Nu, žádného novodobého Puškina neznám.
Stačil by aj novodobý Zaznobin... Puškinove diela (ako Domik v kolomne) čakali 200 rokov, kým dostane niekto dostatočne Rozlíšenie na to, aby ich dokázal dešifrovať.
Čítal som si pôvodný Domik v Kolomne: https://aleksandr-pushkin.su/poemy/domik-v-kolomne/
a Zaznobinovi sa z toho podarilo extrahovať toto (Mrtva voda 1zv. 6. kap):
1
«Usadni múza. Rúčky do rukávnika,
Pod lavičku nôžky!…» Všetko ide nádherne…
«Teraz začneme… Bola raz vdova» —
Nešťastná vláda Ruska.
Národu i hospodárstvu hlava
Korunu miesto čepca nosila.
V očiach vdovy ja uzrel som rád
Celý administratívny aparát.
2
Chatrč… A v chatrči tri okná:
Koruna, Pravoslávie, Národ.
Zaplavená bola alebo spálená —
Taká neznáma nám podrobnosť.
Fakt ten, že, kde predtým spočívala ona, —
Dom trojpodlažný dnes stojí… Čo je to za drobnosť?
Slobodomurárstva symbol odveký —
Tri poschodia. Hľa, zmysel tu aký!
3
Na prvom poschodí — učni,
Poschodie druhé — „tovariši“ — podmajstrovia,
Posledné — majster. Títo cudzí —
Pred nikým „neodkrývali“ peria.
ON — pochopil. A z jeho ruky
K ich domu v Rusku jest nedôvera.
Poet sa hnevá — dychtí, aby v ňom
Všetky poschodia zachvátilo ohňom!
4
Paraša… Paša… Paška… — Ľud,
Ktorý všetkých kŕmi a odieva,
Hospodárstvo nepokojné vedie,
Je to ľud ruský — Grékyňa naznačuje
Na osobitú pokoru nedbá,
Po nedeliach kostol navštevuje.
A nie náhodou je tam Viera Ivanovna —
Ako Viera Rusov v Boha a Cára!
5
Či si nespomenieme na osemnásty rok?
Ďaleko od metropoly, na Urale,
Vtedy krvavý vyhŕkol „guľomet
Jurovského“ v Ipatievskom sklepe,
Romanovcov vykoreniac rod…
Tam veď nie «rod», ale Vieru postrieľali!
Dom Jeľcin zbúral… Nuž, bol vrtoch taký,
A kto by povedal: «Boris, nemáš pravdy!»
6
Tie strofy sa odkrývať nechystám,
Kde Puškin taje času otvára.
A čo za gardista-čiernofúz to tam,
Sa pod oknami ruskými prechádza?
Pritlačíš ho — uteká, ako zbabelca kus,
Pustíš — čiernym tieňom sa zase mihotá?
A tu ja čas náš podvediem —
Z oktávy na dekádu prejdem.
Áno… Čierny anjel hlúpy nie je:
Kým všetci rozhodujú a súdia,
On búra… a rozvracia
Po trámiku… až kým podkrovie
nezletí v hrude mnohotonovej
Drviac sväté obrazy,
A madone pochovanej
Do prachu nespadnú slzy…
V ničotnom napätí čaká,
Dvetisíci rok maznáčika…
7
A hľa, grófka. Neľahká dáma.
Načo je básnikovi? Na chybku?
Všeho tu dosť: hrdosť i clivota,
Dokonca aj Dostojevského v nadbytku.
Ona na Pašu hľadí zvysoka,
No cudzie jej nie sú ani milosti pokusy…
— Naozaj v dáme nepoznáš ty
Rodnej inteligencie črty?
8
Kuchtička Fiokla… Táto zdarma
(Obdivuhodne trvácne je jej kuchárstvo )
Bez sluchu, biedna… a, možno, i uma
Rusku slúži: je to kresťanstvo,
Presnejšie — ideológia sama,
Zamknuvšia čas i priestranstvo,
V roku Októbra kuchárka umrela,
Akoby vôbec ani nežila!
