Rozhodol som sa trochu podrobnejšie si naštudovať túto tému, aby som ju priblížil nielen sebe, ale aj ostatným...
Asi všetci sme už videli obrázok vírusu. Guľa s pichliačmi, čo pripomína námornú mínu plávajúcu vo vode. Aj keď sa v medicíne vírus označuje za živý mikroorganizmus, no reálne je to dosť zavádzajúca predstava, pretože vírus sa na rozdiel od buniek a baktérií nevie sám pohybovať, nemá žiadny metabolizmus - neprijíma výživu ani nevylučuje odpad, väčšina vírusov nie je schopná sa sama rozmnožovať, ale musia vliezť do bunky a tam použiť jej mechanizmy, aby sa replikovali.
Vírus je v podstate voľne unášaný balíček s pichliačmi na povrchu a návodom na svoju replikáciu vo vnútri tohto balíčka. Vírusov je veľa druhov, líšia sa veľkosťou - od veľmi malých až po superveľké, líšia sa druhom membrány a líšia sa aj "pichliačmi".
Z hľadiska imunity sú najdôležitejšie práve tie pichliače. Múdre hlavy ich nazývajú "hrotový proteín" (napr. Spajk protein). Ale všeobecne sa tieto povrchové molekuly (pichliače) označujú za antigény. Totiž nie je to len taký pichliač, ale je to svojho druhu kľúčik. Každý kľúč nepasuje do každých dverí, lebo typov kľúčov je veľa. Majú rôzne ryhy a drážky.
Imunitné bunky vlastne ohmatávajú tieto pichliače-antigény a podľa konfigurácie kľúča vedia, s čím majú dočinenia. Zmutovanie vírusu znamená, že vírus trochu zmení svoj kľúčik na povrchu (jeho drážky), aby zmiatol imunitný systém.
Druhy vakcín:
- Živé vakcíny. To sú tie klasické, kde sa používa takzvaný "oslabený" (atenuovaný) vírus, ktorý nie je tak agresívny, ale stačí na to, aby si telo vytvorilo na neho protilátky. Keďže vírus nie je živý organizmus, tak pojem "oslabený" znie dosť čudne. V podstate ide o to, že vírus sa snažia umelo zmutovať do takej miery, že nepredstavuje veľké riziko. Skrátka ho opakovane množia za špeciálnych podmienok a na špeciálnych bunkách tak dlho, až je virus natoľko zdegenerovaný, že nepredstavuje veľké riziko. Tento spôsob výroby vakcín je dosť zdĺhavý a relatívne nákladný. Vakcíny na chrípku sa týmto spôsobom vytvárali v ročnom predstihu.
Inaktivované vakcíny s "mŕtvym" virusom. Opäť tu nejde o reálne mŕtvy organizmus, ale o virus natoľko poškodený, že sa už nemôže replikovať. Robí sa to teplom, chemicky alebo ožarovaním. Pritom cieľom je zničiť genetickú informáciu vo vnútri, ale zachovať povrchový antigén - kľúčik, aby imunitný systém dokázal rozlíšiť nepriateľa (aj keď už neškodného).
Keďže imunitný systém nemusí na oslabený alebo "mŕtvy" vírus dostatočne reagovať, tak sa používajú ešte prídavné látky (adjuvans), ktoré majú za cieľ prebudiť imunitný systém, aby začal hľadať nepriateľa. Vlastne umelo vytvárajú zápalový proces a zvyšujú citlivosť imunitných buniek. Najčastejšie sa používajú soli hliníka (hydroxid hlinitý a fosforečnan hlinitý, nerozpustné vo vode, len v bunkových tekutinách).
Vakcíny na báze bielkovín, tzv. proteínové vakcíny. Tu ide o takú fintu, že do tela nevstreknú vírus, ale len jeho "pichliače", t.j. tie kľúčiky (antigény, spajk proteíny) a k tomu nejaké prídavné látky (adjuvans), aby imunitný systém na ne začal reagovať. Na výrobu týchto vakcín už je potrebné genetické inžinierstvo.
