. Právnický spis „Napomenutie vladárom“ slúžil civilným potrebám štátu. Staroslovienčina bola nie len liturgickým, ale aj spisovným jazykom. Konštantínova staroslovanská báseň Proglas sa stala základom ďalšieho vývoja slovanskej poézie. V roku 1943 presvedčil americký slavista Roman Jakobson svet o veľkoleposti tejto básne, ktorá v 9. storočí, ani dlho po ňom nemala obdoby.
Roku 868 schválil pápež Hadrián II staroslovenčinu ako štvrtý liturgický jazyk po gréčtine, latinčine a hebrejčine. [1]

Tým, že neskôr vysvätil Metoda na arcibiskupa Sirmie (Sremska Mitrovica v Juhoslávii) a legáta pre Slovanov, udržal Moravu pre západnú cirkev. [6]

Pri ceste s pripravenými učeníkmi do Konštantinopolu prišlo tam prišlo k politickému prevratu. Vierozvestci ostali neistý a tak sa ich cesta pretiahla. To sa dozvedel pápež a tak ich cesta skončila v Ríme a zámery Byzancie ostali nenaplnené.[3]

Cyril zomrel v 869 v Ríme. V 870 v Nitre vládol Rastislavov synovec Svätopluk, ktorý uznal zvrchovanosť Franskej ríše, odstránil Rastislava a vydal ho frankom, ktorí ho oslepili, uväznili a tam umrel. [1]

Aby sa Rastislav zbavil svojho ambiciózneho synovca na centrálnom dvorci ríše a vo svojej blízkosti, poslal ho do Nitry. Tým však len posilnil jeho predstavy o rozšírení ríše o ďalšie slovanské krajiny. Vyplýva to z poznámky z Fuldských análov v roku 869, že Karolmanov prúd mal smerovať „proti Rastislavovmu synovcovi Svätoplukovi, ktorý sa chystal na vojnu“.
Fuldské anály v roku 870 uvádzajú „Rastislavov synovec Svätopluk, keďže mal na zreteli vlastné záujmy, poddal sa Karolmanovi spolu s kráľovstvom, v ktorom vládol. Tento skutok Rastislava veľmi rozhneval a tajne proti nemu osnoval úklady. Rozhodol sa preto dať Svätopluka počas hostiny nečakane zavraždiť. Ten sa však s Božou milosťou vyslobodil z nebezpečenstva smrti, pretože prv, ako by tí, čo ho mali zavraždiť, vstúpili do domu, vstal od stola, upozornený niekým, kto o týchto úkladoch vedel, a predstieral, že ide na lov so sokolmi. Tak vyviazol z pripravenej pasce. Keď Rastislav videl, že jeho zámer sa prezradil, začal so svojimi vojakmi Svätopluka prenasledovať. Spravodlivým Božím rozhodnutím sa však sám chytil do pasce, ktorú nastavil. Lebo práve tento synovec ho zajal a spútaného ho odovzdal Karolmanovi, a ten ho poslal do Bavorska...Karolman potom bez akéhokoľvek odporu vtrhol do jeho kráľovstva a obsadil všetky mestá a hradiská.“
S Karolmanovým vojskom roku 870 prišiel na Veľkú Moravu aj pasovský biskup Hermanarich, ktorý zajal Metoda, odvliekol ho, odsúdil a držal takmer tri roky vo väzení, kým nezasiahol pápež.
Podľa M. Kučeru, priebeh udalosti naznačuje, že „ Svätopluk asi nemal v úmysle odstrániť Rastislava z panovníckeho stolca. Udalosti ukázali, že na to nebol vôbec pripravený… Keby sa bol chcel Svätopluk zmocniť centrálneho panovníckeho stolca, bol by sa Rastislava zbavil sám… Jeho spojenectvo s Karolmanom malo nepochybne iný cieľ, vychádzajúci z iného politického programu ako mal Rastislav… teritoriálne rozšíriť mocenskú veľkomoravskú bázu.“[3]

Roku 874 pokrstil Metod české knieža Borivoja s jeho manželkou Ludmilov. Kresťanstvo Čechov teda nezačalo sv. Václavom.
V roku 880 pápež Ján VIII. opätovne schválil staroslovenčinu ako liturgický jazyk s vymenoval Metoda za arcibiskupa svätej moravskej cirkvi. Zároveň tiež založil prvú známu diecézu nielen na Slovensku, ale v celej stredovýchodnej Európe. Ďalšie biskupstvá na okolí vznikli 968 – Poznaň, 973 – Praha, 1000 – Ostrihom, 1063 – Olomouc.
Fransko – bavorský klérus vystupoval proti Cyrilovi a Metodovi, aj proti ich žiakom. Metod zomrel 885. 886 – 887 nitriansky franský biskup Wiching tvrdo prenasledoval ich žiakov, kňazov, diakonov. Niektorý sa zachránili útekom do Bulharska, niektorých predali judaistom do otroctva. Tých, ktorých vyviezli do Benátok vykúpil vyslanec Bizantského cisára Bazilea I.
Východofranský kráľ Arnuf prepustil v roku 890 územie Bohemie pod zvrchovanosť Svätopluka. V roku 895 sa slovanské kniežatá z Bohemie odtrhli a odovzdali ju do vazalského poddanstva Arnufovi. Od chvíle českej zrady na prvom spoločnom útvare sa štát Čechov orientoval na Nemeckú ríšu. Nikdy nezaujal inú suverenitu, ako obmedzenú. Táto vazalská orientácia sa odrazila aj v germanizácii češtiny. [1]