9
Za ňou žialil kocúr Vaska «najviac zo všech».
Áno… finančných kocúrov vtedy pritisli —
V sedemnástom, keď prišiel úspech,
Ktorí k «susedom» nezdrhli —
Sužovali všetkých, nemajúc to za hriech…
Im, pravda, na krk aj svoji dýchali.
A stavali pre vidinu svojich bláh
Paláce, fabriky, bane aj… GULAG.
10
Ako bude bez ideológii vdove?
Ľud, pohliadni na Západ! Za hranicou —
Tam varí sa čosi v hlave
Z Feuerbacha, Hegela i Nietsche.
«Skús pohľadať kuchárku, svetlo moje,
Aby nebola len uličnicou!»
A pokým vdova-vláda spala,
Paraša do domu kuchárku privádzala.
11
A hľa, charakteristika jej —
Súc to ideológiou nadutou,
Ktorá vlámala sa v bytie,
Takmer ako kresťanstvo, — silou:
Prišla, usadla, sťa plemä havranie,
a s ušatou si poradila Rusou,
Hoc hlava vravela jej tiež:
«Nelez do inflácie — prirátavať nesmieš»
12
Raz presolí, raz rozvarí.
Raz strašnú represiu vytvorí,
Raz Ladogu, raz Volgu znečistí,
Raz severné rieky naspäť nastaví,
Raz náhle výrobu tovarov zastaví,
Raz hrádzu na „radosť“ Petrohradu postaví…
Všade uškodí alebo podvedie —
Liet sedemdesiat už zápolí s ňou ľud…
13
U nás je nepokoj. Dáme si rady s ním?
«Ako ťa volať?» — «Á, Maura». — Odsúdenie!
Všetci vedia: Maur — bol Marxov pseudonym!
Vari básnik predpovedal pomenovanie?
Vari šesťkrídly serafín
našepkal mu — potomkom pre poučenie?
Či tak alebo nie — na to odpovede niet,
No s Maurou už žijeme desiatky liet!
14
Náhoda, poviete si?
No keby len jedna!
Vezmite dielo s «Ruslanom a Ľudmilou»,
Prečítajte, ako je unesená
Nevesta strašnou, nepochopiteľnou silou.
V Ľudmile — aj krása je stelesnená,
Aj mravnosť krajiny, poetovi tak milou.
A čo za zlodej to utiekol s nevestou mladou?
Áno, presne ten Karl (Maura?) s bradou!
15
Dcéra i vdova: to jest ľud aj vláda —
Šli na omšu obednú… Robiť perestrojku.
Maura im sľúbila tortu upiecť,
Vystrojiť hody… po našom — flám.
A tu vdova od strachu vedie reč,
Vraj, nepadli sme do mozgomyčky?
Neokradne nás Maura-„majsterka“,
A nezdrhne s tým za hranicu?
16
Ach, biedna naša ruská dolina aj les!
Ropa, uhlie, plyn… Rukou mávli, no dobre!
Akýže vás na porážku predal bes?
Kto všetko kradne, namáhajúc sa bezohľadne?
Kto, meniac peniaze v zlata lesk,
Náhli sa utiecť na Západ nenápadne?
Čitateľ môj! Hľa, tu je Puškina pečať:
Prorokoval on — nám treba odpovedať!
17
A tak, vdova, od Krytia svojho beží
Uvidela cez okno dievčie —
Mauruša sa oholila! Duch, zmizni,
Náš ideál zmenil svoju obličaj.
Pristihnutá, sukňami šuštiac,
Ona beží, zabudnúc na dobrú obyčaj.
Ale veď zdupká, s namydlenou tvárou.
No získa pokoj ten náš národ?