- Vektorové vakcíny. Pod pojmom vektor si predstavme "nosič" genetickej informácie. Ako nosič sa používa iný vírus, nie ten pôvodný, proti ktorému sa očkuje. Ale tento vírus je "vykastrovaný", t.j. ide len o obal s "pichliačmi" bez vlastnej genetickej informácie. A do tohto prázdneho obalu sa vloží malý výsek RNA (tiež ide zrejme o syntetickú výrobu a skladanie génov "spajk proteinu" a adenoviru bez vlastnej DNA/RNA dohromady, a potom hromadná výroba. Čiže bez genetického inžinierstva by to rovnako asi nešlo, ako pri proteinových a mRNA vakcínach), ktorá je návodom na výrobu "pichliača" - kľúčiku, podľa ktorého imunitný systém rozpozná prítomnosť a typ nepriateľa. Ten takzvaný "spajk protein". U vektorových vakcín sa ako nosič používajú adenovírusy. Je to druh vírusov, spomedzi celého množstva, ktorý sa ešte delí na 88 takzvaných sérotypov. Každý sérotyp sa odlišuje zakončením "pichliača" (antigénu). T.j. pri Kovide sa nepoužije ako nosič virus Sars-Cov-2, ale iný vírus, konkretne nejaký druh adenovirusu. Pri výbere konkrétneho adenoviru (podľa sérotypu) sa prihliada najmä na to, nakoľko je medzi ľuďmi v danom regione rozšírený. Čím je rozšírenejší, tým majú ľudia viac protilátok naň a to znamená slabšiu imunitnú reakciu. Preto sa vyberajú také adenoviry, ktoré sú málo rozšírené. Napríklad vektorová vakcína Johnson a Johnson používa ľudský adenovirus Ad26 (ktorý je v EU a USA rozšírený len u 10–20 % populácie), Sputnik používa Ad26 (1.dávka) a Ad5 (2.dávka), Britská Astra Zeneca používa šimpanzí adenovirus, proti ktorému má protilátky asi len 1 % populácie. Funkciou a genetickým inžinierstvom je vektorová vakcína podobná mRNA vakcíne, len s tým rozdielom, že ako nosič je použitý prázdny obal vírusu.
- mRNA vakcíny (DNA a RNA vakcíny). Tu sa používa umelo synteticky vytvorený gén, t.j. výsek RNA podľa ktorej bunka vytvára "pichliače", ktoré potom vyloží na svoj povrch. Keďže RNA je veľmi krehká molekula a v tele by sa poškodila, tak je obalená do tukových (lipidových) guličiek, ktoré nemajú problém preniknúť cez bunkovú membránu dovnútra, kde sa už na základe tohto RNA génu vyrobí hrotový proteín.
Imunitný systém, jeho bunky teda hľadajú tieto "pichliače" (antigény, spajk proteíny), či už na víruse, alebo na povrchu buniek (o čo sa postarajú vektorové alebo mRNA vakcíny). Takto označenú bunku imunitný systém neskôr aj tak zničí, ako nakazenú. Živý vírus ju zničí hneď ako sa namnoží na prasknutie.
Vedecké články označujú vektorové a mRNA vakcíny za bezpečnejšie ako "oslabené živé" alebo "mŕtve" vakcíny, no pravdou je, že ich reálny dopad nie je ešte dostatočne preskúmaný. Podľa jednej z "in vitro" (v skúmavke) štúdií sa hrotový proteín môže dostať do jadra bunky a tam blokovať opravy genetického kódu, čo môže mať za následok aj rozvoj rakoviny. Okrem toho, pri globálnej masovej vakcinácii proti Kovidu týmito vakcínami vidíme aj iné štatistiky, okrem trombóz a potratov sú tu zvýšené riziká srdcových ochorení a mozgových príhod. Takže tá bezpečnosť nie je tak vysoká, ako sa deklaruje.
A pri posudzovaní mravnosti farmaceutickej firmy je dobré si pozrieť aj to, ako dopadli v minulosti na súdoch, za čo všetko platili pokuty a akých zločinov sa dopúšťali. K týmto údajom sa dá dopátrať a urobiť si obraz o tom, nakoľko im záleží na blahu ľudstva.
Zdroje:
https://szpcr.cz/covid-19/jak-funguje-adenovirova-dna-vakcina/
https://www.mc-praha.cz/mcp/prehled-vakcin-proti-covid-19-mechanismy-ucinku-vyhody-a-nevyhody/
https://ceskapozice.lidovky.cz/tema/nejnadejnejsi-vakciny-proti-koronaviru-mohou-narazit-na-vazny-problem.A200811_020928_pozice-tema_lube
https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%90%D0%B4%D0%B5%D0%BD%D0%BE%D0%B2%D0%B8%D1%80%D1%83%D1%81%D1%8B
https://www.vakciny.net/principy_ockovani/pr_02.html
https://www.vakciny.net/AKTUALITY/akt_2011_31.htm
https://www.avcr.cz/cs/o-nas/aktuality/Prehledne-Ctyri-typy-vakcin-proti-nemoci-covid-19/
https://t.me/ksbspravy/10656