Spytihněv I. viedol českých vojvodov na Arnufov snem v Regensburgu. Ako syn Bořivoja I. a Ludmily z Pšova bol dedičom trónu a právoplatným nástupcom. Po smrti svojho otca sa postavil do čela protimoravskej opozície. Bolo to vlastne prirodzené, pretože z nástupníckych práv (i vzhľadom na jeho neplnoletosť) bol vytlačený veľkomoravským kniežaťom Svätoplukom I.
Zdedil otcovo dielo a jeho postavenie, ktoré si vydobyl ako v stredných Čechách, tak i v celej českej kotline. Jeho nástup na český kniežací stolec je spojený s odtrhnutím Čiech od Moravy.
Čechy sa v roku 895 vymanili zo závislosti na Veľkomoravskej ríši. V júli 895 usporiadal cisár Arnulf Korutánsky v Regensburgu snem, na ktorý sa dostavili všetci českí vojvodovia so Spytihněvom na čele. Tu bol donútený uznať zvrchovanosť Bavorov a podriadenosť českých krajín regensburskej cirkevnej diecéze. Súčasne sa pritom sťažoval na bezprávie, ktorého sa na Čechoch dopúšťali Moravania.[7]

Svätopluk zomrel 894. Jeho nástupca Mojmír II. uzavrel zmluvu s Bavormi, napádajúcimi jeho ríšu. Starí Uhri napadli ríšu 902, 906 – pri obrane zahynul Mojmír II, 907 Uhri zvíťazili pri Bratislave. V tomto období začal rozpad ríše. Starý Uhri boli nútený sa usadiť po prehre s Ottom I. pri rieke Lech. Postupne obsadili celú Panóniu a juhozápad Slovenska. Sever a východ sa pripojili k Uhorsku až pred rokom 1100.
Nitransky biskup Wiching intrigárstvom dosiahol, ze pápež Štefan II zakázal používať staroslovenčinu ako liturgický jazyk v 895.
Devínska univerzita trvala 21 rokov, vychovala vyše 200 absolventov – boli to naši prví vzdelanci. Je možné ju označiť za najstaršiu univerzitu mimo Byzancie, prvú európsku univerzitu, ktorá predstihla vtedajšie strediská vzdelávania na území nebyzantskej Európy. Metodovi nasledovníci po väznení a vyhnaní z Veľkej Moravy v 885/886, prekročili hranice Bulharska a spolu s Naumom, Angelariusom a pravdepodobne Gorazdom tu založili dve univerzity s výučbou staroslovenčiny. Bulharsko prijalo kresťanstvo v 865 z Byzancie. Cisár Boris považoval prijatie staroslovanského jazyka za prostriedok politickej nezávislosti a stability Bulharska. Cisár pripravil založenie dvoch univerzít v Preslavi a v Ochide. Slovania teda mali tri univerzity asi tri storočia pred univerzitou v Bologni. Bulharské univerzity vychovali približne 3500 učencov. Univerzita v Orchide mala tiež nartex a jej pôdorys je tvarovo rovnaký, ako pôdorys Devínskej univerzity.
Názov Veľká Morava zaviedol Pavol Jozef Šafárik v roku 1863, historicky správny je „megalé Marabía“ vzdialená / veľká Morava.
Pojem Slovieni (Slověni) je novotvar z roku 1883 vymyslený českým publicistom Polívkom.
Sľubný rozvoj Veľkomoravskej ríše bol zmarený pre mocenské záujmy Východofranskej ríše, východofranského kléru jurisdikčne podliehajúceho pápežovi, ktorému nevyhovoval Byzantský vplyv. Svojím prispela aj kultúrno politická krátkozrakosť a asi aj zištnosť Svätopluka.
Veľkomoravská ríša vďaka byzantskej vzdelanosti stála na vyššej kultúrnej úrovni ako ktorákoľvek germánska krajina. Mala vlastné slovanské písmo – hlaholiku a kodifikoval ju pápež, najvyššia autorita tej doby. Stala sa štvrtým liturgickým jazykom vtedajšieho sveta. Boli položené základy literárnej činnosti v staroslovenskom jazyku, vnikla v ňom prvá právnická literatúra, jazyk bol spisovný a bola vytvorená cirkevná organizácia, ktorá mala v roku 898 biskupstvá v Nitre, Velehrade a Hradišti pri Mikulčiciach.[1]

Rozhodnutie Rastislava a veľkomoravských Slovanov vytvoriť vlastný silný štát s vlastnou cirkevnou organizáciou, nezávislou na iných mocnostiach, bolo jediné možné východisko, ktoré položilo základy vyššej slovanskej a nielen slovenskej kultúre, vzdelaniu a písomníctvu. Významne ovplyvnilo formovanie Európy. Na Veľkej Morave sa nielen prekladali liturgické knihy a pomôcky, ale tvorila sa vlastná literatúra a spisba, vrátane právnickej. Preto pomenovanie Veľkomoravskej školy Cyrilom a vedenej Metodom ako „literárnej školy“, ako ju nazval S. Šmatlák je výstižné a presné. [3]

Zhrnutie

Úemie za Dunajom, za limes Romanum bolo osídlené našimi predkami už pred začiatkom nášho letopočtu. Žili tu medzi inými kmeňmi slobodne a nebojácne, vo vzájomnej neznášanlivosti. Ich spojeniu bránili vnútorné rozpory, prílišná sloboda, ale aj vplyv Rímskej politiky rozdeľuj a panuj.
Vanio bol prvá bábka v riadení vonkajšej mocnosti na našom území, pod kontrolou Ríma.
V treťom storočí stále pretrváva kontakt s Rímom na úrovni biskupov.
Vznik Samovej ríše zjednotením kmeňov je krokom „hlasovania proti niekomu“.
Nástupom Rastislava začal pokus o vytvorenie vlastného centra riadenia mimo dosah Frankov, ale pod vplyvom Biblickej koncepcie.
Keďže existujú pramene, ktoré udávajú existenciu písomníctva pred Cyrilikou, ako zdôvodniť jej „vznik“ mimo Veľkú Moravu? Vytvorenie Cyriliky ešte mimo územia Slovanov je buď:

