Zahraničná politika
Spolupráca vo vesmíre, alebo ako ďalej Slovensko?

Dňa 22.3. o 11:07 miestneho času odštartoval z kozmodrómu Bajkonur druhý slovenský satelit GRBAlpha. Pôvodný termín štartu bol naplánovaný na 20.3., no kvôli poruche došlo k odkladu.


Približne 30 minúť pred štartom bol ohlásený odklad pre technickú poruchu. Pre raketu Sojuz sú technické problémy dosť nezvyčajné, no u rakiet sa vo všeobecnosti nejedná o nič výnimočné. Prvé informácie hovorili o poruche na riadiacom systéme posledného stupňa rakety, Fregat. Ďalšia informácia hovorila o prepätí v napájacom obvode a posledná bola o tom, že raketa je v poriadku a porucha nastala na pozemnom segmente. 21.3. bola porucha odstránená, testy prebehli bez závad a štátna komisia povolila štart na 22.3.


Jednalo sa o prvý komerčný let rakety Sojuz, ktorého hlavný náklad predstavoval Juhokórejský satelit CAS500-1 určený na diaľkový prieskum Zeme. Raketa dopravila na orbitu spolu 38 družíc z 18 štátov. Zachytil som aj informáciu, že sa jednalo o štart s najvyšším počtom zastúpených štátov, no tento fakt nemám overený. Raketa tiež niesla netradičné bielo-modré sfarbenie, odkazujúc nepriamo na let Gagarina spred 60 rokov. Nepriamo preto, že jeho raketa bola inej farby, no maketa tejto rakety, umiestnená vo VDNCH v Moskve má biele sfarbenie.


Štart rakety v 22 deň o 11 hodine vo mne navodzuje pocit, že šlo o poruchu na objednávku, ktorá pomohla odoslať odkaz, hovoriaci niečo v zmysle:"problémy s riadením spôsobené poruchami na zemi vieme odstrániť. Ak chcete bezpečne spolupracovať na mierových misiách, spolupracujte s Ruskom."


Obrázok pre nás dokresľuje udelenie ceny Ignáca Liebe-ho vedúcemu vedeckého experimentu, Slovákovi pracujúcemu na univerzite v Brne. Náš kozmický program je naviazaný na Rusko, no očividne je z českej strany snaha vpísať ho pod projekt RU 2.0, čomu sú Rakúšania očividne naklonení.


Ako teda ďalej? Dejinnú skúsenosť s Ruskom, aj s RU už máme. Ak máme s niekým spolupracovať, nemusíme to robiť cez sprostredkovateľa, tak, ako sa nám to snažia nanútiť z vonku. Mali by sme pokračovať priamo a zvyšovať tak našu suverenitu. Podmienky na to máme, ľudí chvalabohu tiež.


Dňa 22.3. o 11:07 miestneho času odštartoval z kozmodrómu Bajkonur druhý slovenský satelit GRBAlpha. Pôvodný termín štartu bol naplánovaný na 20.3., no kvôli poruche došlo k odkladu. Približne 30 minúť pred štartom bol ohlásený odklad pre technickú poruchu. Pre raketu Sojuz sú technické problémy dosť nezvyčajné, no u rakiet sa vo všeobecnosti nejedná o nič výnimočné. Prvé informácie hovorili o poruche na riadiacom systéme posledného stupňa rakety, Fregat. Ďalšia informácia hovorila o prepätí v napájacom obvode a posledná bola o tom, že raketa je v poriadku a porucha nastala na pozemnom segmente. 21.3. bola porucha odstránená, testy prebehli bez závad a štátna komisia povolila štart na 22.3. Jednalo sa o prvý komerčný let rakety Sojuz, ktorého hlavný náklad predstavoval Juhokórejský satelit CAS500-1 určený na diaľkový prieskum Zeme. Raketa dopravila na orbitu spolu 38 družíc z 18 štátov. Zachytil som aj informáciu, že sa jednalo o štart s najvyšším počtom zastúpených štátov, no tento fakt nemám overený. Raketa tiež niesla netradičné bielo-modré sfarbenie, odkazujúc nepriamo na let Gagarina spred 60 rokov. Nepriamo preto, že jeho raketa bola inej farby, no maketa tejto rakety, umiestnená vo VDNCH v Moskve má biele sfarbenie. Štart rakety v 22 deň o 11 hodine vo mne navodzuje pocit, že šlo o poruchu na objednávku, ktorá pomohla odoslať odkaz, hovoriaci niečo v zmysle:"problémy s riadením spôsobené poruchami na zemi vieme odstrániť. Ak chcete bezpečne spolupracovať na mierových misiách, spolupracujte s Ruskom." Obrázok pre nás dokresľuje udelenie ceny Ignáca Liebe-ho vedúcemu vedeckého experimentu, Slovákovi pracujúcemu na univerzite v Brne. Náš kozmický program je naviazaný na Rusko, no očividne je z českej strany snaha vpísať ho pod projekt RU 2.0, čomu sú Rakúšania očividne naklonení. Ako teda ďalej? Dejinnú skúsenosť s Ruskom, aj s RU už máme. Ak máme s niekým spolupracovať, nemusíme to robiť cez sprostredkovateľa, tak, ako sa nám to snažia nanútiť z vonku. Mali by sme pokračovať priamo a zvyšovať tak našu suverenitu. Podmienky na to máme, ľudí chvalabohu tiež.