18
Nepokoje v „krajoch“ i vo „vrchoch“,
A žurnalisti hecujú vášne.
Kým spí ruský «sluha a grobian»,
Gvardejci-čiernofúzi rvú sa k moci.
Akoby neboli pre nás ponaučením —
Začiatkom storočia trpké pohromy…
Znovu stavajú „generátory ideí“
Experiment s Vlasťou mojou.
19
Teraz majú — ku kapitalizmu vlnu!
Socializmus prekrútiac bezbožne,
Stvoriac klamstiev hojne a vinu,
Odrazu hlásia, že to učenie je lživé!
Že vlastníctvo potrebujeme súkromné,
Že nám žiť bez ich „kultúry“ je nemožné…
(V „Kubani“ Šafarevič popri práci
Pohrebnú pieseň socializmu nôti…)
20
A prečo ľud aktívnosť nejaví?
Ľud stále hľadí do «zrkadla Paraše».
To zrkadlo vie aj hovoriť
A stále pranieruje omyly naše.
A nedovolí sa Rusi ani zjednotiť,
Ani vytriezvieť. Hoc sľubuje kaše,
Dodané nám «zo Zahraničia».
Chuť tej kaše známa je aj ježovi!..
21
«Počínajúc zdravím, končíme funusom»
My všetky diela. A perestrojku tiež
No Puškin — optimista jedným riadkom —
Povie nám neporovnateľne viac
Než všetky tie „reči“, čo teraz sa lejú ako rieka.
Nadchádzajúce, ako vravia, ukáže.
Hádať o ňom sa zatiaľ vyvarujem,
No zdá sa, Rusko sa prebúdza!
No dokázal by to bežný smrteľník? (jardob)
Okrem toho, že Kolomna v Rusku existuje, tak popolvár dešifroval názov "Domik v Kolomne" ako "Domček vôkol mňa" (t.j. svet v ktorom žijeme)
[quote="pid:37521, uid:125"]Nu, žádného novodobého Puškina neznám.[/quote]
Stačil by aj novodobý Zaznobin... Puškinove diela (ako Domik v kolomne) čakali 200 rokov, kým dostane niekto dostatočne Rozlíšenie na to, aby ich dokázal dešifrovať.
Čítal som si pôvodný Domik v Kolomne: https://aleksandr-pushkin.su/poemy/domik-v-kolomne/
a Zaznobinovi sa z toho podarilo extrahovať toto (Mrtva voda 1zv. 6. kap):
1
«Usadni múza. Rúčky do rukávnika,
Pod lavičku nôžky!…» Všetko ide nádherne…
«Teraz začneme… Bola raz vdova» —
Nešťastná vláda Ruska.
Národu i hospodárstvu hlava
Korunu miesto čepca nosila.
V očiach vdovy ja uzrel som rád
Celý administratívny aparát.
2
Chatrč… A v chatrči tri okná:
Koruna, Pravoslávie, Národ.
Zaplavená bola alebo spálená —
Taká neznáma nám podrobnosť.
Fakt ten, že, kde predtým spočívala ona, —
Dom trojpodlažný dnes stojí… Čo je to za drobnosť?
Slobodomurárstva symbol odveký —
Tri poschodia. Hľa, zmysel tu aký!
3
Na prvom poschodí — učni,
Poschodie druhé — „tovariši“ — podmajstrovia,
Posledné — majster. Títo cudzí —
Pred nikým „neodkrývali“ peria.
ON — pochopil. A z jeho ruky
K ich domu v Rusku jest nedôvera.
Poet sa hnevá — dychtí, aby v ňom
Všetky poschodia zachvátilo ohňom!
4
Paraša… Paša… Paška… — Ľud,
Ktorý všetkých kŕmi a odieva,
Hospodárstvo nepokojné vedie,
Je to ľud ruský — Grékyňa naznačuje
Na osobitú pokoru nedbá,
Po nedeliach kostol navštevuje.