• pokusom o redukciu existujúceho písomníctva (Do tejto doby si 800 rokov nevedel Rím poradiť so Slovanmi, preto mohlo prejsť na boj na vyššej priorite)
• dehermetizáciou vedomostí, ktoré mal Cyril a Metod pre široké vrstvy Slovanov (Boj na tejto priorite nastal prevzatím procesu a jeho utlmením po ich smrti)Schválením Staroslovienčiny ako štvrtého liturgického jazyka nám dáva predstavu o význame našich predkov pre vtedajší rím a celý biblický projekt. Potrebovali otvoriť dvere na východ?Cesta na vysviacku prvých študentov do Konštantinopolu skončila v Ríme. Tu je možné vidieť aj prevzatie projektu dehermetizácie vzdelania pre Slovanov pod kuratelu Ríma.869 Cyril umiera v Ríme870 Svätopluk sa spája s Frankmi a rozhnevá si Rastislava. Nastáva vnútropolitický rozkol, ktorý vyústi oslepením Rastislava a jeho smrťou v Bavorsku. Opis udalostí hovorí o vyzradení plánu na zabitie Svätopluka a o Božej milosti. Tu môžeme vidieť rukopis farebnej revolúcie, kedy je z vonku podporený jeden vnútorný oponent. Výsledok sa dostavil o niekoľko rokov vo forme rozpadu ríše. Je možné nazvať Svätopluka prvým polihňupom v našich dejinách? V snahe uspokojiť svoje dobyvačné ambície v krátkodobom horizonte pochoval dlhodobé stabilizujúce ambície Rastislava. Rastislavovo oslepenie môže byť prvkom karmickým (matično - egregoriálnym?), kedy niečo nechcel vidieť. Je možné, že neochota prehovárať okolité Slovanské národy viedla k pomalému napredovaniu rastu ríše, čím síce posilnil jadro, ale ostalo relatívne osamotené a vnútorne rozpoltené. Alebo to bolo nevidenie biblickej koncepcie ako celku? Môžeme sa len dohadovať. No na tú dobu je to pre mňa zvláštny trest, oslepiť obávaného bojovníka a panovníka. Prečo sa ho rovno nezbavili?Metod pokrstil české knieža Borivoja s jeho manželkou Ludmilov. Opätovné schválenie staroslovenčiny v roku 880 ako liturgického jazyka pápežom. Vymenovanie Metoda za arcibiskupa svätej moravskej cirkvi. Zároveň založenie prvej známej diecézi nielen na Slovensku, ale v celej stredovýchodnej Európe. Opätovné schválenie môžeme vnímať ako akt potvrdenia politickej samostatnosti pred Frankmi, ktorým sa podvolil Svätopluk. Možno obava pápeža pred ďalším úspechom Veľkej Moravy, ale možno aj korekčný zásah proti Frankom a ich záujmom zo strany vyššieho riadenia.Metod zomrel 885. 886 – 887 nitriansky franský biskup Wiching tvrdo prenasleduje kňazov, diakonov a žiakov Cyrila a Metoda.Kráľ Arnuf pochopil odkaz pápeža a prepustil v roku 890 územie Bohemie pod zvrchovanosť Svätopluka. Smrť Svätopluka 894 a nástup Mojmíra II. Uzavrel mier s Bavormi, aby sa mohol venovať obrane pred Hunmi. V roku 895 sa slovanské kniežatá z Bohemie odtrhli od Veľkej Moravy. Od tých čias sa už nevymanili spod západného vazalstva. Spytihněv I. bol urazený na Svätopluka pre neuznanie jeho nástupníckych práv z dôvodu neplnoletosti a v Regensburgu uvádzal nedodržiavanie práv zo strany Veľkej Moravy. Môžeme sa na to pozerať ako na prvého polihňupa v dejinách Čiech, alebo ako prejav správania sa „zlatej mládeže“. Prišiel o status v mene stability ríše a nezmieril sa s tým. Tak hneď po smrti Svätopluka utekal k páničkovi po moc, ktorú si nevedel obhájiť sám.Štefan II. zakázal používať staroslovenčinu ako liturgický jazyk v 895. Koordinovaný tlak na Veľkú Moravu zo strany frankov a pápeža.Postupný rozpad Veľkej Moravy ako následok nepokračovania integračných snáh a politiky Rastislava. Podriadením sa Rímu bol utlmený rozvoj vzdelania na našom území na dlhé storočia. Slovania prišli o všetky tri univerzity, najmä ako výsledok „lobingu“ a intríg východofranského kléru v kombinácii s útlakom Ríma a oslabením pozície Byzancie.

Ako vieme, GP sa z Egypta presúval cez Taliansko do Švajčiarska a Veľkej Británie. V Byzantskej ríši teda nemal zastúpenie, aj keď určite tam mal svoj vplyv.
Využitie Cyrila a Metoda, ako poslov novej viery mohlo byť pokusom o „Druhý Sinajský pochod“, o vytvorenie odpovedi globalizácie pod vládou Biblickej koncepcie vytvorením protipólu vo forme slovanského obrodenia, skultúrnenia odolných obyvateľov, s ktorými si sami Byzantíci nevedeli poradiť.
V zmysle uvedených faktov nemám pocit, že by si GP chcel podmaniť našich predkov diplomatickou hrou od chrbta cez Byzanciu. Skôr som názoru, že išlo o Bizantský projekt, možno s Chazarským vplyvom, ktorý bol prevzatý pod kontrolu Ríma a po smrti kľúčových účastníkov poctivo utlmený. Či už bolo cieľom Byzancie vytvorenie nárazníkovej zóny medzi Rímom a Konštantinopolom, alebo im šlo o vyriešenie si vnútorných problémov s nepoddajnými Slovanmi z uvedených textov nie je jasné. Timura tiež uvádza, že Byzancia riešila vnútorné problémy so Slovanmi už pred požiadavkou o vyslanie mudrcov na Veľkú Moravu. Preto oni toto pozvanie využili a pripravený projekt kultúrneho obohatenia kresťanstvom opsunuli našim predkom priamo do ich centra. Odpoveď na niektoré otázky vyššie uvedené si vyžaduje cielený dejepisný výskum, ktorý však podľa môjho názoru veľmi nezmení vytvorenú politicko sociálnu mozaiku.