Prešiel mesiac a 22.4. prišla správa, že Rusko zvažuje odchod z ISS a je pripravené uviesť na orbitu vlastnú orbitálnu stanicu v roku 2030.


https://www.theguardian.com/science/2021/apr/22/russia-well-leave-international-space-station-and-build-our-own


Riaditeľ Roskozmosu Rogozin povedal, že Rusko je pripravené povoliť účasť zahraničných kozmonautov na palube, ale stanica musí byť národná, pretože :" ak to chcete spraviť poriadne, musíte to spraviť sami".


Stanica je plánovaná na vyššej orbite ako ISS, má byť funkčná aj bez posádky, s využitím robotov a umelej inteligencie. Kvôli vyššej výške bude na posádku pôsobiť aj vyššia radiácia, čo tiež obmedzí dobu pobytu kozmonautov na jej palube.


S autonómnou prevádzkou majú skúsenosti už od projektu Salut, predchodcu stanice Mir, ktorý skončil misiou Salut 7. O nehode na tejto stanici bol nedávno natočený aj celovečerný film. Salut 7 pracoval chvíľu súbežne so stanicou Mir, pričom došlo aj k prvému preletu medzi dvoma orbitálnymi stanicami.


Čiže minulý mesiac dali svetu ponuku a teraz ju potvrdili už aj s plánom a konkrétnym dátumom. A keďže oba termíny boli 22, myslím, že to už majú schválené.


Prešiel mesiac a 22.4. prišla správa, že Rusko zvažuje odchod z ISS a je pripravené uviesť na orbitu vlastnú orbitálnu stanicu v roku 2030. https://www.theguardian.com/science/2021/apr/22/russia-well-leave-international-space-station-and-build-our-own Riaditeľ Roskozmosu Rogozin povedal, že Rusko je pripravené povoliť účasť zahraničných kozmonautov na palube, ale stanica musí byť národná, pretože :" ak to chcete spraviť poriadne, musíte to spraviť sami". Stanica je plánovaná na vyššej orbite ako ISS, má byť funkčná aj bez posádky, s využitím robotov a umelej inteligencie. Kvôli vyššej výške bude na posádku pôsobiť aj vyššia radiácia, čo tiež obmedzí dobu pobytu kozmonautov na jej palube. S autonómnou prevádzkou majú skúsenosti už od projektu Salut, predchodcu stanice Mir, ktorý skončil misiou Salut 7. O nehode na tejto stanici bol nedávno natočený aj celovečerný film. Salut 7 pracoval chvíľu súbežne so stanicou Mir, pričom došlo aj k [prvému preletu medzi dvoma orbitálnymi stanicami. ](https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Sojuz_T-15) Čiže minulý mesiac dali svetu ponuku a teraz ju potvrdili už aj s plánom a konkrétnym dátumom. A keďže oba termíny boli 22, myslím, že to už majú schválené.
386
1
1
Živá ukážka
Zadajte minimálne 10 znak(y/ov)
UPOZORNENIE: Spomenuli ste používateľov %MENTIONS%, no oni túto správu nevidia a nedostanú oznámenie
Ukladá sa…
Uložené
S vybrat(ou/ými) položk(ou/ami) Zrušiť výber príspevkov Zobraziť vybraté príspevky
Všetky príspevky v tejto téme budú odstránen(é/ý)
Čakajúci koncept… Kliknutím sa vrátite k úpravám
Zahodiť koncept