A nie náhodou je tam Viera Ivanovna —
Ako Viera Rusov v Boha a Cára!
5
Či si nespomenieme na osemnásty rok?
Ďaleko od metropoly, na Urale,
Vtedy krvavý vyhŕkol „guľomet
Jurovského“ v Ipatievskom sklepe,
Romanovcov vykoreniac rod…
Tam veď nie «rod», ale Vieru postrieľali!
Dom Jeľcin zbúral… Nuž, bol vrtoch taký,
A kto by povedal: «Boris, nemáš pravdy!»
6
Tie strofy sa odkrývať nechystám,
Kde Puškin taje času otvára.
A čo za gardista-čiernofúz to tam,
Sa pod oknami ruskými prechádza?
Pritlačíš ho — uteká, ako zbabelca kus,
Pustíš — čiernym tieňom sa zase mihotá?
A tu ja čas náš podvediem —
Z oktávy na dekádu prejdem.
* * *
Áno… Čierny anjel hlúpy nie je:
Kým všetci rozhodujú a súdia,
On búra… a rozvracia
Po trámiku… až kým podkrovie
nezletí v hrude mnohotonovej
Drviac sväté obrazy,
A madone pochovanej
Do prachu nespadnú slzy…
V ničotnom napätí čaká,
Dvetisíci rok maznáčika…
7
A hľa, grófka. Neľahká dáma.
Načo je básnikovi? Na chybku?
Všeho tu dosť: hrdosť i clivota,
Dokonca aj Dostojevského v nadbytku.
Ona na Pašu hľadí zvysoka,
No cudzie jej nie sú ani milosti pokusy…
— Naozaj v dáme nepoznáš ty
Rodnej inteligencie črty?
8
Kuchtička Fiokla… Táto zdarma
(Obdivuhodne trvácne je jej kuchárstvo )
Bez sluchu, biedna… a, možno, i uma
Rusku slúži: je to kresťanstvo,
Presnejšie — ideológia sama,
Zamknuvšia čas i priestranstvo,
V roku Októbra kuchárka umrela,
Akoby vôbec ani nežila!
9
Za ňou žialil kocúr Vaska «najviac zo všech».
Áno… finančných kocúrov vtedy pritisli —
V sedemnástom, keď prišiel úspech,
Ktorí k «susedom» nezdrhli —
Sužovali všetkých, nemajúc to za hriech…
Im, pravda, na krk aj svoji dýchali.
A stavali pre vidinu svojich bláh
Paláce, fabriky, bane aj… GULAG.
10
Ako bude bez ideológii vdove?
Ľud, pohliadni na Západ! Za hranicou —
Tam varí sa čosi v hlave
Z Feuerbacha, Hegela i Nietsche.
«Skús pohľadať kuchárku, svetlo moje,
Aby nebola len uličnicou!»
A pokým vdova-vláda spala,
Paraša do domu kuchárku privádzala.
11
A hľa, charakteristika jej —
Súc to ideológiou nadutou,
Ktorá vlámala sa v bytie,
Takmer ako kresťanstvo, — silou:
Prišla, usadla, sťa plemä havranie,
a s ušatou si poradila Rusou,
Hoc hlava vravela jej tiež:
«Nelez do inflácie — prirátavať nesmieš»
12
Raz presolí, raz rozvarí.
Raz strašnú represiu vytvorí,
Raz Ladogu, raz Volgu znečistí,
Raz severné rieky naspäť nastaví,
Raz náhle výrobu tovarov zastaví,
Raz hrádzu na „radosť“ Petrohradu postaví…
Všade uškodí alebo podvedie —
Liet sedemdesiat už zápolí s ňou ľud…
13
U nás je nepokoj. Dáme si rady s ním?
«Ako ťa volať?» — «Á, Maura». — Odsúdenie!
Všetci vedia: Maur — bol Marxov pseudonym!