Vznik Veľkej Moravy bol zapríčinený pragmatickým prístupom ako odpoveď na rastúci tlak Biblického projektu najmä zo západnej strany spoza Dunaja. Jeho rozvoj bol veľmi správne diplomaticky podchytený Rastislavom, no málo ambiciózne sa staval k jeho rozšíreniu, čo sa mu napokon stalo osudným v konaní jeho synovca Svätopluka, podporeného vnútroštátnym tlakom na rozšírenie ríše, ako aj vonkajším pôsobením „Božej sily“ za výdatnej podpory východných Frankov. Po smrti Cyrila, Metoda a Svätopluka došlo k strate kontroly a jej prevzatím vonkajšími subjektami riadenia, najmä východofranského kléru a pápeža. S dôslednosťou bola zničená vrstva Slovanskej inteligencie, ako nástupníkov Cyrila a Metoda, ako aj tri univerzity. Následne bolo riadenie nad našim územím postupne predávané do rúk Hunov, ktorý zavŕšili preberanie moci okolo roku 1100. Ako vieme z gentických výskumov, Hunovia sú naši príbuzný, došlo k preneseniu ich kultúry na našich predkov. Preto predanie riadania im je priamim zamedzením porakčovania čo i len samovoľného rozvoja kultúry prinesenej Cyrilom a Metodom. Ak vezmeme trvanie Veľkej Moravy od roku cca 820 do roku 895, tak základy štátnosti vybudované v priebehu 75 rokov boli likvidované ďalších 205 rokov. Je vidieť, že tieto základy boli silné a stabilné.

Duchovné príčiny a zmeny kultúry v priebehu dejín

V tejto časti som zhromaždil citáty dobových autorov, ktorí opisujú správanie sa a život našich predkov v rôznych obdobiach. Všetky citáty pochádzajú z [3]. Kladiem si otázku, prečo došlo k danému vývoju dejín. Všetko je podmienené mravnosťou ľudí a preto ak sa chceme vyvarovať opakovaniu tohto scenára, je potrebné nájsť mravné príčiny vývoja situácie.

Nesvornosť Slovanov mala svoje príčiny o ktorých píše Pseudo-Mauríkios (587 – 603) v diele Strategikon „nestrpia nadvládu a navzájom sa nenávidia... Pretože u nich je veľa pohlavárov, ktorí sú medzi sebou nesvorní, odporúča sa získať si niektorých z nich, alebo prehováraním, alebo radmi, a to najmä tých, čo sú blízko hraníc, a na ostatných útočiť, aby vojna so všetkými neumožnila ich zjednotenie alebo i vládu jednotlivca.“
V čase nebezpečenstva sa vedeli spojiť. List Slovanov Byzantíncom, zaznamenaný Theofylaktom Simokattesom (586 – 602) v „Rozprávaní kroník o udalostiach 6. až 8. storočia“ ktorý Byzantíncom priniesol posol Koch „Rimania porušili mier, ustanovenia zmluvy so nedodržiavajú, platnosť dohody potvrdená soľou bola zrušená, zmizla úcta k vernosti, prísaha potvrdzujúca mier bola pošliapaná. Dunaj vidí javisko nepriateľstva… Vy ste naučili barbarov ničomnosti. My by sme nepoznali porušovanie zmlúv, keby sme vo vás neboli našli učiteľov lži. Vojna nepoznala, že by ste sa správali pokojne, a oko mieru vás neuvidelo nebojovných. Keď vedieš vojnu, si nespravodlivý, keď uzatváraš mier, spôsobuješ ťažkosti. Kedy sa ti bude môcť veriť, že miluješ pokoj bez vojny? Veliteľ, maj v úcte našu včerajšiu ľudskosť… Vojna sa vedie proti nám i proti bohom, lebo je obliehaná tvŕdza prísah, lepšie je týrané horším, lesť má slobodu prejavu, lži sa zveruje vláda, spupnosť vytiahla do poľa pred očami všetkých. I takto vedeli Slovania hovoriť o vierolomnosti Byzantíncov, o čo viac vierolomnosti a zla muselo byť na strane germánskych kmeňov pri výbojoch proti Slovanom.
Aj o vojnovom majstrovstve, odvahe a statočnosti, ale aj o ukrutnosti, s akou Slovania viedli boj hovoria písomné pramene. Ibrahim ibn Jacqub uvádza „Slovania sú odvážni a statoční.“ Podobne Abu Hamid al-Garnati, ktorý žil tri roky v Uhorsku, sa o Slovanoch vyjadril „sú veľmi statoční.“ Prokopia zase zaujalo „všetci majú vysokú a silnú postavu“. Ján z Efezu pre zmenu hovoril o „prekliatom národe Slovanov, ktorý prešiel cez kraje Tesálie a Trácie celou Heladou, zaujal veľa miest a pevností, ovládol, pálil a pustošil i zaujal kraj a usadil sa v ňom slobodne a bez obavy ako na svojom vlastnom.“(581-583). A „do dnešného dňa, a to v roku 583, bývajú, sedia spokojne v rímskych provinciách bez starostí a strachu, rabujúc, vraždiac a páliac, obohacujúc sa a prisvojujúc si zlato a striebro, konské stáda a veľa zbraní. Naučili sa viesť vojnu lepšie ako Rimania“.
Prokopios popisuje, ako Slovania drancovali a spustošili „všetky trácke a ilýrske územia a obliehaním sa zmocnili početných pevností, hoci predtým nikdy neútočili na hradby… až po more a zmocnili sa útokom prímorského mesta Toperos, hoci malo vojenskú posádku.“ Z opevneného mesta vylákali klamným ústupom posádku, ktorá sa vydala na prenasledovanie a potom hlavné sily zaútočili na mesto. „Opreli rebríky o hradby a útokom sa zmocnili mesta. Rýchlo pobili mužov v počte pätnásťtisíc, ulúpili majetok a deti a ženy vzali ako otrokov.“
V inom prípade opisuje, ako Slovania prenasledovaný riadnym Byzantským vojskom zaujali obranné postavenie na vŕšku a pripravili sa na boj. Byzantské vojsko sa zastavilo a tri dni naberalo odvahu na útok. Keď napokon zaútočilo „nastal urputný boj a Rimania boli úplne porazení. Vydrancovali krajinu zvanú Astika (v európskej časti Turecka), ktorá do tých čias zostala nedotknutá, a tak sa im naskytla bohatá korisť. Spustošili rozsiahle územie a dorazili až k Dolným hradbám, vzdialeným čosi viac než deň cesty od Byzantia“ t. j Konštantinopolu.
Prokopius oceňuje vlastnosti slovanských bojovníkov iba vtedy, ak sú v byzantskom vojsku.
Teofylaktos Simokattes uvádza, že pri výsluchu slovanských zajatcov, ktorý viedol Alexandros „mučením“ títo „akoby nemali rozum, nič si nerobili z toho, či pri mučení zomrú a znášali bolesť spôsobovanú mukami, akoby postihovala cudzie telá“. Pseudo-Mauríkios v Strategikon hovorí o Slovanoch, že sa nedajú „zvábiť darmi“. Podľa Prokopia „veria, že je jediný Boh, tvorca hromu a jediný pán všetkých vecí, a obetujú mu býky a iné zvieratá všetkého druhu. Nevedia, čo je neľútostný osud, a napokon, ani mu neprisudzujú nejaký vplyv na ľudí.“ Na inom mieste hovorí „Uctievajú aj rieky, vodné víly a ďalšie božstvá, obetujú im všetkým a pri obetiach poznávajú veštby… Ak tiahnu do boja, väčšinou údu peši proti nepriateľom; v rukách nesú malé štíty a kopije, ale nenosia pancier. Niektorí nemajú ani košeľu, ani plášť, ale obliekajú si nohavice do pása a tak sa vydávajú do boja proti nepriateľovi… Vedú život drsný a primitívny… Nie sú však zlomyseľní a zákerní...“
Svedectvo o asimilácii výbojných kmeňov Slovanov podáva Lev VI Múdry (886 – 912) v spise o vojnovej taktike: „Slovanské kmene sa navzájom podobali spôsobom života a mravov. Boli tiež slobodné a nechceli žiť v otroctve alebo poddanstve, najmä vtedy, keď bývali v pôvodnej vlasti za Dunajom. Keď sa odtiaľto presťahovali a boli prinútení prijať poddanstvo, nechceli dobrovoľne poslúchať nikoho iného, iba samých seba. Pokladali totiž za lepšie trpieť pod útlakom vládcov pochádzajúcich z ich vlastného kmeňa, ako slúžiť a podliehať romajským zákonom. Ak tí, ktorí prijali sviatosť spásonosného krstu, žijú týmto spôsobom života až do dnešných čias podľa zaužívaných zvykov svojej dávnej slobody. Mali hojnosť mužov a dobre znášali útrapy. Vydržali horúčavy, mráz, dážď, nedostatočnosť odevov i životných potrieb.“
Pre slovanov hromadenie majetku nebolo zmyslom. Potvrdzuje to aj Al-Marwazi v 11 storočí „Slovania nemajú veľa imania“. Ibrahim ibn Jackub v polovici 10. storočia píše „veľmi usilovne obrábajú pôdu a zabezpečujú si živnosť. V tom predčia všetky severné národy.“ [3]

