Dnes som telefonoval s dobrým priateľom v Sydney, kde som istý čas sám žil. Zaujímala ma tamojšia situácia. Nedostatok potravín zatiaľ nehlásil, zato majú lockdowny a pakáreň.

Čo sa Sydney týka, tak lockdown majú niektoré štvrte. Ľudia v nich nesmú nikam cestovať a ani vychádzať von po 20:00. Naproti tomu surferská štvrť Bondi je ako iný vesmír - ľudia bez rúšok, plné pláže (začína u nich leto a je tam 30 stupňov). Hovoril mi, že má šťastie, že pracuje v rovnakej štvrti, v akej aj býva. Ale kvôli lockdownu v iných štvrtiach ich firma prišla o 60 percent zamestnancov, teda nemá kto robiť.

Ďalší postreh - dlhá a známa Oxford street, ktorá vedie zo stredu mesta a vždy bola rušnou ulicou je dnes ulica duchov. Zostalo pár gay-barov (Oxfordka je týmto známa, konáva sa tu pravidelne Pride pochod). Ostatné obchody ako tak prežívali, vo väčšine sa vystriedalo zopár prevádzok, ktoré to skúšali, ale nakoniec zavreli a obchody pôsobia ako zo zlého filmu.

Tlak na očkovanie je obrovský, v mnohých prevádzkach kontrolujú očkovacie preukazy a nepustia vás dnu. Nekontrolujú len obchody s potravinami. Celkovo zhodnotil celý stav ako "čistý surealizmus".

Môj priateľ sa dal naveľa zaočkovať, po dlhom odolávaní. Až dnes, na piaty deň po očkovaní sa cíti ako tak lepšie. Pritom predtým prekonal kovid a bez problémov. Jednoducho tlak štátu a okolia bol príliš veľký a neustál to.

Austrália bola už za čias môjho pobytu tam policajný štát, verný pokračovateľ svojej vlastnej minulosti - trestaneckej kolónie.