Vari básnik predpovedal pomenovanie?
Vari šesťkrídly serafín
našepkal mu — potomkom pre poučenie?
Či tak alebo nie — na to odpovede niet,
No s Maurou už žijeme desiatky liet!
14
Náhoda, poviete si?
No keby len jedna!
Vezmite dielo s «Ruslanom a Ľudmilou»,
Prečítajte, ako je unesená
Nevesta strašnou, nepochopiteľnou silou.
V Ľudmile — aj krása je stelesnená,
Aj mravnosť krajiny, poetovi tak milou.
A čo za zlodej to utiekol s nevestou mladou?
Áno, presne ten Karl (Maura?) s bradou!
15
Dcéra i vdova: to jest ľud aj vláda —
Šli na omšu obednú… Robiť perestrojku.
Maura im sľúbila tortu upiecť,
Vystrojiť hody… po našom — flám.
A tu vdova od strachu vedie reč,
Vraj, nepadli sme do mozgomyčky?
Neokradne nás Maura-„majsterka“,
A nezdrhne s tým za hranicu?
16
Ach, biedna naša ruská dolina aj les!
Ropa, uhlie, plyn… Rukou mávli, no dobre!
Akýže vás na porážku predal bes?
Kto všetko kradne, namáhajúc sa bezohľadne?
Kto, meniac peniaze v zlata lesk,
Náhli sa utiecť na Západ nenápadne?
Čitateľ môj! Hľa, tu je Puškina pečať:
Prorokoval on — nám treba odpovedať!
17
A tak, vdova, od Krytia svojho beží
Uvidela cez okno dievčie —
Mauruša sa oholila! Duch, zmizni,
Náš ideál zmenil svoju obličaj.
Pristihnutá, sukňami šuštiac,
Ona beží, zabudnúc na dobrú obyčaj.
Ale veď zdupká, s namydlenou tvárou.
No získa pokoj ten náš národ?
18
Nepokoje v „krajoch“ i vo „vrchoch“,
A žurnalisti hecujú vášne.
Kým spí ruský «sluha a grobian»,
Gvardejci-čiernofúzi rvú sa k moci.
Akoby neboli pre nás ponaučením —
Začiatkom storočia trpké pohromy…
Znovu stavajú „generátory ideí“
Experiment s Vlasťou mojou.
19
Teraz majú — ku kapitalizmu vlnu!
Socializmus prekrútiac bezbožne,
Stvoriac klamstiev hojne a vinu,
Odrazu hlásia, že to učenie je lživé!
Že vlastníctvo potrebujeme súkromné,
Že nám žiť bez ich „kultúry“ je nemožné…
(V „Kubani“ Šafarevič popri práci
Pohrebnú pieseň socializmu nôti…)
20
A prečo ľud aktívnosť nejaví?
Ľud stále hľadí do «zrkadla Paraše».
To zrkadlo vie aj hovoriť
A stále pranieruje omyly naše.
A nedovolí sa Rusi ani zjednotiť,
Ani vytriezvieť. Hoc sľubuje kaše,
Dodané nám «zo Zahraničia».
Chuť tej kaše známa je aj ježovi!..
21
«Počínajúc zdravím, končíme funusom»
My všetky diela. A perestrojku tiež
No Puškin — optimista jedným riadkom —
Povie nám neporovnateľne viac
Než všetky tie „reči“, čo teraz sa lejú ako rieka.
Nadchádzajúce, ako vravia, ukáže.
Hádať o ňom sa zatiaľ vyvarujem,
No zdá sa, Rusko sa prebúdza!
-------------------------------------
No dokázal by to bežný smrteľník? (jardob)
Okrem toho, že Kolomna v Rusku existuje, tak popolvár dešifroval názov "Domik v Kolomne" ako "Domček vôkol mňa" (t.j. svet v ktorom žijeme)
Upravené 13. 10. 2021 o 21:35