V ranných opisoch, pochádzajúcich z obdobia pred Veľkou Moravou je opisovaná bojovnosť, sloboda, neohrozenosť, ale aj krutosť v boji, branie zajatcov a rabovanie majetku našimi predkami. V čase mieru boli však pokojní a ich výboje mali skôr obranný charakter voči útokom zvonku, kedy prechádzali do divokého živelného a krutého protiútoku. Opisy z dôb po Veľkej Morave ich opisujú ako pracovitých poľnohospodátov, ktorí nemajú veľa majetku.

Tieto dva diametrálne odlišné opisy môžeme brať ako popis dopadu vysokej kultúry Byzancie privezenej na naše územie, ale zároveň aj ako dopad zmeny jazykových a kultúrnych vlastností pôvodného etnika pod vplyvom tejto vzdelanosti. Otázny je vplyv písomníctva a kodifikácie spisovného jazyka. Niektoré dnešné zdroje tvrdia, že zavedením Cyriliky boli našim predkom odstránené nielen niektoré písmená, ale aj obrazné pomenovania nesené týmito písmenami. Ako dobre poznáme: „Mnohé veci sú nám nepochopiteľné nie pre to, že náš rozum je slabý, ale preto, že podstata veci nezapadá do okruhu našich pojmov.“

Ak výjdeme z predpokladu, že široká spoločnosť bola naozaj negramotná a písomníctvo udržiaval len žrečský stav, potom dehermetizácia deformovanou Cyrilikou mohla byť práve takýmto odstránením okruhov niektorých pojmov. Prešlo niekoľko generácií a národy ktoré sa nikomu nedali pokoriť skrotli. Ich žreci neboli schopní rozlíšenia a spoločnosť degradovala pod vedením kultúry Hunov.

Ako však vidíme aj na rozkole medzi Rastislavom a Svätoplukom, výrazná časť spoločnosti, najmä riadiace kádre mali na prvom mieste vlastný prospech pred prospechom ríše. V kombinácii s opustením pôvodného práva a nastolením monarchistických prvkov sa mohli vzdialiť od spoločnosti. Ich túžba po neobmedzenej slobode na úkor iných národov ich uvrhla do tisícročnej poroby, kedy boli oni sami podriadení vyššiemu riadeniu.

Záver

Vznik Veľkej Moravy, ako prvého štátotvorného útvaru na území Európy postaveného na národnom princípe bol objektívnym javom v reakcii na tlak Biblickej koncepcie. Výborným politickým rozhodnutím Rastislava bola vytvorená vlastná cirkevná správa, čo umožnilo slobodu na vyšších prioritách riadenia a následný prudký vzrast vzdelanosti importovanej z Byzancie. Založenie troch vysokých škôl dalo vzniknúť množstvu národne orientovaných kádrov, ktoré študovali a tvorili v rodnej reči liturgické, právnické, štátnické a literárne texty. Vzdelanosťou predbehli dobu o niekoľko storočí a likvidácia týchto základov štátu trvala takmer tri krát dlhšie, ako ich budovanie. Prevzatie projektu pod vedenie GP prebehlo pravdepodobne v čase cesty prvých učencov na vysviacku do Byzancie, ktorá sa skončila v Ríme. Využitím vnútorných rozporov došlo k odstráneniu Rastislava, čo bolo začiatkom konca Veľkej Moravy.

