Otázka znie, ako preprogramovať algoritmovo aj kapacitne vlastné ve(pod,ne)domie, vsimni si zaklad slova VEDOMIE, SVEDOMIE. tak, aby bolo schopné nielen naladit sa, ale aj začať dialóg s Tvorcom.
Ci už, ako hovoríš, cez prostredníka alebo napriamo...
V elektronike na stabilizáciu frekvencie v rezonančných obvodoch slúži kryštál, je to vlastne analóg LC článku (cievka + kondenzátor).
Človek potrebuje tiež takú ladičku, ktorá ho nastaví na správnu frekvenciu. Ja si myslím, že by to mohla byť - dôvera k Bohu (viera Bohu). Je to niečo, čím by si prakticky mal prejsť každý človek a vyskúšať si to na vlastnej koži. V období hojnosti sa ľahko hrá na dôveru Bohu, keď človeku nič zásadné nechýba. No skutočná dôvera sa ukáže až v krízových situáciách, či dokáže aj vtedy dôverovať, že Boh sa postará, pomôže.
Aj dieťa si prechádza fázou, keď je spočiatku plne závislé na rodičovi, a učí sa mu dôverovať, že bude vždy sýte, odeté a v bezpečí. Neskôr, keď dospeje, už si jedlo, ošatenie, bývanie a bezpečnosť zaisťuje sám.
Takto sa človek naučil dôverovať rodičom, ale nikto ho nenaučil dôverovať Bohu. Preto duchovný rozvoj ľudí viazne. Chýba im ladička, ktorú by si osvojili počas etapy duchovného detstva, počas etapy, keď zažili aké je to byť dieťaťom Božím, ktoré je pod Jeho ochranou a nič sa mu nemôže stať. Človek nemôže duchovane dospieť, ak nebol duchovne dieťaťom.
Ani od detí sa neočakáva, že sa hneď budú vedieť o seba postarať, chce to čas, a na to je vyhradené obdobie detstva. Až potom prichádza dospelosť a plná zodpovednosť.
Úplne ideálne by bolo, ak by obdobie fyzického detstva prebiehalo súbežne s obdobím duchovného detstva.
[quote="pid:68263, uid:183"]Otázka znie, ako preprogramovať algoritmovo aj kapacitne vlastné ve(pod,ne)domie, vsimni si zaklad slova VEDOMIE, SVEDOMIE. tak, aby bolo schopné nielen naladit sa, ale aj začať dialóg s Tvorcom.
Ci už, ako hovoríš, cez prostredníka alebo napriamo...[/quote]
V elektronike na stabilizáciu frekvencie v rezonančných obvodoch slúži kryštál, je to vlastne analóg LC článku (cievka + kondenzátor).
Človek potrebuje tiež takú ladičku, ktorá ho nastaví na správnu frekvenciu. Ja si myslím, že by to mohla byť - dôvera k Bohu (viera Bohu). Je to niečo, čím by si prakticky mal prejsť každý človek a vyskúšať si to na vlastnej koži. V období hojnosti sa ľahko hrá na dôveru Bohu, keď človeku nič zásadné nechýba. No skutočná dôvera sa ukáže až v krízových situáciách, či dokáže aj vtedy dôverovať, že Boh sa postará, pomôže.
Aj dieťa si prechádza fázou, keď je spočiatku plne závislé na rodičovi, a učí sa mu dôverovať, že bude vždy sýte, odeté a v bezpečí. Neskôr, keď dospeje, už si jedlo, ošatenie, bývanie a bezpečnosť zaisťuje sám.
Takto sa človek naučil dôverovať rodičom, ale nikto ho nenaučil dôverovať Bohu. Preto duchovný rozvoj ľudí viazne. Chýba im ladička, ktorú by si osvojili počas etapy duchovného detstva, počas etapy, keď zažili aké je to byť dieťaťom Božím, ktoré je pod Jeho ochranou a nič sa mu nemôže stať. Človek nemôže duchovane dospieť, ak nebol duchovne dieťaťom.
Ani od detí sa neočakáva, že sa hneď budú vedieť o seba postarať, chce to čas, a na to je vyhradené obdobie detstva. Až potom prichádza dospelosť a plná zodpovednosť.
Úplne ideálne by bolo, ak by obdobie fyzického detstva prebiehalo súbežne s obdobím duchovného detstva.