O tom, čo ďalej a ako tieto poznatky využiť v dnešnej dobe mám stručnú predstavu, ktorú predložím do diskusie v samostatnom článku. Buďte zdraví.

Použitá literatúra

1 Ján Dudáš – Absurdity vysokých škôl a inteligencie na Slovensku, 2011, VSSS
2 http://www.e-stredovek.cz/view.php?cisloclanku=2006011101
3 Viktor Timura – Zamlčané dejiny, Eko-konzult, 2016
4 https://www.youtube.com/watch?v=X3eMAZ9V5ok

5 https://sk.wikipedia.org/wiki/Chazari
6 https://sk.wikipedia.org/wiki/Hadri%C3%A1n_II
7 https://sk.wikipedia.org/wiki/Spytihn%C4%9Bv_I

Veľmi podivné!!! Či????(prebrané a už zdieľané 201

1) New York City = 11 písmen
2) Afganistan = 11 písmen
3) Ramsin Yuseb = 11 písmen (terorista, ktorý hrozil zničením Dvojičiek v r. 1993)
4) George W. Bush = 11 písmen
to všetko môže byť náhodná zhoda, ale nasledujúce je zaujímavé:
1) New York je 11. štát USA
2) Prvé lietadlo, ktoré narazilo do dvojičiek, bol let č. 11
3) Letom č. 11 letelo 92 cestujúcich. 9 + 2 = 11
4) Letom č. 77, ktorý tiež narazil do Dvojičiek, letelo 65 cestujúcich. 6 + 5 = 11
5) K tragédii došlo 11. septembra (anglicky napísané 9/11) 9 + 1 + 1 = 11
6) Dátum je zhodné s núdzovým telefónom v USA (911) 9 + 1 + 1 = 11
Je to skutočne len náhoda ..?! Čítaj ďalej a urob si vlastný názor:
1) Celkový počet obetí vo všetkých unesených lietadlách bol 254 2 + 5 + 4 = 11
2) 11. septembra je 254. deň v kalendári - Opäť 2 + 5 + 4 = 11
3) Bombový útok v Madride sa udial 3/11/2004. 3 + 1 + 1 + 2 + 4 = 11
4) K madridskej tragédii došlo 911 dní po útoku na Dvojičky 9 + 1 + 1 = 11
Nasledujúce údaje sú priamo desivé:
Druhým najznámejším symbolom USA (po hviezdach a pruhov) je Orol. Nasledujúci text je prevzatý z Koránu, islamskej biblie:
"Je napísané, že syn z Arábie prebudí hrôzostrašného Orla. Hnev Orla pocítia krajiny Alláhove, zatiaľ čo niektorí ľudia, trasúc sa doteraz strachom, sa budú radovať: hnevom Orla sa krajina Alláhova očistí a nastane mier. " To je verš 9.11 z Koránu. 9 + 1 + 1 = 11

Podaktorí aj zo série o Potope sveta v novoveku meno John Connor iste poznajú. Má mimochodom aj svoj kanál na Telegrame.

Doteraz vystupoval viacmenej investigatívne, čo sa týka pokrúteného výkladu dejinných udalosti. V najnovšom príspevku výrazne pritvrdil, prvé 2 minúty otvorene vyjadrujú prítomnosť GP pri opise udalostí:

https://www.youtube.com/watch?v=bb_1l6LOZDg

Tento borec Alexandr Fedorov crowdfundingem financuje své dokumenty. Tady vysvětluje proč zrovna šamanismus Sibiře..
https://www.youtube.com/watch?v=L246Stsfe7g

a tady je onen celý dokument. Jen pro zdatné jedince, hrozí přehřátí neuroleptických spojů neokortexu
https://www.youtube.com/watch?v=8ZJxJwCJfkw&t=2879s

Video, které dobře demonstruje, co znamená, když se do čela státu dostane vlastizradce. rj.
Projev Jelcina v americkém Kongresu, při jeho první návštěvě USA, poté co díky převratu se dostal na funkci prezidenta Ruska. Jelcin přímo prohlašuje, že jeho cílem bylo rozbit a rozložit SSSR a z Ruska udělat kolonii USA.
Video je doprovázeno dobovými záběry, jak lidé žili v "nesvobodném" SSSR a jak si "užívali" v "osvobozeném" Rusku za Jelcina.
https://www.youtube.com/watch?v=U1Kfl3AlHV8

Měli by to vidět převážně mladí lidé, kterým současná propaganda vymyla mozky

Potulkami netom som narazil na celkom zaujímavý seriál, ktorý pojednáva o prínose L.P.Beriju pri formovaní obrany ZSSR v ťažkom povojnovom období v podmienkach hroziacej jadrovej vojny. Sú v ňom uvedené celkom zaujímavé fakty, ktoré dopĺňajú celkovú mozaiku až do súčasných dní. Tie úspechy v kozmickej, radarovej a jadrovej technike totiž boli založené presne v tomto období. Aj keď jeho samého trockisti odstránili, na jeho dielo dosah nemali.

https://myslenkyocemkoli.blogspot.com/2021/01/rozkaz-prezit-1.html?m=1

https://myslenkyocemkoli.blogspot.com/2021/01/rozkaz-prezit-2.html?m=1

https://myslenkyocemkoli.blogspot.com/2021/01/rozkaz-prezit-3.html?m=1

Přidávám k zamyšlení. Vidím to poprvé.

Starověké artefakty - dodekaedry pocházejí z 2. nebo 3. století našeho letopočtu a měří od 4 cm do 11 cm. K dnešnímu dni bylo objeveno více než sto takových artefaktů ve Velké Británii, Belgii, Německu, Francii, Lucembursku, Nizozemsku, Rakousku, Švýcarsku a Maďarsku.

Jak fungovaly a k čemu byly vyrobeny? V římských dokumentech není o tomto neobvyklém objektu ani slovo - funkce dodekaedru dosud nebyla stanovena ...

Mám to z kanálu https://t.me/tshistory na Telegramu

Dnes 13:13 – Paříž
Aukční dům Christie's v úterý odpoledne spustí dražbu 33 prehispánských děl, která mexická vláda považuje za své kulturní dědictví. Diplomaté se snaží artefakty na poslední chvíli zachránit. Vyvolávací cena některých předmětů začíná na 23 milionech Kč.
„Tyto posvátné předměty by neměly být na prodej. Obchodování s národními poklady by nemělo být povoleno,” uvedl ředitel ústavu Diego Prieto.
Mexický státní archeologický ústav podal minulý týden trestní oznámení a žádá o stažení historických sošek z aukce. Tamní ministerstvo zahraničí se snaží diplomatickou formou díla dostat zpátky domů.
I přesto hodlá aukční dům Christie's dražbu spustit.
Mluvčí aukční síně ... se bránil tím, že „díla jsou legitimně prodávána v rámci transparentního a zákony splňujícího veřejného procesu”. Zároveň popřel, že by Christie's disponovala jakýmikoli důkazy o tom, že by aukce nebyla legální.
https://www.novinky.cz/zahranicni/evropa/clanek/v-parizi-zacina-kontroverzni-aukce-azteckych-del-mexiko-podalo-zalobu-40350425

Pro zájemce o historii přidávám zdroj, ve kterém jsou nashromážděny fakty a artefakty, které jsou zamlčovány současnými historiky. Příspěvky jsou doplněny fotografiemi a krátkým komentářem. Ten komentář je sice v ruštině, ale strojově se dá velmi slušně přeložit. Já používám vyhledávač yandex, a ten přímo na liště má okénko, na kterém můžete rovnou zadát překlad do češtiny, či slovenštiny, který je téměř bez chyby.

Jaltská konferencia v roku 1945 sa začala pred 76 rokmi

Krymská (Jaltská) konferencia 1945
📍Krymská (Jaltská) konferencia1945 bola konferencia hláv štátov troch spojeneckých veľmocí protihitlerovskej koalície v rokoch 2. svetovej vojny: ZSSR, USA a Veľkej Británie. Bola zvolaná s cieľom odsúhlasiť plány konečnej porážky fašistického Nemecka a jeho spojencov, vypracovať základné princípy spoločnej politiky týkajúcej sa povojnového usporiadania sveta.
Konferencia sa konala 4. – 11. februára 1945 v Livadijskom paláci neďaleko Jalty v období mohutného útoku Červenej armády a aktívnej činnosti spojeneckých vojsk na druhom fronte. Vojna proti hitlerovskému Nemecku vstúpila v tomto období do záverečnej etapy.
Na konferencii sa zúčastnil predseda Rady ľudových komisárov (vlády) ZSSR Josif Stalin, prezident USA Franklin Roosevelt, premiér Veľkej Británie Winston Churchill, ako aj ministri zahraničných vecí týchto mocností, najvyšší velitelia štábov a poradcovia.
Miesto konania konferencie nebolo hneď vybrané. Spočiatku bolo navrhované, aby sa stretnutie konalo vo Veľkej Británii, ktorá bola rovnako vzdialená od ZSSR aj USA. Medzi predpokladanými miestami konania konferencie bola aj Malta, Atény, Káhira, Rím a ešte celý rad iných miest. Stalin trval na tom, aby sa stretnutie konalo práve v Sovietskom zväze, aby sa hlavy delegácií a ich sprievod mohli osobne presvedčiť o škodách, ktoré spôsobilo Nemecko ZSSR.
K prijatiu vysokopostavených hostí bol ZSSR pripravený na Jalte za dva mesiace, bez ohľadu na to, že Krym počas vojenských akcií utrpel značné škody. Zničené domy, zvyšky vojenskej techniky urobili na všetkých účastníkov konferencie nezmazateľný dojem.
Účastníci konferencie boli ubytovaní v troch krymských palácoch. Livadijský palác, v ktorom sa konali oficiálne zasadnutia, bol počas konania konferencie aj rezidenciou prezidenta USA Roosevelta a ďalších členov americkej delegácie. Delegácia Veľkej Británie bola ubytovaná vo Voroncovskom paláci v Alupke. Sovietska delegácia na čele so Stalinom sa nachádzala v Jusupovskom paláci v Koreize.
Oficiálne aj neoficiálne stretnutia členov delegácií prebiehali vo všetkých troch palácoch, ale základné rokovania sa konali v Livadijskom paláci. Bolo to spojené s tým, že sa americký prezident nemohol pohybovať samostatne, bez cudzej pomoci.
Bezpečnosť účastníkov konferencie zaisťovala prijímacia strana. Ochranu na súši zabezpečovali letecké a delostrelecké špeciálne útvary, z mora – krížnik, torpédoborce a ponorky. Okrem toho sa k nim pripojili aj vojenské lode spojencov.
V dôsledku toho, že sa Krym ešte stále nachádzal v dosahu nemeckého letectva so základňami v Severnom Taliansku a v Rakúsku, na odvrátenie nebezpečenstva zo vzduchu bolo vyčlenených 160 stíhačiek námorného letectva a celá protivzdušná obrana. Bolo postavených aj niekoľko protileteckých krytov.
Konferencia mala okrem oficiálneho názvu aj niekoľko kódových. Jedným z nich bol Argonaut, Iné kódové označenie – Ostrov – dostala konferencia za účelom zavádzania protivníka.
Základnou formou práce konferencie boli zasadnutia šéfov vlád. Porady ministrov zahraničných vecí, na ktorých sa na príkaz hláv vlád prediskutovávali rôzne otázky, boli len pomocnou formou práce konferencie. Ministri sa schádzali na svojich poradách striedavo v palácoch, ktoré obývali delegácie. Prebiehali aj besedy medzi predsedami vlád a ministrami zahraničných vecí mimo základného formátu, ako keby „v kuloároch“ konferencie.
Okruh diskutovaných vojenských aj politických otázok bol dosť široký. Rozhodnutia, ktoré boli prijaté na konferencii, mali značný vplyv na urýchlenie konca vojny a povojnové usporiadanie sveta.
V komuniké konferencie bola sformulovaná jednotná politika ZSSR, USA a Veľkej Británie ohľadom povojnového statusu Nemecka. Bolo rozhodnuté, že po úplnej porážke Nemecka ozbrojené sily troch mocností Nemecko okupujú a obsadia jeho určité časti (zóny).
Počítalo sa aj s vytvorením spojeneckej administratívy, s vykonávaním kontroly situácie v krajine prostredníctvom špeciálne vytvoreného orgánu so sídlom v Berlíne, na čele ktorého budú vrchní velitelia troch mocností. Pri tom sa predpokladalo, že za štvrtého člena tohto kontrolného orgánu bude pozvané Francúzsko, ktoré prevezme jednu z okupačných zón.
Krymská konferencia s cieľom likvidácie nemeckého militarizmu a nacizmu a transformácie Nemecka na mierumilovný štát načrtla program jeho vojenského, hospodárskeho a politického odzbrojenia.
Konferencia prijala rozhodnutie ohľadom otázok reparácií. Uznala za nevyhnutné zaviazať Nemecko nahradiť spojeneckým krajinám spôsobenú škodu v „maximálnej možnej miere“ prostredníctvom dodávok v naturáliách. Určenie rozsahu reparácií a spôsobov ich vymáhania bolo uložené špeciálnej komisii na náhradu škôd, ktorá mala pracovať v Moskve.
Účastníci konferencie prijali Deklaráciu o oslobodenej Európe, v ktorej spojenecké mocnosti vyjadrili snahu odsúhlasovať svoje konanie pri riešení politických a ekonomických problémov oslobodenej Európy.
Na konferencii bola jedným z najzložitejších problémov poľská otázka. Hlavy troch veľmocí dosiahli dohodu o reorganizácii súčasnej Dočasnej vlády na širšej základni so začlenením do nej demokratických činiteľov zo samotného Poľska a Poliakov zo zahraničia. Ohľadom poľských hraníc bolo rozhodnuté, že „východná hranica Poľska musí viesť po „Curzonovej línii“ (demarkačná čiara odporučená Najvyššou radou Dohody na Parížskej mierovej konferencii v rokoch 1919 – 1920 ako východná hranica Poľska) s jej posunutím v niektorých oblastiach od piatich do ôsmych kilometrov v prospech Poľska“. Počítalo sa aj s tým, že k Poľsku „musia byť pripojené značné územia na Severe a Západe“.
K otázke Juhoslávie konferencia prijala rad odporúčaní ohľadom vytvorenia Dočasnej spojenej vlády pozostávajúcej z predstaviteľov Národného výboru pre oslobodenie Juhoslávie a emigrantskej kráľovskej vlády v Londýne, ako aj vytvorenia Dočasného parlamentu na základe Antifašistickej rady národného oslobodenia Juhoslávie.
Obrovský význam malo rozhodnutie Krymskej konferencie o založení svetovej medzinárodnej organizácie na podporu mieru a bezpečnosti – Organizácie spojených národov (OSN) a jej stáleho orgánu – Bezpečnostnej rady.
O situácii na ázijsko-tichomorskom dejisku vojenských udalostí účastníci Jaltskej konferencie nediskutovali, lebo ZSSR viazala s Japonskom dohoda o neutralite. Dohoda ohľadom otázok Ďalekého východu bola dosiahnutá v rámci tajných rokovaní šéfov vlád a podpísaná 11. februára. V nej sa počítalo so vstupom ZSSR do vojny proti Japonsku o dva-tri mesiace po kapitulácii Nemecka a po skončení vojny v Európe. Výmenou za účasť sovietskych vojsk vo vojne proti Japonsku poskytli USA a Veľká Británia Stalinovi značné ústupky. ZSSR budú odovzdané Kurily a Južný Sachalin, stratené ešte v rusko-japonskej vojne v rokoch 1904 – 1905. Mongolsko dostalo status nezávislého štátu. Sovietskemu zväzu bola prisľúbená aj obnova prenájmu prístavu Port Arthur ako námornej základne ZSSR a spolu s Čínou využitie Čínsko-východnej a Južnej mandžuskej železnice.
Na konferencii boli podpísané aj dvojstranné dohody, ktorú určovali spôsob zachádzania s vojenskými zajatcami a civilnými osobami členských štátov dohôd v prípade ich oslobodenia vojskami spojeneckých krajín, ako aj podmienky ich repatriácie.
Bola dosiahnutá dohoda o vytvorení stáleho mechanizmu konzultácií medzi ministrami zahraničných vecí troch veľkých mocností.
Rozhodnutia Krymskej (Jaltskej) konferencie z roku 1945 napomohli mobilizácii síl protihitlerovskej koalície na konečnú porážku nacistického Nemecka a militaristického Japonska. Boli tu položené základy povojnového usporiadania sveta, ktoré pretrvali takmer celú druhú polovicu 20. storočia a niektoré jeho prvky, také ako OSN, existujú aj podnes. Avšak mnohé dohody medzi troma mocnosťami dosiahnuté v Livadii, ktoré ďalej rozvíjali závery Berlínskej (Postupimskej) konferencie z roku 1945 neboli v dôsledku „studenej vojny“, ktorá sa začala na jar roku 1946 plne realizované.

https://politikus.ru/video/134252-76-let-nazad-otkrylas-krymskaya-yaltinskaya-konferenciya-1945-goda.html

Geologické, paleontologické a archeologické nálezy a poznatky nie sú v súlade s tým, čo sa nám snaží nabulíkať oficiálna"veda". Dôvod poznáme všetci, hermetizácia vedenia vedie k získaniu a udržaniu moci.

V tejto súvislosti som narazil na nie tak šialenú teóriu o vývine našej Zeme, ktorá má viac logických vysvetlení ako podávaná oficiálna teória o subdukcii:

https://aeronet.cz/news/video-kapitola-1-syndikatu-o-vzniku-planety-zeme-a-vsech-planetarnich-teles-tridy-g-v-celem-vesmiru-uprostred-nasi-planety-je-termonuklearni-jadro-jako-uvnitr-slunce-a-nase-planeta-se-zvetsuje/

https://www.youtube.com/watch/tiCMFzpMnZM

http://www.alternativephysics.org/book/ExpandingEarth-demo.htm